Komplexná rehabilitácia a podpora pre osoby s mentálnym postihnutím

Ľudí často trápia rany osudu, choroby a postihnutia ich samotných alebo ich blízkych. Každé zdravotné postihnutie s trvalými následkami vyžaduje komplexný prístup zameraný nielen na úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj na úpravu psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr.

Komplexná rehabilitácia (ucelená rehabilitácia) je vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces, ktorého základnou náplňou je čo najviac minimalizovať priame i nepriame dôsledky trvalého alebo dlhodobého zdravotného postihnutia jedinca. Realizácia komplexnej rehabilitácie si vyžaduje využívanie liečebných, sociálnych a pedagogických nástrojov a nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti.

Čo je mentálne postihnutie?

Ľudí s mentálnym postihnutím zvyknú v spoločnosti nazývať „iní“. Väčšina definícií mentálneho postihnutia vychádza z medicínskeho modelu zdravotného postihnutia. Podľa Warda má mentálne postihnutie dve hlavné charakteristiky:

• Funkcie intelektu sú výrazne pod priemerom (oslabená koncentrácia, krátkodobá pamäť, problémy s učením, chápaním abstraktných myšlienok).
• Znížená schopnosť adaptability (znížená schopnosť prispôsobiť sa kultúrnym požiadavkám spoločnosti).

Mentálne postihnutie nie je choroba. Môže byť spôsobené genetickými príčinami (napr. Downov syndróm), poškodením mozgu, chorobami, úrazmi alebo neznámymi príčinami. Podľa niektorých definícií sa za mentálne postihnutie považujú len prípady, keď k oslabeniu intelektu prišlo v útlom veku. Iné definície zahŕňajú aj prípady do 18 rokov. Mentálne postihnutie predstavuje komplexnú problematiku, ktorá si vyžaduje špecifický prístup v starostlivosti. Cieľom tejto starostlivosti je prekonať, zmierniť alebo predchádzať dôsledkom tohto postihnutia, a to s ohľadom na individuálne potreby každého jedinca.

Metódy starostlivosti o mentálne postihnutých

Starostlivosť o mentálne postihnutých a narušených jedincov sa zameriava na prekonanie, zmiernenie a prevenciu defektivity. Medzi základné skupiny metód patria:

Reedukačné metódy

Reedukačné metódy predstavujú súhrn špeciálno-pedagogických postupov zameraných na postihnutú funkciu. Reedukácia, chápaná ako prevýchova alebo obnovená výchova, označuje špecifické pedagogické metódy, ktoré rozvíjajú nevyvinuté alebo upravujú porušené funkcie a činnosti. Tieto metódy sa cielene zameriavajú na zlepšenie konkrétnych oblastí, v ktorých má jedinec ťažkosti.

Kompenzačné metódy

Kompenzačné metódy sú súhrnom postupov zameraných na rozvíjanie náhradných, nepostihnutých funkcií. Kompenzácia znamená vyváženie alebo vyrovnanie, teda poskytovanie náhrady a vzájomné vyrovnávanie. Tieto metódy sa zameriavajú na zdokonalenie výkonnosti inej, nepostihnutej funkcie. Príkladom je rozvíjanie sluchového, hmatového a čuchového vnímania u nevidiacich ako náhrada za zrakové vnímanie. Sústavne rozvíjajú výkonnosť neporušených funkcií ako náhradu za porušenú alebo vyradenú funkciu.

Rehabilitačné metódy

Rehabilitačné metódy predstavujú súhrn postupov upravujúcich spoločenské vzťahy a umožňujúcich maximálny stupeň socializácie. Rehabilitácia, odvodená od slova "habilitas" (schopnosť), znamená znovuuschopnenie. Tieto metódy sa zameriavajú na sociálne dôsledky defektu a upravujú porušené vzťahy v spoločnosti, v pracovnej oblasti a vo výchovno-vzdelávacom procese.

Typy rehabilitácie a ich význam

Pojmy habilitácia a rehabilitácia sú v súčasnosti nejednoznačné a často nie je jasné, ako ich správne definovať. Rozdielnosť týchto vyjadrení je aj medzi podporou jednotlivých cieľových skupín v sociálnych službách.

Habilitácia

Habilitácia vo všeobecnosti predstavuje rôzne druhy služieb a podpory s cieľom dosiahnutia čo najväčšej samostatnosti v bežnom živote. Proces habilitácie, kým sa dosiahnu stanovené ciele, je väčšinou dlhodobý. Zároveň sa predpokladá, že sa doň zapoja aj blízke osoby, tiež podporný personál - profesionáli. Postupy a metódy habilitácie by mali byť prispôsobené potrebám daného prijímateľa sociálnych služieb a mali by vychádzať z jeho možností a schopností.

