Výplatná páska, hoci často prehliadaná, obsahuje množstvo dôležitých informácií o mzdách a odvodoch zamestnanca. Okrem základnej mzdy môžu zamestnanci dostávať rôzne odmeny, vrátane mimoriadnych odmien. Tento článok sa zameriava na problematiku mimoriadnych odmien zamestnancov počas práceneschopnosti (PN), pričom zohľadňuje legislatívny rámec a praktické aspekty. S príchodom roka 2026 sa očakávajú zásadné zmeny v odvodovom zaťažení, ktoré ovplyvnia aj zdaňovanie mimoriadnych odmien, najmä počas práceneschopnosti (PN).
Mimoriadne odmeny: Právny rámec a podmienky
Zamestnanci môžu okrem základnej mzdy dostávať rôzne odmeny, vrátane mimoriadnych. Zákonník práce (§134) definuje výpočet priemerného zárobku na pracovnoprávne účely. Priemerný zárobok sa zisťuje zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu odmena za dlhšie obdobie, zohľadní sa jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť (časti) sa zahrnie (zahrnú) do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období (v ďalších obdobiach). Počet rozhodujúcich období zamestnávateľ určí podľa počtu štvrťrokov, za ktoré sa mzda poskytuje.
Druhy odmien:
- Cieľové odmeny: Pre pracovné tímy v rámci krátkodobých projektov, musia byť merateľné a schválené.
- Mimoriadne odmeny: Za mimoriadne pracovné úlohy, neštandardné riešenia, nadštandardné úsilie, alebo za odstránenie finančného postihu firme.
- Odmena za dlhodobé zastupovanie: Mzdové zvýhodnenie do 30% zo základnej mzdy zastupovaného, po 5 dňoch súvislého zastupovania.
- Odmena za krátkodobé zastupovanie: Z PN fondu, za zvýšené úsilie pri zabezpečovaní prác počas PN iného zamestnanca.
- Odmeny za nápad: Za nové projekty alebo racionalizačné opatrenia s finančným prínosom.
- Odmeny vyplývajúce zo sociálneho programu: Jubilejné a vernostné odmeny.
- Odmena za predaj: Percentuálny podiel z tržieb za získanie zákazníka alebo predaj služieb.
- Nefinančné odmeny: Pobyty, zájazdy a pod.
- Odmeny pri splnení optimistického variantu plánu firmy: Jednorazová odmena za prekročenie plánu.
Mimoriadna odmena počas PN: Špecifiká a obmedzenia
V prípade práceneschopnosti zamestnanca je dôležité rozlišovať, za aké obdobie je odmena vyplácaná. Ak je mimoriadna odmena vyplácaná za obdobie, kedy zamestnanec ešte pracoval, nie je to problém. Problém by nastal, ak by bola odmena vyplácaná za obdobie, kedy zamestnanec poberá nemocenské dávky, pretože by to mohlo byť považované za prácu počas PN. Je nevyhnutné, aby mzdové oddelenie správne označilo v dokumentácii, ktorá ide do Sociálnej poisťovne, za aké obdobie je odmena vyplatená.
PN fond
V prípade práceneschopnosti zamestnanca sa finančné prostriedky akumulujú do tzv. PN fondu. Z tohto fondu môže vedúci zamestnanec odmeniť zamestnancov za zvýšené úsilie pri zabezpečovaní prác v rámci zastupovania počas PN daného zamestnanca.
Zmeny v odvodovej politike od roku 2026
Zmeny v odvodovej politike, ktoré vláda zaradila do konsolidačného balíčka, zásadne zasiahnu príjmy vyplácané popri dávkach. Najviac to pocítia zamestnanci na PN a rodičia na materskej či OČR, ak im zamestnávateľ vyplatí odmenu alebo doplatok mzdy. V praxi to bude znamenať, že rodičom a dočasne práceneschopným ľuďom zostane menej peňazí. Štát totižto zavádza plné sociálne a vyššie zdravotné odvody aj z týchto súm, čo sa prejaví nižším čistým príjmom. Doteraz platilo, že mimoriadne odmeny vyplatené počas práceneschopnosti alebo poberania materského a OČR neboli zaťažené plnými odvodmi. Po novom sa od nasledujúceho roka z odmeny zráža sociálne poistenie vo výške 9,4 percenta na strane zamestnanca, kým zamestnávateľ odvedie ďalších 25,2 percenta. Každý príjem zúčtovaný v čase poberania nemocenského, materského alebo OČR podlieha rovnakému odvodovému režimu ako bežná mzda.
