Zariadenie opatrovateľskej služby a legislatívne aspekty dôchodkov a sociálnych služieb

Táto komplexná analýza sa zaoberá fungovaním zariadení opatrovateľskej služby, podmienkami prijatia a úhrady za poskytované sociálne služby. Zároveň poskytuje prehľad o legislatívnych a finančných aspektoch súvisiacich s dôchodkami a správou daní, ako aj o špecifikách a výzvach, ktorým čelia ostrovné regióny Európskej únie v kontexte sociálnej súdržnosti a prístupnosti.

Zariadenie opatrovateľskej služby Družba v Snine

Mesto Snina, v rámci oddelenia sociálnych služieb, poskytuje celoročnú pobytovú sociálnu službu v zariadení opatrovateľskej služby - Družba, Námestie Božieho milosrdenstva 2845/1, Snina. V zariadení opatrovateľskej služby sa v zmysle § 36 zákona o sociálnych službách poskytuje sociálna služba na určitý čas plnoletej fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 zákona o sociálnych službách, ak jej nemožno poskytnúť opatrovateľskú službu.

V zariadení opatrovateľskej služby sa poskytuje pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva; utvárajú sa podmienky na úschovu cenných vecí. Podmienkou poskytovania sociálnej služby v zariadení opatrovateľskej služby je právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na poskytovanie sociálnej služby vydané obcou v mieste trvalého pobytu žiadateľa o sociálnu službu. Konkrétne podmienky poskytovania sociálnej služby v zariadení opatrovateľskej služby Družba vrátane cenníka poskytovaných služieb upravuje Všeobecne záväzné nariadenie č. 173/2023 o poskytovaní pobytových a ambulantných sociálnych služieb.

Podmienky prijatia a potrebné doklady

Záujemca o umiestnenie v zariadení opatrovateľskej služby Družba si podáva "Žiadosť o uzatvorenie zmluvy", ku ktorej predloží právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na poskytovanie sociálnej služby, ktorého prílohou je aj posudok vo veci odkázanosti na sociálnu službu. Žiadosť doručí do zariadenia písomne alebo osobne, kde je následne žiadosť zaevidovaná do poradovníka čakateľov. Ak sa uvoľní miesto, žiadatelia z poradovníka sú kontaktovaní v časovej postupnosti, v akej boli zaradení do poradovníka. V zariadení opatrovateľskej služby sa následne s občanom uzatvára "Zmluva o poskytovaní sociálnej služby". Vzhľadom na základnú podmienku poskytovania tejto sociálnej služby sa zmluva uzatvára na dobu určitú.

Zoznam dokladov a osobných vecí potrebných pri nástupe prijímateľa:

1. Platný občiansky preukaz.
2. Preukaz poistenca zdravotnej poisťovne a ŤZP (ak vlastní tento preukaz).
3. Potvrdenie o výške príjmu - v prípade ak má, okrem slovenského dôchodku, aj iný príjem (napr. dôchodok zo zahraničia).
4. Ak žiadateľ nie je spôsobilý na niektoré právne úkony - kópia rozsudku súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a o ustanovení opatrovníka.
5. Vyhlásenie fyzickej osoby o predaji nehnuteľného majetku na účely platenia úhrady za sociálnu službu - overené na obecnom alebo mestskom úrade.
6. Vyhlásenie o majetku fyzickej osoby na účely platenia úhrady za sociálnu službu - overené na obecnom alebo mestskom úrade.
7. Kópia generálnej plnej moci - ak žiadateľ splnomocnil podpisovať a konať za seba poverenú osobu.
8. Zdravotná dokumentácia od obvodného lekára a odhlásenie od obvodného lekára v prípade, ak bude mať záujem o služby obvodného lekára, ktorý ordinuje pre príslušné zariadenie.
9. Zoznam liekov s presným rozpisom ich dávkovania - potvrdené príslušným lekárom (pečiatka, podpis), lieky min. na 1 mesiac.
10. Prepúšťacia správa z nemocnice (ak prijímateľ prichádza z nemocnice).
11. Potvrdenie o bezinfekčnosti (nie staršie ako 3 dni).
12. Ak prijímateľ navštevuje lekárov špecialistov, je potrebné priniesť aktuálnu správu o liečbe.
13. Inkontinenčné pomôcky - (vložky, nohavičky, plienky ) ak má predpísané.
14. Zdravotné pomôcky, ktoré prijímateľ používa - barle, chodítko, invalidný vozík, antidekubitný matrac, polohovateľná posteľ (ak mu boli predpísané).
15. Osobná bielizeň, oblečenie a hygienické potreby (nie je potrebné označovať).

