Metodika nezamestnanosti ÚPSVaR: Komplexný pohľad na trh práce

Nezamestnanosť predstavuje kľúčový ekonomický indikátor, ktorý detailne odzrkadľuje stav trhu práce a celkovú hospodársku situáciu štátu. Slovenská republika využíva rôzne ukazovatele na meranie nezamestnanosti, ktoré poskytujú ucelený pohľad na túto komplexnú problematiku. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na metodiku merania nezamestnanosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), zohľadňujúc jej historický vývoj, súčasné postupy a relevantné faktory.

Úvod do problematiky nezamestnanosti

Nezamestnanosť predstavuje stav, kedy osoby schopné a ochotné pracovať nemôžu nájsť platené zamestnanie. Miera nezamestnanosti je jedným z hlavných indikátorov ekonomického zdravia krajiny. Vysoká nezamestnanosť môže viesť k sociálnym problémom, ako je chudoba, zvýšená kriminalita a znížená kvalita života. Preto je presné a spoľahlivé meranie nezamestnanosti nevyhnutné pre efektívne riadenie trhu práce a tvorbu sociálnych politík.

Ukazovatele miery nezamestnanosti na Slovensku

Na Slovensku sa pri meraní nezamestnanosti používajú viaceré ukazovatele, ktoré zohľadňujú rôzne aspekty tejto problematiky. Medzi najdôležitejšie patria:

• Miera nezamestnanosti počítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie: Tento ukazovateľ vyjadruje pomer celkového počtu registrovaných uchádzačov o zamestnanie k celkovej ekonomicky aktívnej populácii. Poskytuje široký pohľad na nezamestnanosť, pretože zohľadňuje všetkých registrovaných uchádzačov bez ohľadu na ich pripravenosť na nástup do práce.
• Miera evidovanej nezamestnanosti (MEN): Tento ukazovateľ sleduje podiel evidovaných uchádzačov o zamestnanie na celkovej ekonomicky aktívnej populácii. Je to tradičný ukazovateľ, ktorý sa dlhodobo používa na monitorovanie nezamestnanosti na Slovensku.
• Disponibilná miera nezamestnanosti (PDU): Tento ukazovateľ meria podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na celkovej ekonomicky aktívnej populácii. Disponibilní uchádzači sú tí, ktorí sú schopní okamžite nastúpiť do práce.

Zavedenie indikátora PDU ako hlavného ukazovateľa nezamestnanosti

Od januára 2023 sa hlavným ukazovateľom vývoja nezamestnanosti stal Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku, označovaný skratkou PDU. Nezamestnanosť bude vykazovaná pomocou indikátora PDU na celoštátnej, krajskej a okresnej úrovni, a po novom aj na úrovni miest a obcí. Rezort práce pravidelne zverejňoval hodnoty indikátora PDU aj v minulom roku. Jeho vývoj kopíroval vývoj predošlého primárneho ukazovateľa, ktorým bola MEN.

Inšpirácia metodikou sledovania nezamestnanosti v Českej republike

"Pri metodike výpočtu nového ukazovateľa nezamestnanosti sme sa inšpirovali metodikou sledovania nezamestnanosti v susednej Českej republike," uviedol Krajniak. Táto inšpirácia poukazuje na snahu o zosúladenie metodiky merania nezamestnanosti so štandardmi v Európskej únii.

Pozitíva indikátora PDU podľa odborníkov

Odborníci z Inštitútu pre sociálnu politiku zdôrazňujú pozitíva indikátora PDU. Vďaka využívaniu výlučne administratívnych údajov umožní PDU presné a včasné monitorovanie nezamestnanosti aj pre menšie geografické celky vrátane okresov, miest a obcí. Pri výpočte ekonomicky aktívneho obyvateľstva sa využívajú aj vstupy z Výberového zisťovania pracovných síl, ktoré v súlade s harmonizovanou metodikou Eurostatu nemusí byť reprezentatívne pre menšie geografické celky.

