Metylbromid, kedysi hojne používaný pesticíd v poľnohospodárstve a skladoch, sa stal predmetom globálneho záujmu kvôli jeho negatívnemu vplyvu na životné prostredie a ľudské zdravie. Tento článok sa zameriava na dôvody, ktoré viedli k zákazu používania metylbromidu, s dôrazom na jeho škodlivé účinky a medzinárodné dohody, ktoré regulujú jeho používanie.
Čo je metylbromid?
Metylbromid (CH₃Br) je organobromový pesticíd s vícestranným využitím. Za normálnych podmienok sa jedná o bezfarebný plyn bez zápachu, poprípade jemne zapáchajúci po chloroformu. Bod varu metylbromidu je 3,5 °C. Metylbromid je prirodzene syntetizovaný niektorými morskými organizmami, pravdepodobne riasami, a niektorými zástupcami z čeľade brukvovitých rastlín. Metylbromid je v minulosti hojne používaným všestranným pesticídom. Uplatnenie našiel pri sterilizácii poľnohospodárskych pôd, ako fumigačný (vykurovací) prostriedok pre kontrolu populácií hmyzích škodcov a hlodavcov, ako aj ako impregnačný prostriedok proti hubovým chorobám drevených výrobkov. Používa sa tiež ako fungicíd pre impregnáciu dreva a drevených produktov. V minulosti bol metylbromid hojne používaný ako prostriedok na dezinfekciu pôdy zaisťujúci dobré klíčenie a rast poľnohospodárskych plodín (mandle, jahody). Uplatňoval sa taktiež ako všestranný fumigant napríklad proti hlodavcom alebo hmyzu.
Negatívne dopady na ozónovú vrstvu
Hlavným dôvodom zákazu používania metylbromidu je jeho škodlivý vplyv na ozónovú vrstvu. Ozónová vrstva, nachádzajúca sa v stratosfére, chráni Zem pred škodlivým ultrafialovým žiarením zo Slnka. Metylbromid patrí medzi prchavé organické látky (VOP). V atmosfére dochádza k uvoľňovaniu atómov brómu, ktoré ďaleko účinnejšie než chlór poškodzujú stratosférickú ozónovú vrstvu. Zmenšenie ozónovej vrstvy zvyšuje prienik UV žiarenia na zemský povrch, čo má negatívne dopady na ľudské zdravie (zvýšené riziko rakoviny kože, poškodenie zraku), ekosystémy a poľnohospodárstvo. V roku 1991 bola celosvetová spotreba metylbromidu 63800 ton. Uvoľnený atomárny bróm silne poškodzuje ozónovú vrstvu.
Toxicita a vplyv na ľudské zdravie
Okrem vplyvu na ozónovú vrstvu, metylbromid predstavuje aj riziko pre ľudské zdravie. Je to toxická látka, ktorá môže spôsobiť akútne a chronické zdravotné problémy. Človek môže byť metylbromidu vystavený vdýchnutím a kožným kontaktom. Krátkodobá expozícia vysokým koncentráciám metylbromidu môže spôsobiť:
- Respiračné problémy: podráždenie dýchacích ciest, kašeľ, dýchavičnosť, opuch pľúc.
- Neurologické problémy: závraty, bolesti hlavy, svalový tras, kŕče, bezvedomie.
- Kožné problémy: podráždenie pokožky, vyrážky.
- Očné problémy: podráždenie očí, slzenie.
- Gastrointestinálne problémy: nevoľnosť, bolesť brucha.
Expozícia vysokým dávkam môže byť aj smrteľná. Dlhodobá expozícia metylbromidu môže viesť k vážnejším zdravotným problémom, vrátane poškodenia nervového systému, obličiek a pečene. V pôde je veľmi mobilný, ľahko uniká späť do ovzdušia. Vo vode nie je viazaný na pevné častice, opäť uniká do ovzdušia (v riekach do 6 hodín). Bioakumulácia vo vodných organizmoch je nízka. Indikátory znečistenia majú zmysel pri indikácii miest s prítomnosťou chemických látok, ktoré vyžadujú ďalšie skúmanie a hodnotenie, či výskyt škodliviny nereprezentuje riziko pre ľudské zdravie. Pitná voda má najvyššiu medznú hodnotu (NMH) pre pesticídne látky 0,1 µg/l a 0,5 µg/l pre súčet všetkých pesticídnych látok.