Úhrada za sociálnu službu

Prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby. Suma úhrady za sociálnu službu je najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov spojených s poskytovaním tejto sociálnej služby.

Metodické usmernenie Ministerstva financií SR k daniam a príjmom

Metodické usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky k č. A. Dane sa klasifikujú podľa charakteru základu, na ktorý sa daň ukladá alebo podľa druhu činnosti, ktorá vytvára záväzok, napr. dovoz, predaj, príjem. Daňové príjmy vybraté na základe spojenia niekoľkých daňových základov sa - pokiaľ je to možné - priraďujú k dani z prevládajúceho daňového základu. Pokuty, penále, úroky a zvýšenie dane súvisiace s plnením daňových povinností a správou daní sa triedia - ak sú identifikovateľné - s každou daňou; pokiaľ nemožno určiť ich príslušnosť k dani, alebo pokiaľ sa nedá zistiť, či pochádzajú z daní, triedia sa pod 222. Príjmy zo zrušených daní uplatňovaných v minulých rokoch sa priraďujú k daniam, ktoré ich nahradili. Súčasťou daňových príjmov je aj poistné.

Kategória obsahuje také príjmy, ktoré vznikajú z vlastníctva majetku a z podnikania. Môžu mať podobu napr. dividend, odvodov zo zisku, úhrad za vydobyté nerasty, nájomného z prenajatých pozemkov. Patria sem napr. správne poplatky, poplatky za vedenie účtu zverených prostriedkov, paušálne náhrady za udeľovanie víz, z medzinárodných ochranných známok. Pokuty, penále a iné druhy sankcií, ktoré nie sú priraditeľné ku konkrétnej dani alebo inému konkrétne klasifikovanému príjmu, zosobnené pokuty a penále. Napr. cenových, o štátnej pokladnici, colných, všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti ochrany zdravia obyvateľstva, hospodárskej súťaže, omeškaných úhrad, upomienok, informačných povinností; v oblasti zamestnanosti, v oblasti životného prostredia, za nedodržanie výpožičnej lehoty, za stratu diela, stratu rôzneho materiálu, o povinnej školskej dochádzke (záškoláctvo), úroky.

Príjmy a výdavky rozpočtovej klasifikácie

Kategória B. Táto hlavná kategória zahŕňa platby za mzdy, platy, poistné, tovary a služby. Ďalej sem patria výdavky za služby, tovary a vybavenie na vojenské účely ako napr. nákup strojov, prístrojov, zariadení a techniky (nie však obstarané políciou alebo inými bezpečnostnými silami), výstavbu výlučne vojenského charakteru a vojenských budov. Patrí sem nákup materiálu a súvisiacich miezd pri obstarávaní nehmotného majetku do 50 tis. Sk a majetku obstarávaného z bežných výdavkov vo vlastnej réžii. Patria sem i bežné transfery právnickým osobám tuzemským, zahraničným a jednotlivcom poskytované vo forme napr. dávok, dotácií, príspevkov, členského. Patria sem všetky plnenia fyzickým osobám v pracovnom pomere, v služobnom pomere a v štátnozamestnaneckom pomere (vrátane zamestnancov zahraničnej služby) a za výkon verejných funkcií uhradzované podľa príslušných predpisov. Patria sem všetky mzdy a platy v zmysle platných predpisov, vrátane funkčného platu podľa § 78 ods. 5) zákona o štátnej službe a vyrovnania do výšky tarifného platu podľa toho istého zákona bez príplatkov, odmien a náhrad klasifikovaných pod 613 a ostatných osobných vyrovnaní. Tu klasifikované výdavky nevstupujú do základu pre výpočet priemernej mesačnej mzdy. Táto kategória zahŕňa platby za tovary a služby.

