Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) čelia v prípade pracovnej neschopnosti (PN) reálnemu riziku výpadku príjmu. Táto situácia sa stáva ešte zložitejšou, ak je SZČO zároveň v exekúcii. V tomto článku sa podrobne pozrieme na právne aspekty exekúcie SZČO počas PN, možnosti poistenia a dôležité informácie, ktoré by mal každý podnikateľ poznať.
Poistenie práceneschopnosti SZČO
Podnikatelia (SZČO a konatelia s.r.o.) majú dve hlavné možnosti, ako riešiť poistenie práceneschopnosti:
- Platenie odvodov do Sociálnej poisťovne.
- Komerčné poistenie PN v poisťovniach.
Po oznámení zvýšených minimálnych odvodov u živnostníkov sa očakáva, že veľa z nich prejde práve na jednoosobové s.r.o., kde si môžu efektívnejšie optimalizovať výšky svojich odvodov. Zároveň si drvivá časť zo živnostníkov, ktorí si nejaké odvody platia, nastavujú daňové priznania tak, že platia odvody v minimálnej výške.
Nemocenské poistenie zo Sociálnej poisťovne
Nemocenské poistenie, z ktorého je pri PN vyplácaná nemocenská dávka, sa počíta z vymeriavacieho základu. Pre rok 2025 je vymeriavací základ 715€. Samotné nemocenské poistenie sú 4,4% z vymeriavacieho základu, čiže poistenca to stojí 31,46€ mesačne. Mesačná dávka z takto nastaveného poistenia je približne iba 335€, čo je veľmi nízka suma.
Ak by živnostník, ktorý je mesiac na PN a tým pádom nemôže zarábať, dostal 335€ a s tým by mal pokryť svoje a rodinné mesačné výdavky, nastal by problém. Musel by siahnuť do rezervy, ktorá je určená na iné veci.
Na Slovensku bolo v roku 2024 aktívnych 377 324 živností. Priemerná doba trvania PN na Slovensku bola v prvom polroku 2025 necelých 44 dní.
Najdlhšie maródujú ľudia z Prešovského kraja, naopak najkratšie v Bratislavskom kraji. Ešte zaujímavejší pohľad je však na dĺžku PN podľa typu príjmu. Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) to znamená reálne riziko výpadku príjmu.
Komerčné poistenie práceneschopnosti
V prípade komerčného poistenia PN, ak by SZČO platil rovnakých 31 € mesačne, vie z neho dostať mesačnú dávku cca 900 €. Každých 10 € dennej dávky poistenia PN stojí mesačne cca 10 € (s narastajúcim vekom cena narastá).
Príklady z praxe:
- Kaderník, 35 rokov: Nepriznáva všetok príjem (ročne do 9000€), aby sa vyhol plateniu odvodov. Ak by sa ocitol na PN, od Sociálnej poisťovne by nedostal nič. Mesačné výdavky má na úrovni 1000€ a nemá rezervu. Ak by si platil komerčné poistenie PN na poistnú sumu 35€/deň (cca 1000€ mesačne), stálo by ho to približne 38€ mesačne.
- IT-čkár a konateľ jednoosobovej s.r.o., 40 rokov: Prešiel na s.r.o. kvôli optimalizácii odvodov. Platí si minimálne odvody aj napriek ročnému príjmu 36 000€. Mesačné výdavky sú 1800€. Má zainvestovaných 30 000€ v ETF fondoch. Počas PN by musel siahať do investícií. Odporúčaným riešením je komerčné poistenie PN nastavené na dávku 60€/deň, čo ho bude stáť približne 65€ mesačne.
- Živnostník - lešenár v Nemecku, 30 rokov: Ročný príjem 50 000€, mesačné fixné náklady 1500€, rezerva 10 000€. Počas PN by musel siahať do rezervy. V jeho prípade je kľúčová voľba správnej poisťovne, ktorá kryje PN mimo územia SR. Taktiež je potrebné správne uviesť povolanie (rizikové povolanie), čo môže znamenať prirážku k cene. Na pokrytie mesačných výdavkov potrebuje dávku vo výške 50€/deň, čo ho v poisťovni kryjúcej PN v celej EÚ bude stáť 68€ mesačne (vrátane prirážky za rizikové povolanie).