Bezpečnostné opatrenia a označenia
Pri manipulácii s metylbromidom je dôležité dodržiavať bezpečnostné opatrenia. K hlavným bezpečnostným označeniam patrí:
- S 15 - Chráňte pred teplom.
- S 17 - Uchovávajte mimo dosahu horľavých materiálov.
- S 38 - V prípade nedostatočného vetrania používajte vhodné vybavenie pre ochranu dýchacích orgánov.
- S 45 - V prípade nehody alebo ak sa necítite dobre, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc (ak je to možné, ukážte toto označenie).
- S 59 - Informujte sa u výrobcu alebo dodávateľa o regenerácii alebo recyklácii.
- S 61 - Zabráňte uvoľneniu do životného prostredia.
Medzinárodné dohody a regulácie
Vzhľadom na škodlivé účinky metylbromidu, medzinárodné spoločenstvo prijalo opatrenia na jeho postupné vyradenie. Najvýznamnejšou dohodou je Montrealský protokol o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, podpísaný v roku 1987. Montrealský protokol stanovuje harmonogram postupného vyradenia výroby a spotreby látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu, vrátane metylbromidu. Metylbromid spadá pod reguláciu Montrealského protokolu o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu. Metylbromid bol na zoznam látok podliehajúcich Montrealskému protokolu doplnený na základe tzv. Kodanského dodatku, ktorý vstúpil v platnosť 14. júna 1994 a Česká republika ho ratifikovala 18. decembra 1996. Potenciál metylbromidu k ničeniu ozónovej vrstvy je 0,6 (čo je o rád viac než majú tzv. "mäkké" freóny).
V rámci Montrealského protokolu boli stanovené výnimky pre určité "kritické použitia" metylbromidu, kde neexistovali technicky alebo ekonomicky realizovateľné alternatívy. Tieto výnimky boli časovo obmedzené a podliehali prísnemu monitoringu a hodnoteniu. Česká republika rovnako ako ostatné štáty EÚ vylúčila metylbromid z bežného použitia k 1. januáru 2005. Prvý zákon na ochranu ozónovej vrstvy prijala Česká republika už v roku 1993, na jeho príprave sa významne podieľali ekologické organizácie. V roku 1995 ho nahradil nový zákon a od roku 2002 je ochrana ozónovej vrstvy začlenená do zákona o ochrane ovzdušia. V súčasnej dobe sa na našom území uplatňuje aj európske nariadenie o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu Zeme. Výroba a až na výnimky aj spotreba týchto látok je zakázaná.
Legislatíva Slovenskej republiky
Slovenská republika, ako súčasť Európskej únie, implementovala nariadenia Montrealského protokolu a Európskej únie, ktoré regulujú používanie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu, vrátane metylbromidu. Zákon č. 408/2000 Z. z. mení a dopĺňa zákon č. 76/1998 Z. z. o ochrane ozónovej vrstvy Zeme.
Regulované látky a zákazy
Medzi regulované látky poškodzujúce ozónovú vrstvu Zeme (ďalej len „látka“) patria chlórfluorované uhľovodíky, ostatné chlórfluorované plnohalogénované uhľovodíky, halóny, tetrachlórmetán, 1,1,1-trichlóretán, metylbromid, brómfluorované neplnohalogénované uhľovodíky, brómchlórmetán a chlórfluorované neplnohalogénované uhľovodíky, či existujú samostatne alebo v zmesi a či sú novovyrobené, zozbierané, recyklované alebo regenerované a ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 zákona.
Zákazy podľa §11 zákona č. 408/2000 Z. z. zahŕňajú:
- Výroba, uvádzanie na trh, použitie, dovoz a vývoz chlórfluorovaných uhľovodíkov, ostatných chlórfluorovaných plnohalogénovaných uhľovodíkov, halónov, tetrachlórmetánu, 1,1,1-trichlóretánu, metylbromidu, brómfluorovaných neplnohalogénovaných uhľovodíkov a brómchlórmetánu od 1. januára 2001.