Typy materiálu a služieb

Z výdavkov určených pre vojenské účely, výstavbu vojenského charakteru a vojenských budov sem nepatria byty a ubytovacie zariadenia pre domácnosti príslušníkov ozbrojených síl a výstavba objektov. Výdavky za tovary a služby poskytované zamestnancom bezplatne alebo za znížené ceny, vrátane nákupov potravín a uniforiem, patria tiež do tejto kategórie. Patria sem i výdavky na naturálne mzdy. Všeobecný materiál, všeobecné služby = používajú všetci užívatelia rozpočtovej klasifikácie. Špeciálny materiál používajú iba niektorí užívatelia rozpočtovej klasifikácie (napr. vojsko, bezpečnostné a záchranné zložky, zložky civilnej ochrany, zdravotníctvo, metrológia a skúšobníctvo). Špeciálne služby používajú tiež len niektorí užívatelia rozpočtovej klasifikácie. Špeciálne stroje, prístroje, zariadenie, technika a náradie pre vojenské účely sa triedia na osobitnej podpoložke.

Cestovné náhrady a telekomunikácie

Patria sem výdavky súvisiace s pracovnými cestami zamestnancov v pracovnom, služobnom a v štátnozamestnaneckom pomere (vykonané cesty musia spĺňať podmienky pracovnej cesty a služobnej cesty v zmysle platných predpisov) a náhrady v zmysle § 128 zákona č.73/1998 Z. z. Cestovné náhrady - obsahujú všetky náhrady poskytované podľa zákona o cestovných náhradách. Cestovné výdavky - zahŕňajú len výdavky spojené s dopravou. Patria sem všetky cestovné náhrady pri tuzemských pracovných cestách v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. Patria sem všetky cestovné náhrady pri zahraničných pracovných cestách, náhrady výdavkov a iné plnenia pri výkone práce v zahraničí v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. Podľa zákona o cestovných náhradách sa zamestnancom môžu poskytovať aj náhrady pri vzniku pracovného pomeru a pri dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Elektrická energia, para, plyn, tepelná energia, palivá (palivá len na vykurovanie). Poplatky a úhrady za práce a služby telekomunikácií, napr. za telefóny (používanie prípojky, prenájom telefónneho prístroja, automaticky uskutočnené volania, výpisy uskutočnených volaní, rádiové stanice atď.), faxy, mobilné telefóny, pagingy, rozhlas, televízia a telex, poštové a kuriérske služby, spojovacie siete (poplatky za užívanie republikových a medzinárodných spojovacích sietí).

