Financovanie a príspevok Slovenska do rozpočtu EÚ: Komplexný prehľad

Rozpočet Európskej únie je kľúčovým nástrojom na dosahovanie spoločných cieľov a priorít členských štátov. Jeho financovanie a príspevky jednotlivých krajín, vrátane Slovenska, sú predmetom neustálych diskusií a analýz. Ministerstvo financií SR aktívne monitoruje a vyhodnocuje návrhy rozpočtu EÚ, pričom sa zameriava na transparentnosť a efektívnosť využívania finančných prostriedkov.

Príspevok Slovenska do rozpočtu EÚ

Slovensko pravidelne prispieva do rozpočtu Európskej únie. Konštatovalo to Ministerstvo financií SR v reakcii na Európskou komisiou (EK) zverejnený návrh rozpočtu EÚ na rok 2019. V budúcom roku by malo Slovensko prispieť sumou vyše 870 mil. eur. Z každej miliardy výdavkov rozpočtu únie by tak malo financovať 59 mil. eur. Oproti roku 2018 to znamená nárast príspevku Slovenska, keďže sa postupne zvyšuje jeho váha na celkovom európskom hospodárstve. Vlani po zverejnení rozpočtu únie rezort financií avizoval na rok 2018 náš národný príspevok vo výške 820 mil. eur.

Aktuálny návrh rozpočtu Európskej únie na budúci rok je predposledným ročným rozpočtom v rámci finančného rámca na roky 2014 až 2020.

Graf nárastu príspevku Slovenska do rozpočtu EÚ v miliónoch eur (2018-2019)

Návrh rozpočtu EÚ na rok 2019 a jeho prioritné oblasti

V budúcom roku plánuje Európska komisia podľa návrhu uzavrieť kontrakty vo výške 165,6 mld. eur, čo je oproti roku 2018 nárast o 3,1 %. Platby rozpočtu sa majú zvýšiť o 2,7 % na úroveň 148,7 mld. eur. Oproti roku 2018 sa najviac zvýšia výdavky na vonkajšiu politiku a bezpečnosť. Najväčší medziročný nárast, a to o 13,1 %, zaznamenajú výdavky na vonkajšiu politiku Európskej únie, a to najmä v súvislosti s riešením migrácie priamo v tretích krajinách. Únia prispeje viac aj na humanitárnu pomoc, obnovu Sýrie, riešenie stredomorskej migračnej cesty ako aj pre utečencov v Turecku. Posilnená bude aj výdavková kapitola Bezpečnosť a občianstvo.

Najväčšou položkou rozpočtu zostávajú naďalej investície pri medziročnom raste o 3,1%. Rozpočet počíta aj s pokračovaním iniciatívy pre zamestnanosť mladých a ďalším posilnením programu Erasmus, ako aj podpory vedy a výskumu. Návrh rozpočtu bude ďalej prerokovaný členskými štátmi v Rade Európskej únie ako aj poslancami Európskeho parlamentu.

Infografika prioritných výdavkov rozpočtu EÚ na rok 2019

Vlastné zdroje EÚ a ich fungovanie

Rozpočet EÚ je financovaný vlastnými zdrojmi a ostatnými príjmami. Vlastné zdroje EÚ možno charakterizovať ako príjmy pridelené EÚ s cieľom financovania svojho rozpočtu a plynúce do tohto rozpočtu automaticky bez potreby akéhokoľvek dodatočného rozhodnutia národných orgánov. Ostatné príjmy sú napríklad pokuty. Pri schvaľovaní ročného rozpočtu EÚ Radou EÚ a Európskym parlamentom sa v záujme zachovania princípu „vyrovnanosti rozpočtu“ celkové príjmy vždy rovnajú celkovým výdavkom.

V júli 2020 sa lídri EÚ dohodli na balíku VFR 2021-2017 a Plánu obnovy. Na jeho financovanie v súlade so závermi z tohto summitu, bol systém vlastných zdrojov zreformovaný a okrem existujúcich odvodov ako clá, príspevky členských štátov založené na dani z pridanej hodnoty (DPH) a na hrubom národnom dôchodku (HND) je od roku 2021 zavedený odvod založený na množstve nerecyklovaných plastových obalov.

Schéma štruktúry vlastných zdrojov EÚ

Typy vlastných zdrojov EÚ:

  • Tradičné vlastné zdroje (TVZ): Predstavujú clá, ktoré vyplývajú z použitia colnej legislatívy EÚ a Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre dovoz z tretích krajín.
  • Zdroje založené na DPH: Odvodené z aplikácie jednotnej sadzby pre všetky členské štáty (s výnimkou Nemecka, Holandska a Švédska, ktoré aplikujú zníženú sadzbu) na odhady harmonizovaných základov DPH určené podľa pravidiel EÚ. Harmonizovaný základ DPH sa vypočítava v súlade s ustanoveniami smernice Rady č. 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a nariadenia Rady (EHS, Euratom) č. 1553/89 o definitívnych jednotných dohodách pre vyberanie vlastných zdrojov pochádzajúcich z dane z pridanej hodnoty.
  • Zdroje založené na HND: Vypočítavajú sa použitím jednotnej sadzby na HND členského štátu. Táto sadzba je fixná počas rozpočtovej procedúry. Zdroj založený na HND je variabilný zdroj, ktorý sa používa na zabezpečenie príjmu potrebného na pokrytie výdavkov, keď všetky ostatné zdroje financovania EÚ nepostačujú na pokrytie výdavkov rozpočtu EÚ.
  • Zdroje založené na nerecyklovanom odpade z plastových obalov: Tento zdroj by mal byť motiváciou členských štátov recyklovať. Pri vyššej miere recyklácie sú odvody nižšie.