- Výroba chlórfluorovaných neplnohalogénovaných uhľovodíkov od 1. januára 2001.
- Uvádzanie na trh, použitie, dovoz a vývoz chlórfluorovaných neplnohalogénovaných uhľovodíkov od 1. januára 2010.
- Výroba, uvádzanie na trh, dovoz a vývoz výrobkov, ktoré obsahujú látky alebo na ktorých činnosť sa látky používajú, alebo ktoré boli vyrobené za použitia látok uvedených v písmene a), od 1. januára 2001.
Ministerstvo môže každý rok povoliť množstvá metylbromidu na kritické použitie, ak žiadateľ preukáže splnenie kritérií uvedených v prílohe č. 5. Kritické použitie ministerstvo povolí, ak neexistujú rovnocenné náhrady alebo ak nie je dostupný recyklovaný alebo regenerovaný metylbromid od ktorejkoľvek strany medzinárodnej zmluvy na ochranu ozónovej vrstvy Zeme. Povolenie kritického použitia metylbromidu, ktoré kontinuálne pokračuje po termíne jeho vylúčenia, obsahuje maximálne množstvo metylbromidu, maximálnu dávku aplikácie, minimálny čas medzi dvomi zadymovaniami a preventívne opatrenia na minimalizáciu emisií, ako aj konkrétne použitie vrátane plodín, pestovateľských metód, lokalít a chorôb.
Nový návrh kráľovského dekrétu
Účelom tohto návrhu kráľovského dekrétu je v prvom rade nahradiť súčasný kráľovský dekrét zo 14. januára 1992, ktorým sa upravujú fumigácie (belgický úradný vestník z 5. februára 1992). V starom dekréte zo 14. januára 1992 sa stále výslovne stanovujú účinné látky, s ktorými možno vykonávať fumigácie (článok 1). Mnohé z týchto účinných látok sú v súčasnosti zakázané, ako je napríklad metylbromid. Z tohto dôvodu sa v novom návrhu dekrétu stanovuje, že fumigácie sa nesmú vykonávať s biocídnymi výrobkami a prípravkami na ochranu rastlín, ktoré sú povolené podľa príslušných platných právnych predpisov (článok 3 návrhu). Každá fumigácia alebo defumigácia sa musí uviesť v databáze, ktorá už existuje a odkaz na ktorú bol zahrnutý do samotného dekrétu (článok 5 návrhu).
Všeobecné bezpečnostné opatrenia pred fumigáciou a počas nej zostávajú nezmenené (články 6 až 17 návrhu). Na druhej strane boli všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany pracovníkov upravené v súlade s najnovšími právnymi predpismi o dobrých podmienkach na pracovisku (články 18 až 31 návrhu). Osobitné ustanovenia pre určité fumigácie a výnimky zo všeobecných ustanovení sa takmer alebo vôbec nezmenili. Na druhej strane sa v nadväznosti na zákaz metylbromidu zodpovedajúcim spôsobom upravili ustanovenia o dezinfekcii pôdy v poľnohospodárstve (článok 52 a nasl. návrhu).
Alternatívy k metylbromidu
Vzhľadom na zákaz používania metylbromidu, výskum a vývoj sa zamerali na hľadanie alternatívnych metód a látok na ochranu plodín. Medzi najvýznamnejšie alternatívy patria:
- Integrovaná ochrana rastlín (IPM): kombinácia rôznych metód, vrátane biologickej kontroly, pestovateľských postupov a použitia menej škodlivých chemických látok.
- Biologická kontrola: využitie prirodzených nepriateľov škodcov, ako sú parazitické osy, dravé roztoče a entomopatogénne huby.
- Fumigácia parou: použitie horúcej pary na dezinfekciu pôdy a skleníkov.
- Použitie alternatívnych chemických látok: ako sú 1,3-Dichloropropén, chlorpikrín a jódmetán (ktorý má tiež environmentálne problémy a je v niektorých krajinách zakázaný).
Tieto alternatívy sa ukázali ako účinné v mnohých prípadoch a umožnili znížiť závislosť od metylbromidu.
tags: #metylbromid #je #uz #zakazane #jeho #pouzivanie