Ruský prezident Vladimir Putin nariadil vláde zvýšiť dôchodky a minimálnu mzdu o 10 % s cieľom zmierniť dôsledky vysokej inflácie na obyvateľstvo. Tento krok prichádza v čase, keď ruská ekonomika čelí nebývalej vlne medzinárodných sankcií, vyvolaných inváziou Ruska na Ukrajine.
Putin vyzval ruský kabinet, aby od júna zvýšil dôchodky o 10 percent. Rovnaké zvýšenie ohlásil aj pri minimálnej mzde a sľúbil väčšiu podporu rodinám. Minister práce Anton Koťakov reagoval, že zvýšené dôchodky začne penzijný fond vyplácať od 3. júna. Dôchodky sa v Rusku zvýšia od 1. júna, zatiaľ čo minimálna mzda od 1. júla.

Ekonomické Pozadie a Inflácia
Medziročná miera inflácie dosiahla v apríli takmer 18 % a Putin priznal, že rok 2022 bude pre ruskú ekonomiku "náročný". Šéf Kremľa ubezpečoval, že rast inflácie sa spomaľuje a za rok 2022 by nemal prekročiť 15 percent. „Tento rok je pre ruskú ekonomiku neľahký, no nie všetky problémy súvisia so špeciálnou vojenskou operáciou na Ukrajine,“ tvrdil Putin a dodal, že v zahraničí je inflácia porovnateľná.
Poukazal pritom na iné krajiny vrátane západných štátov, ktoré podľa neho majú porovnateľnú infláciu ako v Rusku. Tá je však podľa agentúry Reuters čiastočne dôsledkom práve invázie Ruska na Ukrajinu a z toho vyplývajúceho prudkého rastu cien energií a potravín.

Ruská ekonomika sa potýkala so stagnáciou už pred súčasnými udalosťami. Počas prvej polovice roka 2014 bol kvartálny rast s ohľadom na sezónnosť prakticky nulový. Úroveň spotrebiteľskej a podnikateľskej dôvery klesla už v roku 2013 pod vplyvom narastajúcich štrukturálnych problémov, v dôsledku čoho domácnosti a podniky zaujali vyčkávaciu pozíciu.
Zvýšenie volatility trhu a neistoty ekonomickej politiky v prvej polovici tohto roka, podmienené geopolitickým napätím, ešte viac prehĺbilo túto krízu dôvery. Ruskej ekonomike bolo potrebné prispôsobiť sa zavedeniu radu sankcií a odvetných opatrení, to znamená prejsť na fungovanie v podmienkach zvýšeného rizika, čo ovplyvnilo zníženie domáceho dopytu. Geopolitické napätie prehĺbilo neistotu ekonomickej politiky, podmienenú zavedením sankcií a odvetných opatrení a krokov na stabilizáciu ekonomiky.
Ako sankcie ovplyvňujú celú ruskú ekonomiku
Dopad na Obyvateľstvo
Analytici banky VEB odhadujú, že aj po zvýšení dôchodkov a minimálnej mzdy o 10 % reálne mzdy klesnú tento rok o takmer 6 % a reálny disponibilný príjem o 7,5 %. Podľa analytikov však toto zvýšenie nezabráni prudkému poklesu reálnych príjmov Rusov.
Ruský minister financií Anton Siluanov uviedol, že opatrenia budú stáť štátny rozpočet v tomto roku približne 600 miliárd rubľov (9,85 miliardy eur) a v roku 2023 zhruba 1 bilión rubľov. Prezident poveril predstaviteľov vlády aj úlohou, aby zvýšili žold ruským vojakom slúžiacim v zahraničí.
Dôchodkový Systém v Kontexte EÚ (pre porovnanie)
Vek odchodu do dôchodku sa v jednotlivých krajinách líši. V niektorých krajinách EÚ sa nevyplácajú pozostalostné dôchodky. Uvedené pravidlá sa takisto uplatňujú na výpočet invalidných a pozostalostných dôchodkov.
Ak žiadate o invalidný dôchodok alebo o dávku v práceneschopnosti, každá krajina, v ktorej ste pracovali, môže trvať na samostatnom preskúmaní a dospieť k odlišnému rozhodnutiu ako ostatné krajiny. Váš zdravotný stav môžu posúdiť úplne inak.

Je dôležité poznať príslušné pravidlá vo všetkých krajinách, v ktorých ste pracovali. Dôchodok dostanete len po dosiahnutí dôchodkového veku platného v danej krajine. Aj výšku vášho vnútroštátneho dôchodku (tzv. národná časť dôchodku) ovplyvňuje, koľko rokov ste prispievali do jeho systému dôchodkového zabezpečenia.
Napríklad, ak Rosa pracovala 20 rokov vo Francúzsku a 10 rokov v Španielsku, môže mať nárok na dôchodok v oboch krajinách. Ak by v Španielsku potrebovala odpracovať 30 rokov na plný dôchodok, napr. 1 500 Eur, ale odpracovala len 10 rokov, jej španielsky dôchodok by bol vypočítaný proporcionálne, napr. 1 200 Eur. V tomto prípade by dostala 1 200 x 10 rokov v Španielsku / plných 30 rokov = 400 Eur.