Prechod na ukazovateľ PDU okrem skvalitnenia monitorovania nezamestnanosti na okresnej úrovni dopomôže aj k dlhodobej kontinuite v metodike sledovania nezamestnanosti, keďže PDU nebude ovplyvnený ani metodickými zmenami v harmonizovaných celoeurópskych výberových zisťovaniach. "S príchodom PDU prichádza príležitosť presnejšie zacieliť podporné opatrenia na znižovanie nezamestnanosti a presnejšie merať aj ich dopad," dodávajú odborníci.

Historické minimá a aktuálny vývoj miery nezamestnanosti

Trh práce na Slovensku prešiel v posledných rokoch pozoruhodným vývojom, pričom miera nezamestnanosti dosiahla historicky najnižšie úrovne. Tento pozitívny trend poukazuje na silnú ekonomiku a rastúcu zamestnanosť v krajine. Počet ľudí bez práce bol v marci najnižší v ére samostatnosti Slovenskej republiky. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny evidovali na konci minulého mesiaca 162 030 uchádzačov o zamestnanie, čo je najmenej od rozdelenia Československa na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia.

„Už dlhšie sa nezamestnanosť na Slovensku pohybuje blízko najnižších úrovní. Prešli iba štyri mesiace a máme tu ďalšie historické minimum. Som presvedčený, že mimoriadne pozitívny vývoj na trhu práce je aj vizitkou práce nášho rezortu. Systematicky a cielene podporujeme vytváranie pracovných príležitostí v regiónoch a pomáhame aj rôzne znevýhodneným občanom, aby si aj oni dokázali nájsť pracovné uplatnenie."

Vývoj nezamestnanosti v marci a apríli 2025

Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku (PDU) v marci 2025 dosiahol úroveň 3,72 percenta. Je to najnižšia úroveň od januára 2021, odkedy rezort práce tento ukazovateľ sleduje. Medziročne klesol o 16 stotín percentuálneho bodu a medzimesačne o 0,07 percentuálneho bodu. Miera nezamestnanosti počítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie klesla v marci na hodnotu 5,81 percenta, čo je najmenej od januára 1993. Miera evidovanej nezamestnanosti klesla na hodnotu 4,84 percenta, najnižšie od jej zavedenia v roku 1997. Historické minimum dosiahol aj celkový počet uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú evidovaní na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Na konci marca ich bolo 162 030. „Je veľmi pozitívne, že nezamestnanosť klesala v každom kraji."

Klesajúci trend pokračoval aj v apríli a opäť prepisoval historické minimá. Počet ľudí bez práce bol opäť najnižší v ére samostatnosti Slovenskej republiky. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny evidovali na konci apríla 161 337 uchádzačov o zamestnanie, čo je najmenej od januára 1993. PDU dosiahol v apríli 2025 úroveň 3,71 percenta. Je to najnižšia úroveň od januára 2021, odkedy rezort práce tento ukazovateľ sleduje. Miera nezamestnanosti počítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahla najnižšiu hodnotu v modernej histórii Slovenska - 5,79%. Rovnako aj miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla najnižšiu úroveň od roku 1997, a to 4,83 percenta.

Regionálne rozdiely v nezamestnanosti

Najnižší PDU zaznamenal v marci Bratislavský kraj, a to na úrovni 2,42 percenta, najvyšší Prešovský kraj, a to 5,77 percenta. Najvýraznejší medzimesačný pokles evidoval rezort práce v Košickom kraji, kde PDU dosiahol 4,61 percenta a medzimesačne sa znížil až o 9 stotín percentuálneho bodu. „Najväčšie výzvy vidíme dlhodobo v regiónoch na východe krajiny, kde sa kumuluje viacero problémov - slabšia infraštruktúra, nižšia ekonomická aktivita a obmedzené investičné príležitosti,“ hovorí Zuzana Rumiz.

Aj v apríli zaznamenal najnižší PDU Bratislavský kraj, a to na úrovni 2,41 percenta. Najvyšší PDU zaznamenal Prešovský kraj - 5,78 percenta. Najvýraznejší medzimesačný pokles evidoval rezort práce v Nitrianskom kraji, kde PDU dosiahol 2,77 percenta a medzimesačne sa znížil až o 7 stotín percentuálneho bodu.