Dôležité aspekty komerčného poistenia:
- Prirážka za rizikové povolanie a zdravotný stav: Poisťovňa môže na základe vstupných údajov klienta dávať prirážku k cene. Rizikové povolanie znamená zvýšené riziko úrazu (napr. výškové práce, elektrikár, lešenár). Existuje však poisťovňa, ktorá nedáva prirážku za rizikové povolanie.
- Overenie príjmu: Poisťovne pri vstupe do poistenia vyžadujú overenie príjmu od klienta - podľa daňového priznania alebo faktúr. Niektoré pri uzatváraní poistenia nevyžadujú skúmanie príjmu, avšak každá poisťovňa má stanovený iný limit dennej dávky, od ktorej príjem skúmajú (od 6€/deň až po 11€/deň a viac).
- Podmienka platenia odvodov: Pre viaceré poisťovne je pri uzatváraní takéhoto poistenia podmienka, aby klient platil odvody. Rozdiely sú v tom, či poisťovňa skúma aj výšku odvodov, alebo len to, že ich klient platí. Na trhu existujú poisťovne, ktoré vedia poistiť konateľa jednoosobovej s.r.o.
- Čakacia doba: Doba, počas ktorej sa poisťovne chránia proti tomu, že klient si uzavrie poistenie vedome s tým, že už má nejakú diagnózu. Ak dôjde k poistnej udalosti počas čakacej doby, poisťovňa nebude plniť. Čakacie doby sa líšia podľa druhu ochorenia (napr. choroba 2 mesiace, tehotenstvo 9 mesiacov, problémy s chrbticou 12 mesiacov).
- Karenčná doba: Obdobie, ktoré stanovuje minimálnu dĺžku trvania práceneschopnosti, aby poisťovňa plnila. Najčastejšia karenčná doba je 29 dní s plnením spätne od prvého dňa.
- Limit výšky poistenia PN: Poisťovne nastavujú limit - v akej maximálnej cene môže byť poistenie PN oproti ostatným pripoisteniam na zmluve (napr. nesmie byť vyššia ako 40% z ceny celej poistky). Tým sa chránia voči špekulantom.
- Územná platnosť: Určuje, v akých krajinách je klient krytý. Niektoré poisťovne kryjú len na území SR, iné vedia kryť klienta na území EÚ a akceptujú aj lekára z EÚ.
- Výluky z poistenia: Každá poisťovňa má stanovené výluky z poistenia, t.j. udalosti, ktoré poistením nie sú kryté.
- Doklady pri poistnej udalosti: Doklady, ktoré sú vyžadované pri poistnej udalosti, sa taktiež môžu líšiť v závislosti od poisťovne.
Pokiaľ patríte do kategórie, ktorá svoje odvody optimalizuje, ale zároveň chcete mať istotu, že v prípade dlhodobej PN budete mať dostatok financií na pokrytie výdavkov, chodu rodiny a liečby, tak je pre Vás riešením poistenie práceneschopnosti v komerčnej poisťovni.
Elektronická práceneschopnosť (ePN)
Od 1.1.2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií. PN sa od 1.1.2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN).
Výhody ePN:
- Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne „papiere“ - komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky.
- ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu.
- O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia.
- Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám.
- Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.
Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni. Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky.
Nemocenské dávky a ich výpočet
Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.
Pre samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO):
- Prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
- Od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne.
Od 1. januára 2026 prichádza k zásadným zmenám v práceneschopnosti (PN), pričom zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10). Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa. Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €. Zároveň sa sprísňujú kontroly a uznávanie PN v krátkom čase po sebe.
Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch).
Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár elektronicky potvrdí „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.
Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského.
Exekúcia a jej priebeh počas PN
Exekúcia je nútený výkon súdnych alebo iných rozhodnutí. Aby exekučné konanie vôbec mohlo prebehnúť, musí byť vydaný exekučný titul, podaný návrh na vykonanie exekúcie a ak súd nezistí dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie.
