Zavedenie príspevku na rekreáciu pre zamestnancov, vrátane tých v školstve a zdravotníctve, vyvoláva množstvo otázok a obáv. Hoci je prezentovaný ako benefit pre zamestnancov a podpora domáceho cestovného ruchu, odborníci upozorňujú na potenciálne riziká, ako znižovanie odmien, zmrazovanie platov a diskrimináciu. Od 1. januára platí povinnosť pre spoločnosti s viac ako 49 zamestnancami vyplácať tento príspevok. Zamestnanci, ktorí v danej firme pracujú minimálne dva roky, majú nárok na finančnú injekciu v maximálnej výške 275 eur ročne, oslobodenú od odvodov a dane z príjmu. Tieto financie môžu zamestnanci použiť na ubytovanie a služby spojené s ubytovaním výlučne na Slovensku.
Argumenty a ekonomické dopady
Návrh má podľa Andreja Danka (SNS) pomôcť zvýšiť podiel cestovného ruchu na hrubom domácom produkte Slovenska. Analytik Martin Vlachynský z INESS však upozorňuje, že to bude platiť skôr pre bohatšie spoločnosti. Niektoré firmy budú musieť siahnuť na zdroje, ktoré mali vyčlenené na mzdy, a obetovať časť alebo všetky benefity, prípadne časť budúceho rastu mzdy zamestnanca. Vlachynský je presvedčený, že poukazy patria do vojnovej či rozvrátenej ekonomiky, a nie do rastúcej, modernej spoločnosti.
Praktické aspekty príspevku
- Preplatenie nákladov na základe dokladu do 30 dní od pobytu.
- Možnosť využitia formou elektronického poukazu.
- Maximálna výška príspevku je 275 eur (pri 55-percentnom preplatení nákladov).
- Pobyt musí byť realizovaný výhradne na Slovensku s minimálnou dĺžkou dve noci.
Príspevok na rekreáciu v školstve
Rekreačné poukazy sa týkajú aj škôl s viac ako 49 zamestnancami. Prezident Slovenskej komory učiteľov (SKU) Vladimír Crmoman považuje zavedenie poukazov za nesystémový krok. Rozpočty väčšiny škôl sú mimoriadne napäté a riaditelia sa obávajú, že výdavky na rekreačné poukazy môžu ukrojiť z peňazí, ktoré boli pôvodne určené na technické vybavenie a nákup nových pomôcok. Školskí odborári a SKU sa zhodujú, že rekreačné poukazy sú diskrimináciou zamestnancov tých škôl, ktoré majú menej ako 49 zamestnancov, keďže títo zamestnanci sú ukrátení o benefit, ktorý ich kolegovia v iných školách dostávajú.
| Subjekt | Hlavná obava |
|---|---|
| Základné školy | Nedostatok finančných prostriedkov z normatívov |
| Zriaďovatelia (Obce/Mestá) | Nárast nákladov na prevádzku škôl |
| Odborári | Možné šetrenie na osobných príplatkoch |
Situácia v zdravotníctve
Rekreačné poukazy sa týkajú aj drvivej väčšiny slovenských nemocníc. Asociácia nemocníc Slovenska upozorňuje, že menšie a stredne veľké nemocnice majú zdroje na preukazy len na tri mesiace. Nemocnice musia v prvom rade vyplatiť zákonné mzdové nároky a sociálny balíček. Ak budú hľadať zdroje, kde ušetriť, môže to podľa odborníkov viesť až k zatvoreniu oddelení.
Stanovisko zúčastnených strán
Rezort školstva uviedol, že zabezpečenie finančných prostriedkov na rekreačné poukazy je v kompetencii zriaďovateľov. Podľa ministerstva tieto financie žiadnym spôsobom nezasahujú do rozpočtu ministerstva a neuberajú peniaze školám. Naopak, predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora tvrdí, že je povinnosťou štátu vykryť náklady škôl ako zamestnávateľov. Prezident SR vo svojom vyjadrení upozornil, že schválený zákon vytvoril tri rôzne skupiny zamestnancov z pohľadu nároku na príspevok v závislosti od dĺžky praxe a veľkosti podniku.