Cesta k jednote: história EÚ

Stropy vlastných zdrojov sa zvýšili na 1,40 % HND EÚ pri platobných rozpočtových prostriedkoch a 1,46 % HND EÚ pri viazaných rozpočtových prostriedkoch. Vlastné zdroje EÚ sú stanovené, vyberané, platené a kontrolované v zmysle platných predpisov systému vlastných zdrojov. V súčasnosti je systém vlastných zdrojov EÚ založený na rozhodnutí Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053, jeho vykonávacom nariadení - Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 2021/768, nariadení o metódach a postupe sprístupňovania vlastných zdrojov - Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č.

Systém riadenia vlastných zdrojov v Slovenskej republike

Systém vlastných zdrojov bol vytvorený v SR ešte pred vstupom do EÚ a je plne funkčný od 1.5.2004. Aktuálne platný „Systém riadenia vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev v Slovenskej republike“ bol schválený uznesením vlády SR č. 594 z 2. septembra 2009. Tento dokument stanovuje zodpovednosť jednotlivých subjektov SR a činnosti, ktoré zabezpečujú finančné a informačné toky, účtovníctvo, kontrolu a výkazníctvo pri realizácii odvodov vlastných zdrojov SR do rozpočtu EÚ. Okrem toho, ako doplnenie už platného systému riadenia vlastných zdrojov, SR prijala Rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 z 14.decembra 2020 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie a o zrušení rozhodnutia 2014/335/EÚ, Euratom uznesením vlády SR č.

Príjmy z rozpočtu EÚ a koeficienty návratnosti

Pod príjmami z rozpočtu EÚ si väčšina automaticky predstaví eurofondy. Eurofondy (príjmy zo štrukturálnych fondov EÚ) ale predstavujú iba časť prostriedkov, okrem nich rozpočet EÚ disponuje viacerými ďalšími programami. Samotná výška príjmov z rozpočtu EÚ nehovorí veľa o porovnaní s inými členskými štátmi. Pre účely porovnania sa používajú tzv. koeficienty návratnosti, ktoré predstavujú podiel príjmov z daného programu / politiky EÚ a príspevkov do rozpočtu EÚ určeným na daný program. Pri hodnote koeficientu < 1 daný štát viac prispieva na konkrétnu politiku / program EÚ, ako dostane naspäť. Koeficient návratnosti ale vyjadruje iba rozpočtový vzťah medzi daným štátom a EÚ, nie sú v ňom zahrnuté všetky benefity z členstva v EÚ, resp. náklady spojené s členstvom v EÚ. Taktiež neplatí, že v priemere sa hodnota koeficientov všetkých štátov rovná 1, nezanedbateľná časť rozpočtu EÚ je určená aj pre štáty mimo EÚ.

Mapa znázorňujúca štáty s rôznymi koeficientmi návratnosti z rozpočtu EÚ

Príklady úspešných projektov financovaných z EÚ na Slovensku:

  • Stredoeurópske zelené koridory: V rámci tohto projektu bolo do prevádzky uvedených 115 rýchlonabíjacích staníc pre elektrické vozidlá v Nemecku, Rakúsku, Slovinsku, Chorvátsku a na Slovensku - čím sa umožnila cezhraničná mobilita elektrických vozidiel od Mníchova až po Záhreb.
  • Vodárenská infraštruktúra pri Košiciach: EÚ financovala rozsiahly projekt vodárenskej infraštruktúry v blízkosti Košíc. V dôsledku toho sú teraz tisícky obyvateľov konečne napojené na kanalizačné systémy a systémy zásobovania pitnou vodou.
  • Diaľnica D4 okolo Bratislavy: Európska investičná banka (EIB) podpísala dohodu o financovaní vo výške 426 miliónov EUR so spoločnosťou Zero Bypass Limited, ktorá je zodpovedná za projektovanie, výstavbu, prevádzku a financovanie približne 27 km-dlhého úseku diaľnice D4 okolo Bratislavy. Ide o prvú transakciu EIB na Slovensku, ktorá využíva podporu z rozpočtovej záruky EÚ v rámci Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), finančného prvku Investičného plánu pre Európu (IPE).
  • Projekt ERADIATE: Jeden z príkladov dobre investovaných prostriedkov Únie v na Slovensku je aj projekt ERADIATE spolufinancovaný z finančných prostriedkov EÚ.
  • Most cez Hornád: Úspešným projektom je aj most cez Hornád, ktorý je spolufinancovaný prostredníctvom spoločného rozvojového programu medzi Maďarskom a Slovenskom.

tags: #min #financii #prispevok #eu