Nezamestnanosť mladých a starších ľudí

V marci bolo menej mladých ľudí bez práce, ale aj tých vo veku nad 50 rokov. V evidencii úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bolo v marci 36 721 uchádzačov o zamestnanie vo veku do 29 rokov, čo je najmenej od roku 2012, odkedy rezort tento údaj centrálne zaznamenáva. V apríli bolo 36 125 uchádzačov o zamestnanie vo veku do 29 rokov, čo je najmenej od roku 2012. Najnižšiu úroveň od januára 2013 dosiahol počet absolventov vysokých škôl v evidencii uchádzačov o zamestnanie. „V roku 2013 bol takmer každý štvrtý mladý človek do 29 rokov bez práce. V apríli tohto roka to bol každý siedmy. Mladí ľudia chcú mať svoj život vo vlastných rukách, aktívne zlepšovať svoju životnú situáciu a nebyť závislí na limitovanej podpore zo strany štátu."

Faktory ovplyvňujúce mieru nezamestnanosti

Mieru nezamestnanosti ovplyvňuje množstvo faktorov, ktoré možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:

• Ekonomické faktory: Hospodársky rast, štruktúra ekonomiky, investície, inovácie.
• Demografické faktory: Veková štruktúra obyvateľstva, migrácia, úroveň vzdelania.
• Inštitucionálne faktory: Zákonodárstvo v oblasti trhu práce, politika zamestnanosti, sociálna politika.
• Globálne faktory: Globalizácia, medzinárodný obchod, technologický pokrok.

Štrukturálny nesúlad a slabá mobilita

Odborníci sa zhodujú, že za miernym nárastom nezamestnanosti nie je dramatický kolaps trhu práce. Ide skôr o štrukturálne problémy, ktoré sa kumulujú a postupne prehlbujú. „Vývoj súvisí najmä so štrukturálnym nesúladom medzi ponúkanými pracovnými miestami a zručnosťami uchádzačov, ale aj s úbytkom voľných pracovných pozícií v niektorých sektoroch a dopadom sezónnosti. Dôležitými faktormi sú tiež slabšia mobilita pracovnej sily, odchod mladých ľudí do zahraničia a opatrnosť firiem pri prijímaní nových zamestnancov,“ opisuje Zuzana Rumiz. Podľa nej slovenský trh práce zostáva celkovo stabilný, no citlivo reaguje na spomalenie ekonomiky a rast nákladov firiem.

Z tohto pohľadu má zásadný vplyv aj tlak technologických zmien a digitalizácie. Zvyšuje dopyt po špecializovaných technických a IT zručnostiach a zároveň znižuje potrebu niektorých, najmä manuálnych profesií. Firmy tak na jednej strane zápasia s nedostatkom kvalifikovaných ľudí, na druhej strane však evidujú skupinu uchádzačov, ktorým chýbajú presne tie zručnosti, ktoré si trh aktuálne žiada.

Politiky trhu práce a ich vplyv na nezamestnanosť

Štát aktívne zasahuje do trhu práce prostredníctvom rôznych politík zamestnanosti. Tieto politiky možno rozdeliť do dvoch hlavných kategórií:

• Aktívne politiky trhu práce: Zamerané na zvýšenie zamestnateľnosti uchádzačov o zamestnanie a podporu tvorby nových pracovných miest. Patria sem napríklad rekvalifikačné kurzy, podpora zamestnávania znevýhodnených skupín, príspevky na podnikanie a podpora mobility za prácou.
• Pasívne politiky trhu práce: Zamerané na poskytovanie sociálnej podpory nezamestnaným osobám. Patria sem napríklad dávky v nezamestnanosti a dávky v hmotnej núdzi.

Dôležitým nástrojom aktívnej politiky trhu práce sú aj projekty zamerané na inklúziu ekonomicky neaktívnych do zamestnania, ako napríklad projekt SKRS (Skalica, Krompachy, Rimavská Sobota), ktorý sa realizuje od júna 2025 do decembra 2026. Štát by mal finančne aj nefinančne podporovať zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných tak, aby vyrovnal znevýhodnenie týchto ľudí.

tags: #metodika #nezamestnanosti #upsvar