Materiálne potreby a služby

Všetok materiál, náhradné diely a potreby nevyhnutné pre výkon práce, napr. všetky druhy používaného papiera (kancelársky, pre rozmnožovanie, pre počítačové tlačiarne atď.), tlačivá a formuláre, polygrafický, zdravotnícky a rehabilitačný (aj v sociálnych zariadeniach), zubnotechnický, videokazety, audiokazety, kompaktné disky, tonery, monočlánky, batérie do mobilných telefónov, fotografický a osvetový, obchodný, na výstavy, propagačnú činnosť, archeologický výskum, pre obvinených a odsúdených (strihacie a holiace strojčeky, nožnice, hrebene atď.), vzorky netextilné a textilné, súčiastky na hudobné nástroje, vybavenie scénickej a kostýmovej výpravy vo vlastnej réžii, notový materiál, čistiaci, hygienický a dezinfekčný, deratizačný a dezinsekčný, lieky vrátane platieb za lieky a drobný zdravotnícky materiál na vybavenie lekárničiek na pracoviskách a v dopravných prostriedkoch, vitamíny a podporné prostriedky, očkovacie séra, diagnostiká, chemikálie a močovina, archiválie a archívne krabice, kvety, vence (rezané kvety na výzdobu priestorov), kytice pri občianskych obradoch, vence a kytice pre zosnulého vlastného zamestnanca. Platby za materiál na prípravu jedál a nápojov, výrobky potravinárskeho priemyslu, zeleninu, ovocie, hotové jedlá a nápoje pre hromadné stravovanie v ústavoch a zariadeniach (napr. v bufetoch), cattering -náklady spojené s občerstvením na palube lietadla, pitnú vodu. Z tejto podpoložky sa hradia výdavky, na obstaranie nehmotného materiálu, ktorý nespĺňa kritériá nehmotného majetku z kapitálových výdavkov. Na iné ako dopravné účely. Patria sem všetky výdavky na dopravu ľudí a tovaru za prevádzkovým účelom, vrátane služobných a prenajatých dopravných prostriedkov. V prípade dodávateľského zabezpečenia úhrada za dodanú službu, pri realizácii vo vlastnej réžii, napr. nákup materiálu, pracovných nástrojov, náradí, čistiacich potrieb, premeranie spotreby paliva, drobný materiál pre vodičov (napr. osviežovače vzduchu, jelenice, hubky aj slnečné okuliare), pneumatiky, batérie (aj nahodenie pneumatík, vyváženie kolies, nabitie batérií), náhradné diely na opravy vrátane diskov a duší, emisné kontroly, poplatky za služby staníc technickej kontroly. Ďalej sa tu triedi aj doplnkové vybavenie vozidiel. Patria sem výdavky na prepravu nesúvisiace s nákupom tovarov, napr. všetky výdavky spojené s dopravou žiakov pri lyžiarskych kurzoch, školských exkurziách a do škôl v prírode, výdavky spojené s dopravou študentov vysokých škôl pri telovýchovných kurzoch, pri absolvovaní povinných praxí a pri exkurziách, odvoz surovín do zberu, preprava prístroja do opravy, prenájom zabezpečovacieho systému, aj poplatok za užívanie frekvenčného pásma povelového zariadenia.

Školenia, opravy a prenájom

Výdavky na práce a služby vykonávané dodávateľskými subjektami, ktorými sa zabezpečuje bežné fungovanie majetku. Opravami sa odstraňuje čiastočné fyzické opotrebenie alebo poškodenie majetku za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu. Platby za prenájom nehnuteľných a hnuteľných vecí. Pri prenájme nehnuteľných vecí príslušné podpoložky slúžia i pre nájomné za časť budov (priestorov). Patria sem akékoľvek ďalšie vstupy na činnosť nezaradené v predchádzajúcich špecifických položkách 631 až 636 realizované dodavateľským spôsobom. Patria sem napr. výdavky na školenia pracovníkov pri nadobúdaní nehmotného majetku, ako aj výdavky na prípravu pracovníkov - školenia pre budované prevádzky, účastnícke poplatky usporiadajúcim právnickým osobám pôsobiacim v príslušnej oblasti, stravovacie a ubytovacie náklady, odmeny za prednáškovú činnosť, nákup materiálu, publikácií a pomôcok na akcie, nájomné za prednáškové priestory. Tlač tlačív, kolkových cenín, máp, osobných dokladov, preukazov, pokynov, cenníkov, brožúr a iných publikácií (aj distribúcia), polygrafické, rozmnožovacie a plánografické služby (napr. razenie a viazanie kníh, dokladov, podkladov prípravnej a projektovej dokumentácie), výroba informačných tabúl. Čistenie vodných tokov (aj kanalizácie, aj prevádzkovanie čističiek odpadových vôd), uloženie a likvidácia odpadu, poľnohospodárske a lesnícke práce, postrek poľnohospodárskych kultúr vrátane pozberovej úpravy, upratovanie, čistenie, pranie vrátane dezinfekcie, deratizácie, dezinsekcie, informačné služby (monitoring, rešerše, informačný servis, fotoslužby, vrátane xerokópie článkov získaných prostredníctvom Medzinárodnej medziknižničnej výpožičnej služby), veterinárna prevencia a ochrana štátneho územia, odchyt a ošetrenie zvierat, tlmočnícka a prekladateľská činnosť (vrátane prípadnej súvisiacej sprievodcovskej a redakčnej činnosti), externé vyučovanie vrátane vypracovania skúšobných otázok, overovanie spôsobilosti výkonu povolania, starostlivosť o chránené časti prírody vrátane dokumentácie ochrany prírody, sprievodcovskej a strážnej (ochrannej) služby, služieb súvisiacich s ochranou prírody, nahrávanie a ozvučenie pojednávaní, čistenie verejných priestranstiev, odvoz všetkých druhov odpadov, kominárske práce, revízie a kontroly zariadení, osobitné štatistické zisťovania, spracovanie účtovníctva a miezd, za vykonanie služby, resp. správu bytového a nebytového hospodárstva správcovským subjektom (napr. s. r. o.), ktorý spravuje byty v osobnom vlastníctve, ale aj byty nájomné - obecné, t.j. vo vlastníctve obce, služby správcovi budovy (tzv. režijné náklady); za uloženie zbraní u polície, administratívne služby.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) a jeho stanoviská