Rehabilitácia

Pojem rehabilitácia v povedomí bežných ľudí najčastejšie súvisí so zdravotnou rehabilitáciou. Ide hlavne o opätovné získavanie schopností a zručností, ktoré človek už v minulosti mal. Komplexný model rehabilitácie v sebe zahŕňa zdravotné, vzdelávacie, pracovné, individuálno-psychologické i sociálne aspekty. Každé zdravotné postihnutie s trvalými následkami vyžaduje komplexný prístup zameraný nielen na úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj na úpravu psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr.

Liečebná rehabilitácia

Je súbor včasných, diagnostických, terapeutických a organizačných opatrení, ktoré smerujú k optimálnej funkčnej zdatnosti a vytvoreniu podmienok pre jej dosiahnutie. Jej súčasťou sú fyzioterapia, ergoterapia, psychológia, logopédia a zaisťovanie zdravotníckej techniky. Cieľom liečebnej rehabilitácie je obnova, alebo náhrada porušenej funkcie, ktorá v rámci procesu rehabilitácie osoby so zdravotným postihnutím vytvorí základné predpoklady pre jej integráciu. Pri voľbe zariadenia na sociálnu rehabilitáciu je nutné zobrať na zreteľ aj možnosť rehabilitačných cvičení v bazéne a balneoterapiu.

Pedagogická rehabilitácia

Je súhrn špecifických pedagogických činností zameraných na rozvoj osobnosti a podporu vzdelávania detí a ľudí so zdravotným postihnutím. Ide tu zároveň aj o prevenciu vzniku a odstraňovanie negatívnych dôsledkov zdravotného postihnutia v procese vzdelávania. Zahrňuje výchovu a vzdelávanie ľudí so zdravotným postihnutím realizovanú za pomoci špeciálno - pedagogických činností pri rešpektovaní individuálnych možností a potrieb smerujúcich k dosiahnutiu čo najvyššieho stupňa vzdelania a vedomostí, ako predpokladu samostatnosti, spoločenského a pracovného uplatnenia.

Pracovná rehabilitácia

Je zložka komplexnej rehabilitácie, ktorej úlohou je na základe individuálnych plánov realizovaných s klientmi so zdravotným postihnutím, umožniť nácvik pracovných návykov a zručností, potrebných na získanie vhodného pracovného miesta, udržanie si pôvodného zamestnania. Pracovná rehabilitácia môže byť zmysluplnou dennou činnosťou pre klientov s ťažkým zdravotným postihnutím v zariadeniach sociálnych služieb. Pracovná rehabilitácia je činnosť, ktorá by mala viesť k vhodnému pracovnému uplatneniu osôb s postihnutím, a preto je významným prostriedkom integrácie ľudí s postihnutím do väčšinovej spoločnosti. K začleneniu zdravotne postihnutého človeka do pracovnej činnosti mu umožňuje nájsť nový kolektív ľudí, nových spolupracovníkov a nadviazať nové kontakty.

Sociálna rehabilitácia

Sociálna rehabilitácia je služba, ktorá podporuje rozvoj tých schopností človeka s telesným a ťažkým telesným postihnutím, ktoré bude nevyhnutne potrebovať k samostatnému životu. Umožňuje im ľahšie sa integrovať do spoločnosti a participovať aktívnejšie na jej živote.

V zmysle zákona o sociálnych službách č. 448/2008 je možné poskytovať v rámci sociálnej rehabilitácie odbornú činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti, aktivizovanie schopností a posilňovanie návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. Pre cieľovú skupinu ľudí s mentálnym postihnutím je kľúčová práve sociálna rehabilitácia tak, ako je popísaná v zákone o sociálnych službách (vynímajúc nácvik Braillovho písma, pokiaľ predpokladáme, že nemajú pridružené i zrakové postihnutie).

Najväčší dôraz je pritom kladený najmä na podporu samostatnosti, aktivizovanie schopností a sociálnu komunikáciu. Takúto sociálnu rehabilitáciu je potrebné poskytovať kontinuálne, nie je to otázka krátkodobého tréningu. Ľudia s mentálnym postihnutím totiž potrebujú vzhľadom k svojmu postihnutiu podporovať svoje schopnosti a zručnosti neprestajne, nakoľko po čase môžu prirodzene zabudnúť i to, čo sa už naučili.

Ciele a princípy sociálnej rehabilitácie

Cieľom aktivít zameraných na sociálnu rehabilitáciu je aktivizovať vnútorné schopnosti na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Cieľom aktivít je dosiahnuť čo najvyšší možný stupeň samostatnosti osoby s postihnutím, pretože sociálna rehabilitácia je jednou z ciest, ktorá prispieva k nezávislejšiemu životu (independent living) týchto osôb.

