Jozef Mikloško je osobnosť, ktorá sa výrazne zapísala do slovenskej histórie a spoločnosti. Jeho životná dráha je príkladom angažovanosti v rôznych oblastiach - od vedy a pedagogiky, cez politiku a diplomaciu, až po literárnu tvorbu a prácu s mládežou. Tento článok sa zameriava na podrobný životopis Jozefa Mikloška, jeho prínos a vplyv na Slovensko.
Detstvo a štúdium
Doc. RNDr. Jozef Mikloško DrSc. sa narodil 31. marca 1939 v Nitre. Po maturite na gymnáziu v Nitre v roku 1956 pokračoval v štúdiu na Vysokej škole pedagogickej v rokoch 1956 - 1960, kde študoval odbory matematika a chémia. Po krátkom pôsobení v Nových Zámkoch, kde pracoval ako stredoškolský profesor, absolvoval v prvej polovici 60. rokov vojenskú prezenčnú službu v Lipníku nad Bečvou.
Neskôr, v rokoch 1965 - 1968, študoval matematiku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Okrem toho absolvoval viacero študijných pobytov v zahraničí, vrátane Nemecka, USA, ZSSR a Francúzska. Jeho otec, ktorého storočnica narodenia pripadá na tieto dni, bol pre Jozefa veľkým vzorom. Za totality bol sledovaný a šikanovaný, no napriek tomu sa nebál chodiť do kostola a zachoval si svoju integritu. Bol učiteľom, ktorý sa tešil úcte svojich žiakov a oporou mu bola viera a rodina.
Pedagogická a vedecká činnosť
Jozef Mikloško, okrem športu, venoval svoju vášeň aj vede. V roku 1963 sa stal vedeckým pracovníkom Ústavu technickej kybernetiky Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave, kde pôsobil až do roku 1990. V SAV sa venoval vedeckej práci a v druhej polovici 80. rokov zastával funkciu vedúceho medzinárodného Bázového oddelenia pre umelú inteligenciu. Popri práci v SAV prednášal numerickú matematiku na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave až do roku 1989.
Angažmán v podzemnej cirkvi a Nežná revolúcia
Komunistickému režimu Jozef Mikloško vyčítal predovšetkým jeho nekompromisný postoj voči ľuďom s inými názormi a potláčanie náboženských slobôd. Aktívne sa zapájal do činnosti podzemnej cirkvi, organizoval pravidelné stretania rodín, detí a mládeže. „Nebolo to jednoduché. Všade kde som bol, večne eštebáci naháňali.“ Jozef Mikloško je starším bratom Františka Mikloška.
Nežná revolúcia v roku 1989 bola pre Jozefa Mikloška prelomovým momentom. Ako sám povedal: "Nežná revolúcia bola Boží dar a zázrak." Uvedomoval si význam udalostí, ktoré viedli k pádu komunistického režimu, a aktívne sa do nich zapojil. Spomína na púť na Velehrad v roku 1985, kde sa zhromaždilo dvestotisíc ľudí a prvýkrát sa verejne hovorilo o svätom Cyrilovi a Metodovi. „A ten pán Klusák tam nervózne poskakoval a tých dvestotisíc ľudí kričalo a kardinál Casaroli asi už nikdy nemal takú slávu v celom svojom živote ako vtedy tam. To bol taký prvý mohutný úder.“
Ďalším dôležitým momentom bola Sviečková demonštrácia 25. marca, ktorú považuje za jednu z prvých jasných demonštrácií proti komunizmu. „Tam vlastne začala naša revolúcia. Ja ju pokladám za jednu z prvých jasných demonštrácií proti komunizmu, bolo tam okolo desaťtisíc ľudí aj v bočných uličkách a tak ďalej. Toto je všetko dobre známe, ale tam sa pohol ten veľký ľadovec smerom k slobode, ako keby sa tam začala naša Nežná revolúcia. Proste s ružencom, s modlitbou, s úplne neprotivením sa voči násiliu, ktoré tam bolo veľmi, veľmi surové.“
Jozef Mikloško tiež spomína na úlohu Antona Hlinku a Hlasu Ameriky: „Ďalší moment sú doslova státisíce kníh pašovaných zo zahraničia. Najmä Tóno Hlinka z Mníchova, z Hlasu Ameriky, ich aj tlačil, aj sem pašoval cez rôzne kanály, občas niečo prasklo. On aj veľmi prispel k tomu, že Slovensko bolo informované.“
Politická činnosť po roku 1989
Po Nežnej revolúcii vstúpil Jozef Mikloško aktívne do politiky. Bol spoluzakladateľom Kresťanskodemokratického hnutia (KDH). Bol poslancom Slovenskej národnej rady v rokoch 1990-1991, no onedlho odišiel pracovať do Prahy a svojho mandátu sa musel vzdať. V rokoch 1990 - 1992 vykonával funkciu podpredsedu vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pre ľudské práva.