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) na svojom 479. plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 prijal uznesenie proti diskriminácii z dôvodu rasy alebo etnického pôvodu. EHSV ako zástupca organizovanej občianskej spoločnosti odsudzuje xenofóbny a rasistický charakter počinu politickej strany Partij voor de Vrijheid (Strana slobody) - PVV, ktorá spustila horúcu linku na nahlasovanie sťažností. Európsky parlament vo svojom uznesení z 15. marca 2012 dôrazne odsúdil túto horúcu linku. Zmluvy Európskej únie a Charta základných práv Európskej únie vychádzajú zo zásady nediskriminácie.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 29. marca 2012. EHSV žiada o dostupné a inkluzívne vzdelávanie pre ľudí so zdravotným postihnutím podľa článku 24 dohovoru UNCRPD. Žiada, aby sa informácie o univerzitách a možnostiach vzdelávania primeraným spôsobom šírili v alternatívnych formátoch, ako je Braillovo písmo, zrozumiteľné audio a video verzie alebo prepis hovoreného slova na text / systém palantyp. Vyzýva členské štáty a európske inštitúcie, aby podporovali osvedčené postupy a pozitívne opatrenia zamerané na začleňovanie mladých ľudí so zdravotným postihnutím do vzdelávania a zamestnanosti. Odporúča, aby sa na podporu začlenenia mladých ľudí so zdravotným postihnutím využívali štrukturálne fondy. Žiada o účinné uplatňovanie nariadenia o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave v Európskej únii. Žiada o účinné opatrenia zamerané na boj proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky vzhľadom na to, že v porovnaní s ľuďmi bez zdravotného postihnutia je pravdepodobnosť dosiahnutia terciárneho vzdelania u ľudí so zdravotným postihnutím len polovičná. Žiada o sprístupnenie vzdelávacieho obsahu, IKT a budov ako predpokladu na využívanie práva na vzdelanie. Podporuje využívanie štrukturálnych fondov na zabezpečenie primeranej finančnej podpory pre európsku stratégiu v oblasti zdravotného postihnutia. Víta opatrenia Európskej komisie zamerané na rozvoj európskeho aktu prístupnosti a znovu pripomína naliehavú potrebu dôrazných a záväzných právnych predpisov na zabezpečenie prístupu ľudí so zdravotným postihnutím k tovarom, službám a do zastavaných priestorov.