„Říkám mu Péťo.“ Zůna se zná s prezidentem od školy. Hovoří i o „cenzurovaném“ videu
Príklad 1: Odmena 1 000 eur počas PN
Z odmeny sa zráža 9,4 % sociálne poistenie (94 eur) a približne 5 % zdravotné poistenie (50 eur). Spolu na odvodoch to bude takmer 115 eur. Zvyšok podlieha dani, takže v čistom môže zamestnancovi zostať približne 554 eur.
Príklad 2: Práca z domu počas OČR za 450 eur
Sociálne poistenie vo výške 9,4 percenta (42,30 eura), zdravotné poistenie cca 5 percent (22,50 eura) plus daň zo zvyšnej sumy. V čistom tak vyjde približne 310 až 350 eur.
Konsolidácia zasiahne aj rodičov, ktorí sú SZČO (živnostníci). Zdravotné odvody stúpnu na 16 percent z vymeriavacieho základu (15,5 percenta pri zdravotnom postihnutí). Zároveň sa skracujú odvodové „prázdniny“: To znamená, že povinnosť platiť sociálne odvody vznikne už po šiestich mesiacoch od začiatku podnikania. Doteraz sa živnostníci držali termínu po prvom daňovom priznaní. Pri minimálnom základe možno pri zdravotnom poistení rátať s výdavkom približne 122 eur mesačne. Sociálne odvody po polroku pridajú ďalšiu položku, pri minime je to orientačne okolo 130 eur.
Môžem mať príjem počas nemocenskej dávky?
Keď človeku vznikne dočasná pracovná neschopnosť, prvou starosťou je zvyčajne zdravie a potrebná liečba. Vzápätí sa však vynára otázka, či je počas PN vôbec možné dosahovať akýkoľvek iný príjem, a či by to nemohlo ohroziť výplatu nemocenskej dávky. Dôležité je rozlišovať, či ide o príjem pasívny alebo aktívny.
Pasívny príjem
Pasívny príjem sa považuje za taký, pri ktorom človek nepracuje každý deň a neprispôsobuje sa konkrétnym pracovným povinnostiam. Typickým príkladom sú výnosy z prenájmu nehnuteľností, dividendy z akcií či autorské honoráre z diela, ktoré už bolo vytvorené v minulosti. V týchto prípadoch otázka "Môžem mať príjem počas nemocenskej dávky?" nerobí spravidla problémy, pretože poberanie týchto peňazí neznamená porušenie PN.
Aktívny príjem
Aktívna forma príjmu by už znamenala, že poistenec na PN vykonáva prácu, ktorá môže byť v rozpore s jeho liečebným režimom, a tým pádom by mohol o dávku prísť. Aktívny príjem naproti tomu znamená, že na to, aby ste dosiahli zárobok, musíte pracovať, stretávať sa so zákazníkmi, riadiť zamestnancov alebo vykonávať iné činnosti, ktoré sú podobné bežnej pracovnej náplni. Pri PN to býva zakázané, ak to nie je vyslovene povolené ošetrujúcim lekárom a neodporuje to liečbe.
Liečebný režim a kontrola
Podľa platných právnych predpisov je rozhodujúce, či sa prácou v dobe PN neporušuje liečebný režim stanovený lekárom. Liečebný režim je centrálnou časťou celej PN, pretože práve na jeho základe sa posudzuje, do akej miery je človek schopný pracovať alebo sa venovať iným aktivitám. Lekár pri vypisovaní PN presne určí, aké podmienky by mal pacient dodržiavať. Ak tieto nariadenia nedodržiavate, ohrozujete nielen svoje zdravie, ale aj nárok na vyplácanie dávky.
Zamestnanci majú pri PN povinnosť zdržiavať sa na mieste uvedenom v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, pokiaľ to lekár vyžaduje. V niektorých prípadoch lekár dovolí vychádzky, no ich režim býva prísne stanovený. Sociálna poisťovňa alebo aj sám zamestnávateľ môžu vykonať kontrolu a ak zistia, že namiesto oddychu a liečby vykonávate prácu, môžu pozastaviť alebo úplne zrušiť vyplácanie nemocenskej dávky.