Tu je tabuľka s jeho významnými politickými funkciami:
| Funkcia | Obdobie | Poznámka |
|---|---|---|
| Podpredseda vlády ČSFR pre ľudské práva | 1991 - 1992 | |
| Poslanec Slovenskej národnej rady | 1990 - 1991 | |
| Poslanec Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR | 1992 - 31. december 1992 | |
| Poslanec Národnej rady SR | 4. apríl 2012 - 23. marec 2016 |
Krátko zastával i miesto poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia. Po rozpade spoločného štátu pracoval niekoľko mesiacov ako novinár, no v roku 1993 nastúpil do pozície prezidentského radcu v Kancelárii prezidenta SR, kde zotrval až do roku 1995. V roku 2012 sa vrátil do parlamentu po 20 rokoch, kedy sa stal poslancom NR SR, prekrúžkovaním z č. 34. „V posledných 4 rokoch som mal v NR SR 633 rôznych vystúpení. Po 4 učňovských rokoch som získal skúsenosti, ktoré by bolo škoda zahodiť.“
Jozef Mikloško: Kádeháci sú z krokov vedenia v šoku, KDH bude naďalej klesať
Zameranie poslaneckej práce
Jozef Mikloško mal počas svojho pôsobenia v NR SR široký záber. Pracoval v mandátovom a imunitnom, zahraničnom, európskom a ľudskoprávnom výbore. Vo svojich vystúpeniach si všímal aj dopady na rodinu a seniorov, sociálne veci, školstvo, kultúru a problematiku cirkví. „Práca poslanca by mala byť flexibilná. Ak som hocikedy dostal od ľudí podnet ohľadom ich problémov, okamžite som napísal verejné otázky alebo interpelácie na členov vlády a vystupoval som v rozpravách.“
Názory na aktuálne spoločenské témy
Utečenecká kríza
Jozef Mikloško sa k utečeneckej kríze vyjadril viackrát, prvýkrát v blogu na Sme 6.6.2015. Vyzýval k solidarite a konkrétnej pomoci ľuďom, ktorí nie vlastnou vinou kvôli katastrofálnym situáciám v svojich krajinách, v ktorým im ide často o život, žiadajú o azyl v krajinách EÚ. Pripomínal, že aj USA, ktoré najmä v Líbyi a v Iraku zapríčinili tamojšiu chaotickú a bezprávnu situáciu, by sa mali podieľať na riešení tejto situácie. V zmysle cirkevných dokumentov posledných pápežov a najmä výziev pápeža Františka, vyzval slovenské cirkvi, najmä katolícku, aby sa aktívne zúčastnili na pomoci a prijatí niektorých azylantov, najmä prenasledovaných kresťanov. Navrhol, aby Konferencia biskupov Slovenska a farské úrady, ale aj rehole, napr. v svojich priestoroch, v spolupráci s miestnymi a vládnymi autoritami, pomohli ohrozeným ľuďom a snažili sa ich zaintegrovať do občianskych a cirkevných komunít. „Som rád, že Slovensko začalo robiť konkrétne kroky v prospech týchto prenasledovaných ľudí a dúfam, že v tom bude pokračovať.“
Školstvo a zdravotníctvo
Štrajk učiteľov bol podľa neho oprávnený, veď naše školstvo je zanedbané, na okraji pozornosti. „Akcie učiteľov mi v ich spontánnosti a slušnosti pripomínali november 1989. Žiaľ, mnohí dobrí učitelia už zo školstva odišli, časté menenie ministrov, aj v tomto období boli traja, je negatívum. Rozpočet na školstvo klesá, objavili sa nemalé tunelovania prostriedkov, chaos a nedostatok učebníc je dlhodobý. Moderné a nové metódy vyučovania nemajú zelenú, stále ide viac o encyklopedické vedomosti ako o výchovu k uvažovaniu, tvorivosti, nápadom, iniciatíve, dialógu, o výchove k celoživotnému vzdelávaniu. Správa o stave školstva a riešení jeho problémov z roku 2013 sa schválila, ale potom sa hodila do koša. Iná, ale v niečom podobná, je aj situácia v zdravotníctve. Vláda nemôže tieto problémy dlhodobo ignorovať, posielať protestujúcim odkazy iba cez médiá.“
Hodnotový systém