Ostrovné regióny a ich špecifiká

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 20. januára 2011 rozhodol vypracovať stanovisko k ostrovným regiónom. Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť prijala svoje stanovisko 7. marca 2012. Ostrovné regióny sa vyznačujú spoločnými charakteristikami a špecifickosťami, ktoré sú trvalé a jasne odlišujú tieto regióny od pevninských oblastí. V článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uznáva, že ostrovné územia sú konfrontované s konkrétnymi nevýhodami, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť. EHSV sa nazdáva, že definícia ostrova, ktorú používa EÚ, nie je vhodná, a preto by sa mala preskúmať a aktualizovať, pričom by sa mali zohľadniť nové skutočnosti rozšírenej EÚ, ktorej členmi sú aj ostrovné členské štáty.

Migrácia alebo problémy súvisiace so starnutím či vyľudňovaním sú problémami, ktorým čelia predovšetkým ostrovy. EHSV sa domnieva, že je úplne nevyhnutné zlepšiť dostupnosť ostrovov a ich vzájomné prepojenie. Existuje veľa európskych ostrovov, na ktorých je činnosť v oblasti cestovného ruchu kľúčovým faktorom pre prežitie miestneho obyvateľstva, ich identity, kultúrnych tradícií a hodnôt a krajiny. Táto činnosť podnietila hospodársky rast, zamestnanosť a dôležitú diverzifikáciu hospodárskej základne prostredníctvom služieb spojených s cestovným ruchom. EHSV podporuje žiadosť Európskeho parlamentu, ktorá je súčasťou uznesenia z 27. septembra 2011. EHSV sa domnieva, že na ostrovoch existujú problémy pri zapájaní sa do programov V+V+i Európskej únie vzhľadom na malý rozsah vnútorného trhu a obmedzenú schopnosť dostupných štruktúr venovať sa výskumu a vývoju. EHSV považuje za mimoriadne dôležité, aby sa vytvárali osobitné programy celoživotného vzdelávania pre osoby pracujúce na ostrovoch v rozličných odvetviach, predovšetkým v cestovnom ruchu, ktorý predstavuje jednu z hospodársky najdôležitejších činností ostrovných regiónov. Vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie majú kľúčový význam v hospodárskej a sociálnej stratégii Európskej únie v rámci Lisabonského procesu a stratégie Európa 2020.

Hospodárske výzvy ostrovov

Výbor požaduje, aby Komisia zaistila, že pre ostrovné regióny budú existovať osobitné ustanovenia v rámci nového viacročného finančného rámca na roky 2014 - 2020 a že tieto regióny budú začlenené do špecifických programov regionálneho rozvoja, ktoré budú viac prispôsobené ich osobitným charakteristikám. Pri definovaní pojmu „ostrov“ je potrebné mať na pamäti 33. článok Zmluvy. V súlade s touto definíciou sú ostrovy súčasťou 14 z 27 členských štátov EÚ. Ich význam treba hodnotiť na základe vysokého počtu obyvateľov žijúcich na rozličných ostrovoch EÚ, ktorý dosahuje 21 miliónov osôb. Niektoré ostrovy alebo ostrovné územia čelia v súčasnosti závažným hrozbám vyľudňovania v dôsledku odchodu obyvateľstva v aktívnom veku, predovšetkým toho najmladšieho, starnutia stáleho obyvateľstva a náročných klimatických podmienok.

Doprava a životné prostredie

Niektoré z obmedzení ostrovných území vyplývajú z ich priestorovej diskontinuity a odľahlosti. Dôkazom toho je úplná závislosť od námornej a leteckej dopravy. Ďalšou témou, ktorú treba zohľadniť, je zdanenie emisií oxidu uhličitého v leteckej doprave, čo má Komisia v úmysle zaviesť od roku 2012. Ak by sa táto daň napokon zaviedla, Komisia by musela vypracovať osobitný plán pre ostrovné regióny, pretože tie vo veľkej miere závisia od leteckej dopravy. Dostupnosť je kľúčovou otázkou na zvýšenie atraktívnosti ostrovných území. Súčasťou transeurópskych dopravných sietí (TEN-T) musí byť skutočná multimodálna politika, ktorá sa musí vzťahovať tiež na ostrovy.