Podľa zákona o sociálnej pomoci 195/1998 Z.z. NRSR, rehabilitačná činnosť v sebe zahŕňa postupy na obnovu najvyššie dosiahnuteľného individuálneho stupňa osobnostného vývinu, fyzickej a pracovnej výkonnosti občana.

Poslaním sociálnej rehabilitácie je poskytovanie podpory pri získavaní čo najvyššej miery sebestačnosti a integrácie do spoločnosti. Tento výcvik je potrebné rozdeliť na dve samostatné činnosti, ktoré sú rovnako dôležité:

1. Výcvik v interiéri: Zabezpečujeme nácvik samostatnej chôdze po vopred stanovenej trase, ktorá sa dá obmieňať. Vždy je však potrebné klienta vopred informovať o všetkých prekážkach, aby nebol dezorientovaný.
2. Výcvik v exteriéri: Je viacvrstvový. Začíname s výcvikom samostatného pohybu po blízkom okolí. V prípade presunu viacerých osôb poverujeme vybraného klienta, aby viedol skupinu, samozrejme pod dohľadom sociálneho pracovníka.

Kto je cieľovou skupinou sociálnej rehabilitácie?

Sociálna rehabilitácia je smerovaná trom skupinám postihnutých jedincov. Nedá sa vždy určiť, do ktorej skupiny daný jednotlivec patrí, pretože uvádzané skupiny postihnutia nemožno presne ohraničiť.

Ľudia s mentálnym postihnutím - žiaci špeciálnych základných škôl, praktických škôl, klienti domovov sociálnych služieb, klienti chránených dielní a chránených bývaní, mladí ľudia žijúci v rodinnom prostredí. Títo ľudia patria k skupine občanov, ktorí vzhľadom na svoje postihnutie potrebujú pomoc a stálu podporu pre rozvoj svojich zručností a schopností. Patria medzi najzraniteľnejšie a najstigmatizovanejšie skupiny.

Aktivity v rámci sociálnej rehabilitácie

Rôzne aktivity sa využívajú na aktivizáciu a podporu ľudí s mentálnym postihnutím:

• Hry: Stmeľujú skupinu, sú zábavné a minimalizujú napätie. Majú svoje pravidlá, povzbudzujú k sebakontrole, spolupráci a primeranému fyzickému kontaktu. Vhodne zvolená hra môže podporiť ľudí s mentálnym postihnutím v chápaní abstraktných pojmov, akými sú dôvera a kooperácia.
• Diskusie: Vyžadujú vyjadrenie viac ako len jedného pohľadu na vec. Diskutujúci by mali byť pripravení vyjadriť opačný názor a reagovať na odlišné vyjadrenia. Skupina sa tak naučí uvažovať premyslenejšie, kooperovať a reflektovať vlastné i cudzie pocity, názory a skúsenosti. Medzi najčastejšie patria kruhové a panelové diskusie. Kľúčovým je výber témy zaujímavej pre účastníkov stretnutia a jej vhodné predstavenie.
• Brainstorming: Chrlenie myšlienok bez zamýšľania sa nad ich hodnotou. Ide predovšetkým o množstvo myšlienok a získanie kreatívnych, originálnych nápadov. Táto aktivita dáva možnosť vyjadriť sa každému.
• Dotykové aktivity: Dotyky dokážu urobiť ľudí šťastnejšími. Treba s nimi zaobchádzať veľmi opatrne a rešpektovať osobný priestor každého z účastníkov.
• Rozprávanie a načúvanie: Ľudia s mentálnym postihnutím si navzájom dávajú spätné reakcie. Cieľom je sprostredkovať im slobodu vo vyjadrovaní myšlienok a pocitov a podporiť ich v akceptovaní názorov a pocitov iných.
• Hranie rolí: Dramatizácia situácie umožňuje vyjadriť skryté pocity, prediskutovať problém, praktizovať empatiu, skúšať nové správanie a zobraziť sociálne problémy a dynamiku skupinovej interakcie. Zdôrazňuje dôležitosť neverbálnych emocionálnych odpovedí.
• Relaxačné techniky: Relaxácia upravená kapacitám účastníkov stretnutia. Jej cieľom je reflexia dojmov, skúseností, sebapoznanie či navodenie príjemnej atmosféry, uvoľnenie, ale i koncentrácia. Relaxácia musí byť vedená lídrom, ktorý by mal mať potrebné odborné predpoklady a skúsenosť.
• Arteterapia: Znamená liečbu výtvarným umením. Jej výsledok sa nehodnotí z estetického hľadiska, dôležitý je skôr proces tvorby a jej výpovedná lehota.
• Biblioterapia: Je vo všeobecnosti charakterizovaná ako liečba pomocou kníh. Základom biblioterapie je cielené používanie kníh k zlepšovaniu psychického stavu človeka. Ide nielen o prácu s textom vybranej literatúry, ale aj o stimulovanie PSS k vlastnej tvorbe.
• Dramatoterapia: Je terapeutická metóda, ktorá používa prostriedky dramatického umenia.
• Ergoterapia: Je profesia, ktorá prostredníctvom zmysluplného zamestnávania sa, sa usiluje o zachovanie a využívanie schopností jedinca potrebných pre zvládanie bežných denných, pracovných, záujmových a rekreačných činností.
• Muzikoterapia: Je jedna z alternatívnych foriem terapií.
• Pamäťový tréning: Je vhodný pre ľudí s mentálnym postihnutím, pre PSS s rôznymi formami zmyslového a fyzického postihnutia, ale taktiež pre ľudí s celou škálou ďalších diagnóz.
• Nácvik počítačových zručností: Cieľom je zoznámenie sa s počítačom a možnosťami jeho využitia v každodennom živote.