Jeho hodnotový systém dáva na prvé miesto duchovné záležitosti, aj keď vie, že aj chlebom je človek živý. Potom nasleduje vzdelanie, čestnosť, slušnosť, dodržanie sľubov a dohôd, až potom peniaze, úspech, biele košele. Odmieta každé vykorisťovanie chudobných bohatými, na Slovensku aj vo svete. Presadzovať sa to dá na vysokej úrovni zákonmi, ale aj v komunálnej politike a denným postupným presviedčaním ľudí. Dôležitý je aj príklad vlastným životom. „Treba transparentne jednať, vítam to, Wikileaks to dokazuje, že to, čo si dnes šepocete v tichu kancelárií, je zajtra v titulkoch. Neznášam nemiestne presadzovanie vlastných záujmov pred verejnými a nepomenovanie vecí pravými menami.“
Literárna a publikačná činnosť
V druhej polovici 90. rokov sa Jozef Mikloško začal venovať predovšetkým literárnej činnosti a vydávaniu kníh vo svojom vydavateľstve DACO. Od roku 2005 bol na dôchodku, bol vydavateľ najmä vlastných kníh (7), hudobno-dramatického CD-čka Ona, Ono a On. Jeho literárna tvorba odráža jeho aktívnu prácu v kresťanskom hnutí, najmä prácu s mládežou a v rodinných spoločenstvách, ktorú vykonával v časoch totality, ako aj skúsenosti z pôsobenia v diplomatických službách. Je autorom kníh ako Prísne tajné. Ako sme boli malí (1994), Lúčenie (1996), Veľmi prísne tajné. Ako sme boli slobodní (2000), Prísne tajné. Ako sme boli Taliani (2006) a i. Intenzívne pokračuje vo vlastnej literárnej tvorbe a o svoje názory sa delí s verejnosťou i v rámci blogu na internetových stránkach.
Ďalšie pôsobiská a funkcie
Popri literárnej činnosti pracoval Jozef Mikloško aj ako tajomník komisie Konferencie biskupov Slovenska: Spravodlivosť a mier (1995-2000) a poslanec miestneho zastupiteľstva Bratislava-Petržalka (1994-2000), kde zastával funkciu predsedu komisie pre mládež, šport a vzdelanie. Prednášal na Katecheticko-pedagogickej fakulte v Ružomberku (1996-2000) a stal sa i prorektorom pre vedu, výskum a zahraničné vzťahy na Trnavskej univerzite (1997-2000).
V roku 2000 prišiel jeho "vrchol života", keď sa stal veľvyslancom Slovenskej republiky v Taliansku, v San Maríne a na Malte. Po návrate z Talianska v roku 2005 odišiel do dôchodku a až do súčasnosti pôsobí ako predseda Združenia kresťanských seniorov Slovenska. Od roku 2007 je predsedom Združenia katolíckych seniorov Slovenska.
Osobný život a rodina
Jozef Mikloško je starším bratom Františka Mikloška, známeho politika a disidenta. Je 48 rokov ženatý, má štyri deti a jedenásť vnukov. V minulosti bol aj profesionálnym rodičom pre ďalšie dve deti. Jeho rodinné zázemie a viera zohrávali v jeho živote dôležitú úlohu a ovplyvňovali jeho hodnoty a postoje. Pravidelne športuje, počúva klasiku a rád sa smeje. „Boh, ktorý je základom všetkého, mi dal výdrž, zdravie a radosť do života. Po mame som veselý, mám rád ľudí, viem veci zorganizovať. Po otcovi mám vzťah k športu, kontakty s mladými, aj cit pre ukrivdených. V dlhom živote som získal veľa skúseností, nadhľad, trpezlivosť, stálu potrebu vzdelávania, vzťah k ochrane života, rodiny a seniorov.“
Pôsobenie v oblasti detských práv
Okrem politickej a diplomatickej činnosti sa Jozef Mikloško dlhodobo venuje aj problematike detských práv. V roku 1992 sa stal predsedom Spoločnosti priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar, ktorú viedol 30 rokov. V roku 2012 sa stal vedúcim katedry Prenatálnej a perinatálnej medicíny, psychológie a sociálnych vied na Vysokej škole sv. Alžbety v Bratislave. Pôsobil aj ako externý poradca predsedu parlamentu pre oblasť detských práv a bol členom pracovnej skupiny ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pre reformu v oblasti náhradnej starostlivosti. Za svoju prácu v tejto oblasti získal viaceré ocenenia. V roku 2023 sa stal novým komisárom pre deti.