Poľnohospodárstvo a cestovný ruch

Poľnohospodárska výroba a rybolov na ostrovoch sú však veľmi nestabilné vzhľadom na problémy vyplývajúce z odľahlosti, malého rozsahu poľnohospodárskych podnikov, obmedzenej miery diverzifikácie ich produkcie, závislosti od miestnych trhov, ich rozštiepenosti a klimatických podmienok. To má dosah na ostrovný agropotravinársky priemysel, ktorý je závislý od svojich vlastných výrobkov. Poľnohospodárski výrobcovia z ostrovov preto súťažia s výrobcami z iných území za nerovnakých podmienok. Pokiaľ ide o prijatie osobitných opatrení zameraných na kompenzáciu nevýhod súvisiacich s odľahlosťou v tejto oblasti, úplne najlepším riešením je osobitný legislatívny program. To je prípad primárneho sektora, ktorý je pre ostrovy obzvlášť dôležitý. To isté platí aj pre režimy priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. Obmedzená veľkosť ostrovných území v porovnaní s pevninou zásadne ovplyvňuje výrobu a štruktúru trhu. Cestovný ruch bol a aj naďalej je základným zdrojom hospodárstva mnohých ostrovných území. Rozbehnutím aktivít v oblasti cestovného ruchu v ostrovných regiónoch sa podnietil hospodársky rast, zamestnanosť a dôležitá diverzifikácia hospodárskej základne prostredníctvom služieb spojených s cestovným ruchom. Hoci bol cestovný ruch vo všeobecnosti jasne pozitívnym faktorom, takisto treba uznať negatívne dôsledky, ktoré mal na niektoré ostrovné regióny, ako napríklad nestálosť pracovných miest, sezónnosť, nízka kvalifikácia zamestnancov, veľké špekulácie s nehnuteľnosťami a zvýšenie životných nákladov pre miestne obyvateľstvo. Rovnako zapríčinil vážne problémy so zásobovaním vodou a ťažkosti s poskytovaním základných služieb pre obyvateľstvo (nakladanie s odpadom, zdravotníctvo atď.), čo malo značné dôsledky na životné prostredie. Od schválenia ZFEÚ sa výslovne uznáva význam cestovného ruchu pre EÚ. V júni 2010 Komisia predložila oznámenie, ktoré podporuje nový rámec pre koordinovanú činnosť v Európskej únii s cieľom posilniť konkurencieschopnosť a schopnosť udržateľného rozvoja európskeho cestovného ruchu.

Inovácie a ľudský kapitál

Inovácie sú jedným z hlavných cieľov hospodárskej politiky, a to tak na úrovni EÚ (Lisabonská stratégia a stratégia Európa 2020), ako aj na regionálnej úrovni. Svedčí o tom čoraz vyšší podiel verejných investícií do výskumu, vzdelávania, odbornej prípravy a podpora „najinovatívnejších sektorov“ (napríklad dopravy, energetiky, ekologických priemyselných odvetví). Je potrebné podporovať a posilňovať informačnú spoločnosť a nové technológie, ktoré pre ostrovy predstavujú spôsoby diverzifikácie činnosti a prehlbovanie znalostí. Hlavný problém ostrovných regiónov pri rozvoji ich inovačných schopností spočíva v slabej sieti podnikov, úrovni vzdelávania, prístupe k európskemu trhu, obmedzených investíciách do infraštruktúry výskumu atď. Inovácie v regiónoch treba preskúmať zo širšieho hľadiska, ktorého súčasťou by malo byť napríklad aj spracovanie, marketingové metódy, inovačné techniky pri riadení alebo organizácii podniku. Na druhej strane treba zdôrazniť ťažkosti, ktoré majú ostrovy so zapojením sa do programov V+V+i Európskej únie. V dôsledku malej rozlohy ostrovov a predovšetkým ich skalnatého povrchu čelí väčšina ostrovov nedostatku vody. Podľa najnovšej štúdie Euroislands predstavuje ľudský kapitál veľký problém na európskych ostrovoch, predovšetkým v Stredozemnom mori. Úroveň vzdelania ja obzvlášť nízka, a to aj na ostrovoch s vyšším hrubým domácim produktom na obyvateľa a s univerzitou. Vzdelávanie, odborná príprava, celoživotné vzdelávanie a znalosť cudzích jazykov majú kľúčový význam v hospodárskej a sociálnej stratégii Európskej únie v rámci Lisabonského procesu a stratégie Európa 2020. Zaistiť vzdelanie a príležitosti na celoživotné vzdelávanie vo všetkých regiónoch a pre všetkých obyvateľov musí byť kľúčovým bodom národných stratégií.