Práca s rodinou a okolím

Sociálna rehabilitácia ľudí s mentálnym postihnutím nie je len otázka pár stretnutí s odborníkom. Veľmi dôležité je uvedomiť si aj to, že dobré výsledky zaručuje nielen práca so samotným človekom s mentálnym postihnutím, ale aj práca s jeho rodinou prípadne iným blízkym okolím, v ktorom sa človek s MP pravidelne pohybuje. Pokiaľ ho totiž jeho prostredie nepodporuje, nepadajú snahy o jeho sociálnu rehabilitáciu na úrodnú pôdu.

Právny rámec a podpora

Pri osobách so zdravotným postihnutím ide hlavne o ich integráciu do spoločnosti. Vychádzať musíme z Ústavy SR, ktorá v čl. 12 ods. 2 zaručuje všetkým rovnaké práva a slobody bez ohľadu na pohlavie, rasu, alebo iné postavenie. Na spomínané ústavné princípy nadväzujú viaceré ďalšie legislatívne normy slovenského vnútroštátneho práva:

• Zákon 448/2008 o sociálnych službách: Upravuje právne vzťahy pri ich poskytovaní, rieši financovanie sociálnych služieb a dohľad nad ich poskytovaním.
• Zákon č. 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Slovensko ako súčasť Európskej únie musí dodržiavať aj právne normy schválené jej orgánmi. Jednou z najdôležitejších je Charta základných práv Európskej únie, ktorá bola prijatá v decembri roku 2009. Podľa čl. 21 ods. 1 Charta zakazuje akúkoľvek diskrimináciu, včítane dôvodu zdravotného postihnutia. Slovensko rovnako musí akceptovať aj medzinárodné normy, zmluvy ktorých ratifikovalo. Medzi ne patrí aj Dohovor o právach ľudí so zdravotným postihnutím, ktorý Organizácia spojených národov prijala v roku 2006. Slovensko ho ratifikovalo v roku 2010. Avšak mnohé jeho ustanovenia ani po desiatich rokoch Slovensko nedodržiava a poškodzuje tak mnohé oprávnené nároky ľudí so špecifickými potrebami. Rovnako je v niektorých častiach ignorovaná aj legislatíva Európskej únie.

Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR (ZPMP v SR)

Patrí medzi najväčšie občianske združenia na Slovensku. Hlavným cieľom združenia je začlenenie ľudí s mentálnym postihnutím do spoločnosti. Obhajujú práva a záujmy - bojujú proti diskriminácii ľudí s mentálnym postihnutím. Organizujú vzdelávacie kurzy, konferencie a semináre pre ľudí s mentálnym postihnutím, odborníkov, rodičov, dobrovoľníkov. Vydávajú informačné letáky, brožúry, odborné manuály, knihy. Poskytujú bezplatné sociálne poradenstvo v otázkach bývania, vzdelávania, zamestnávania či sociálnych služieb. Organizujú rekondično-integračné pobyty pre ľudí s mentálnym postihnutím s asistentmi.

Centrum BIVIO: Príklad dobrej praxe

Mladí, dospelí ľudia s mentálnym postihnutím, absolventi praktických škôl, si často na Slovensku nevedia nájsť prácu. Vďaka podpore dánskych Nadácií Velux sa podarilo vybudovať Centrum BIVIO, unikátny sociálny podnik, ktorý prináša nové príležitosti pre desiatky ľudí. V BIVIO pracujú mnohí ľudia s mentálnym postihnutím, ďalší sa v prevádzkach hotela, reštaurácie a práčovne zaúčajú na profesie ako pomocná sila do kuchyne, pomocný čašník, pracovník práčovne či chyžná. Zisky z podnikania putujú do sociálnej sféry, v tomto prípade na činnosť rehabilitačno-vzdelávacieho centra BIVIO, v ktorom sa každoročne pripravujú na prácu ľudia s mentálnym postihnutím. Takto sa zvyšujú šance na ich začlenenie sa do pracovného života a do spoločnosti.

tags: #rehabilitacia #mentalne #postihnutych