Z tohto dôvodu je dôležité, aby si každý poberateľ nemocenských dávok definoval, čo konkrétne znamená jeho príjem. Ak je to len forma zabezpečenia, ktorá vzniká z predošlých investícií alebo dlhodobých obchodných dohôd, zvyčajne to nebude ohrozením. V prípade samostatne zárobkovo činných osôb je nemocenské poistenie dobrovoľné alebo povinné v závislosti od ich príjmov. Ak SZČO získa nárok na nemocenskú dávku, znamená to, že spĺňa všetky zákonom dané podmienky. Pri vzniku PN by však mal takýto človek v ideálnom prípade pozastaviť či výrazne obmedziť aktívne podnikanie, aby nenastalo porušenie liečebného režimu.
Ak sa preukáže porušenie pravidiel, môže Sociálna poisťovňa zastaviť výplatu dávky a požadovať vrátenie tej časti, ktorá už bola vyplatená. Mnohí sa pýtajú, či postačí, ak budú príjem počas PN formálne fakturovať inou osobou alebo firmou. Pokiaľ však reálne vykonávajú prácu, ani takýto manéver ich nezachráni pred prípadnou kontrolou. Systém sa snaží chrániť pred zneužívaním, aby ľudia neznevažovali princíp solidarity.
Odpoveď na otázku „Môžem mať príjem počas nemocenskej dávky?“ teda znie, že za určitých okolností áno, najmä ak ide o pasívne zárobky alebo obmedzenú činnosť schválenú lekárom. Vždy však treba dbať na to, aby ste dodržiavali liečebný režim a neporušili tým predpisy.
„Říkám mu Péťo.“ Zůna se zná s prezidentem od školy. Hovoří i o „cenzurovaném“ videu
Zmeny v dĺžke vyplácania náhrady mzdy zamestnávateľom
Od 1. januára 2026 sa mení pomer vyplácania náhrady mzdy počas PN. Zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu mzdy počas prvých 10 kalendárnych dní pracovnej neschopnosti. Od 11. dňa preberá výplatu dávky Sociálna poisťovňa vo forme nemocenského. Od 1. januára 2026 sa tento pomer mení. Zamestnávatelia budú náhradu mzdy vyplácať až 14 dní, teda o štyri dni dlhšie než dnes. Sociálna poisťovňa začne vyplácať nemocenské až od 15. dňa PN.
Percentá náhrady sa nemenia:
- 1. až 3. deň PN: 25 % denného vymeriavacieho základu,
- 4. až 14. deň PN: 55 % denného vymeriavacieho základu.
Rozdiel je v dĺžke obdobia, počas ktorého tieto sumy znáša zamestnávateľ. Pri kratších PN sa zmena môže javiť nenápadne, pri dlhších ochoreniach však ide o citeľný zásah do mzdových nákladov. Najmä malé a stredné firmy budú musieť s týmto posunom počítať pri plánovaní cash flow.
Zákon zároveň ponecháva aj v roku 2026 možnosť dohodnúť si v kolektívnej zmluve vyššiu náhradu, maximálne do výšky 80 % DVZ.
Prísnejšie kontroly PN a väčší dohľad poisťovne
Jednou z hlavných ambícií novely je obmedziť zneužívanie PN. Kým dnes majú posudkoví lekári Sociálnej poisťovne skôr reaktívnu úlohu, od roku 2026 sa ich právomoci výrazne posilňujú.
Opakovaná PN
Zásadnou zmenou je pravidlo pri opakovanej PN. Ak má byť nová PN vystavená do siedmich pracovných dní po ukončení predchádzajúcej a ide o rovnakú diagnózu alebo neexistuje jasný dôkaz zhoršenia zdravotného stavu, bude potrebný súhlas posudkového lekára Sociálnej poisťovne.
Elektronické nahlasovanie
Zároveň sa sprísňuje aj povinnosť ambulantných lekárov. Každú PN budú musieť nahlásiť elektronicky do dvoch dní, čo umožní poisťovni rýchlejšie reagovať a vykonávať kontroly v reálnom čase. Zákon pamätá aj na sankcie pre lekárov, ktorí by opakovane vystavovali PN bez medicínskeho opodstatnenia.
Zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu pre nemocenské dávky
Od roku 2026 sa zvyšuje maximálny vymeriavací základ pre nemocenské dávky. Znamená to, že ak sa poistenec stane dočasne práceneschopným v roku 2026, maximálna výška nemocenského na jeden kalendárny deň bude predstavovať 55,11456500 eura.
| Dĺžka mesiaca | Maximálna suma nemocenského |
|---|---|
| 30-dňový kalendárny mesiac | 1 653,50 eura |
| 31-dňový kalendárny mesiac | 1 708,60 eura |
Uvedené sumy vychádzajú z maximálneho denného vymeriavacieho základu platného pre rok 2026 a vzťahujú sa výlučne na pracovné neschopnosti vzniknuté od 1. januára 2026. Pri PN, ktoré vznikli ešte v roku 2025, sa aj po tomto dátume uplatňujú pôvodné limity.