Regionálna politika a súdržnosť

Regionálna politika je hlavným nástrojom Spoločenstva, ktorý majú ostrovné územia k dispozícii, aby mohli prekonať svoje štrukturálne obmedzenia a využiť svoj potenciál na rozvoj a rast. Ostrovné územia sa vo všeobecnosti nachádzajú v znevýhodnenej situácii voči pevninským regiónom. Ostrovná povaha nepatrí medzi priority agendy európskej regionálnej politiky a politiky súdržnosti. Treba vytvoriť jednotný rámec, ktorý by účinne reagoval na obmedzenia, ktorým čelia európske ostrovy. Je preto nutné, aby opatreniam a politikám, ktoré môžu ovplyvniť ostrovy, vždy predchádzali príslušné posúdenia vplyvu, rovnako ako v prípade najvzdialenejších regiónov. Týmto spôsobom by sa zabránilo negatívnym dôsledkom a protikladom a posilnila by sa územná súdržnosť. V programovom období na roky 2007 - 2013 sa použil HDP ako jediný ukazovateľ na definovanie spôsobilosti regiónov v rámci stanovených cieľov regionálnej politiky. Tento ukazovateľ nezohľadňuje skutočnosť, že súdržnosť predstavuje oveľa širší rozmer, ku ktorému patria sociálne, environmentálne, územné a iné prvky súvisiace s inováciami a vzdelávaním. Je potrebné venovať osobitnú pozornosť ostrovom, ktoré majú nie jedno, ale viaceré zo znevýhodnení uvedených v článku 174, ako sú hornaté alebo veľmi riedko osídlené ostrovy. To isté možno povedať aj o súostroviach, ktoré majú dvojnásobnú alebo viacnásobnú ostrovnú povahu. Tieto územia čelia dodatočným znevýhodneniam, ktoré vyplývajú z ich roztrieštenosti a obmedzenej geografickej rozlohy. Upozorňujeme tiež na to, že značný počet ostrovov pri pobreží čelí závažným znevýhodneniam, ktoré súvisia ich veľmi malou rozlohou. Ostrovy preto potrebujú uplatňovanie integrovaného prístupu rozličných politík, a to horizontálnych (prostredníctvom medziodvetvového plánovania v rámci hlavným politík s územnými dôsledkami, SPP, SRP, štátnej podpory atď.), ako aj vertikálnych (prepojením regionálneho, národného a európskeho rozmeru).

Silné stránky a nové technológie

V súlade so závermi štúdie Euroislands v rámci programu ESPON sa v súvislosti so silnými stránkami ostrovov zdôrazňuje, že hlavnými komparatívnymi výhodami sú kvalita života a prírodné a kultúrne bohatstvo. Ostrovy sa vyznačujú vysokou hustotou prírodného a kultúrneho bohatstva a silnou kultúrnou identitou. Podľa odporúčaní tejto štúdie znižujú nové informačné a komunikačné technológie na ostrovoch negatívne dôsledky ostrovnej povahy (malá rozloha a izolovanosť). Z nových technológií môžu tiež profitovať malé a stredné podniky a služby, ako napríklad vzdelávanie a výskum, služby v oblasti zdravotníctva, informácií, kultúry a ďalších tvorivých činností.

tags: #povolenie #narodneho #vyboru #dochodok