Exekučný titul je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Exekúcia zrážkami zo mzdy / nemocenských dávok
V zmysle ust. § 67 ods. 4 Exekučného poriadku platí, že ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá viac ako desať dní, platiteľ mzdy je povinný túto skutočnosť oznámiť exekútorovi, ktorý vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy zamestnanca. Zároveň je platiteľ mzdy povinný exekútora informovať, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude zamestnancovi vyplácať nemocenské. V takom prípade exekútor doručí exekučný príkaz príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne a Vám príde už zrazená dávka. Skončenie práceneschopnosti je platiteľ mzdy povinný bezodkladne oznámiť exekútorovi. Po skončení práceneschopnosti vykonáva zrážky zo mzdy platiteľ mzdy.
Výpočet výšky exekúcie
Na výpočet výšky exekúcie, ktorú je potrebné zraziť v danom mesiaci, sa používa tzv. tretinový systém. Zamestnávateľ (alebo v prípade PN Sociálna poisťovňa) vypočíta čistú mzdu a odpočíta z nej sumy, ktoré sú nepostihnuteľné (základná suma životného minima na povinného a na vyživovanú osobu).
Exekútor v príkaze na začatie exekúcie vždy uvedie, v akej výške je potrebné vykonávať zrážky (napr. pevná suma, 1/3 alebo 2/3 čistej mzdy).
Tretinový systém:
- Ak zvyšok čistej mzdy nepresiahne 150 % sumy životného minima, zrážka sa vykoná zo sumy rozdielu čistej mzdy a nepostihnuteľnej čiastky.
- Ak zvyšok čistej mzdy presiahne 150 % sumy životného minima, suma prevyšujúca 150 % sumy životného minima sa zrazí bez obmedzenia a následne sa suma 150 % životného minima rozdelí na tretiny.
Miesto pobytu a liečebný režim počas PN
Je dôležité si uvedomiť, že počas PN sa poistenci nemôžu liečiť kdekoľvek, ale sú povinní zdržiavať sa na mieste zaznamenanom v Potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak lekár zmenu miesta pobytu počas PN poistencovi povolí, ten je povinný novú adresu nahlásiť pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá dávku vypláca, písomne, neformálnym listom, najneskôr do 8 dní. Informácie v Potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti sú pre Sociálnu poisťovňu dôležité aj preto, že kontroluje poistencov podľa uvedeného miesta pobytu.
Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské.
Ošetrujúci lekár môže povoliť vychádzky, spravidla v rozsahu štyroch hodín denne. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára.
Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ.
Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma, mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť. Sociálna poisťovňa svojom portáli uverejnila výstrahu pred falošnými kontrolnými zamestnancami a krátke video na rozpoznanie pravého od falošného kontrolóra.
Ak posudkový lekár rozhodne o ukončení PN, ošetrujúci lekár je povinný vytvoriť elektronický záznam o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Posudkový lekár môže ukončiť PN, ak má za to, že pacient nie je skutočne práceneschopný a dlhodobo poberá dávky bez riadneho dôvodu. Od januára 2026 sa rozširujú právomoci posudkových lekárov.
Osobný bankrot a zoznam dlžníkov Sociálnej poisťovne
Pojem osobný bankrot sa používa na označenie zákonom upraveného procesu, ktorým sa fyzická osoba podnikateľ alebo fyzická osoba nepodnikateľ môže zbaviť svojich dlhov - v rámci toho aj dlhov v Sociálnej poisťovni. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii pod týmto pojmom rozumie oddlženie konkurzom alebo splátkovým kalendárom.
Ak je vyhlásený konkurz s oddlžením na fyzickú osobu, Sociálna poisťovňa si prihlási pohľadávku. Ak počas konkurzu dôjde k čiastočnému uspokojeniu prihlásených pohľadávok, v zostatku neuspokojenej časti sa pohľadávky stávajú nevymáhateľné. Nevymáhateľnosť pohľadávky neznamená jej zánik, znamená to len toľko, že Sociálna poisťovňa ju už nemôže ďalej vymáhať.
Sociálna poisťovňa zverejňuje zoznam dlžníkov, ktorý obsahuje fyzické a právnické osoby, ktoré majú splatnosť zverejneného dlhu do určitého dátumu a zároveň tento dlh nebol uhradený v termíne do iného stanoveného dátumu.