Zrušenie vylúčiteľných dôb počas PN, OČR a materskej
Novela zákona o sociálnom poistení ruší inštitút vylúčenia povinnosti platiť poistné počas PN, OČR, materskej pre zamestnancov aj zamestnávateľov. Sociálne i zdravotné odvody sa budú platiť podľa skutočne dosiahnutého príjmu. Každý príjem zo závislej činnosti zúčtovaný počas PN, OČR, materskej (odmena, bonus, mimoriadna prémia) je vymeriavacím základom na sociálne poistenie a zamestnanec aj zamestnávateľ z neho odvádzajú poistné.
Pre zamestnávateľa to znamená odvodové zaťaženie vo výške 36,2 %, pre zamestnanca ďalších 14,4 % na sociálnych odvodoch a zdravotnom poistení.
Firmám porastú celkové mzdové náklady pri každej PN, zamestnancom sa zároveň znižuje čistý príjem v období, keď sú odkázaní na dávky. Najvýraznejšie sa tento zásah prejaví pri dlhších PN a pri zamestnancoch s vyššími mzdami.
Ďalšie zmeny, ktoré je dobré mať na pamäti
Povinné uvádzanie spôsobu výplaty mzdy
Od 1. apríla 2026 sa rozšíri rozsah údajov, ktoré sa uvádzajú pri nahlasovaní zamestnancov do registra RLFO (Register fyzických osôb a právnických osôb). Po novom bude zamestnávateľ povinný uviesť aj spôsob výplaty mzdy, teda či je mzda vyplácaná bezhotovostne na bankový účet alebo v hotovosti. Zamestnávatelia budú musieť mať tento údaj nastavený už pri vzniku pracovného pomeru, prípadne ho aktualizovať pri každej zmene spôsobu výplaty mzdy. Pre mzdové oddelenia to znamená úpravu interných postupov aj kontrolu údajov, ktoré sú dnes často riešené len v pracovnej zmluve alebo vo vnútorných smerniciach, nie v registri Sociálnej poisťovne.
Rozšírenie okruhu poberateľov ošetrovného
Od 1. apríla 2026 sa menia pravidlá nároku na dávku ošetrovné (OČR). Novela zákona o sociálnom poistení rozširuje okruh poistencov, ktorí si budú môcť uplatniť krátkodobé aj dlhodobé ošetrovné, a zároveň zjednodušuje postup pri striedaní členov rodiny počas dlhodobej starostlivosti o chorého. Zmena reaguje najmä na situácie, ktoré boli v praxi dlhodobo neprehľadné alebo administratívne zbytočne náročné, najmä v rodinách s osvojenými deťmi alebo pri dlhodobom ošetrovaní blízkych.
Po novom si budú môcť po splnení zákonných podmienok uplatniť nárok na ošetrovné aj poistenci, ktorí osobne a celodenne ošetrujú:
- chorého osvojiteľa (nevlastného rodiča),
- chorého osvojiteľa manžela alebo manželky, teda manželovho alebo manželkinho nevlastného rodiča,
- chorého manžela alebo manželku rodiča alebo osvojiteľa, teda tzv. otčima alebo macochu poistenca.
Nárok na ošetrovné tak vznikne aj v situáciách, keď sa poistenec stará o nevlastného rodiča, nevlastného rodiča svojho manžela alebo manželky alebo o partnera rodiča, teda o osobu, ktorá s rodinou dlhodobo žije a plní v nej rodičovskú rolu.
Zmena sa týka aj dlhodobého ošetrovného, ktoré sa poskytuje až na 90 dní. Doteraz musel lekár ošetrovanej osoby najskôr ukončiť ošetrovanie u jedného poistenca a následne ho potvrdiť ďalšiemu. Tento postup bolo možné realizovať spravidla až po uplynutí 30 dní. Od 1. apríla 2026 už lekár nebude vstupovať do striedania poistencov. Poistenci sa budú môcť vystriedať naďalej spravidla po 30 dňoch ošetrovania, avšak bez potreby návštevy ambulancie. Stačí, aby poistenec, ktorý aktuálne ošetruje chorého, udelil súhlas s ukončením ošetrovania prostredníctvom elektronického formulára, ktorý pripravuje Sociálna poisťovňa.