Násilie na ženách a deťoch predstavuje závažný spoločenský problém, ktorý má mnoho podôb a foriem, či už vo verejnom alebo súkromnom živote. V osobitne zraniteľnej situácii sa ocitajú ženy s mentálnym postihnutím a ich deti, ktoré môžu byť obeťami rôznych foriem násilia, vrátane fyzického, psychického a sexualizovaného. Táto skupina obyvateľstva je vystavená vyššiemu riziku viktimizácie z viacerých dôvodov, ako je závislosť na druhých, neschopnosť rozpoznať nebezpečenstvo, sociálna izolácia a ľahšia manipulovateľnosť.
Formy násilia a ich dôsledky
Domáce násilie sa len zriedka prejavuje jednou formou týrania. Odborníci hovoria o piatich základných formách násilia, ktoré sa často prelínajú a zanechávajú devastačné následky na obetiach.
Fyzické násilie
Fyzické násilie zahŕňa široké spektrum brutality, od sácania, kopania a bitia až po mlátenie s úmyslom usmrtiť. Často sa s ním spája aj ničenie majetku, najmä vecí, na ktorých žene záleží. Následkom sú ujmy na zdraví a zdravotné problémy s rôznym stupňom ohrozenia života. Mnohé týrané ženy potrebujú lekárske ošetrenie kvôli fyzickým zraneniam. Napriek tomu však ženy málokedy vyhľadajú lekára, aj keď ide o ťažké zranenia.
Psychické násilie
Psychické násilie zahŕňa citové a slovné týranie, ktoré žena pociťuje ako ničenie pocitu vlastnej hodnoty a psychického zdravia. Patrí sem zosmiešňovanie doma i na verejnosti, urážlivé poznámky o výzore alebo charaktere, osočovanie, výbuchy zlosti a tvrdenia, že žena je „bláznivá“, „psychicky chorá“ alebo „namýšľa si“. Psychické násilie má pre ženy ako obete výrazný dopad na ich psychiku, prejavuje sa otraseným psychickým zdravím a špecifickým prežívaním a správaním. Tieto ženy častejšie vyhľadávajú starostlivosť psychiatra a je u nich väčšie riziko pokusu o samovraždu alebo úniku k alkoholu či drogám.
Sexualizované násilie
Sexualizované násilie svojimi dôsledkami na telesné i psychické zdravie obete stojí niekde medzi fyzickým a psychickým násilím. Zahŕňa všetky sexuálne činy, ktoré sú žene nanútené, a je aktom agresie a zneužitia moci. Medzi najčastejšie formy sexualizovaného násilia patria znásilnenie, vynútená vaginálna, orálna alebo análna penetrácia, vynucovanie sado-masochistických praktík, nútenie k prostitúcii, nútenie k sexuálnym kontaktom s priateľmi zneužívateľa či nútenie k sledovaniu pornografie. Sexuálne útoky na osoby s mentálnym postihnutím sú mimoriadne vážnou problematikou, ktorá si vyžaduje komplexné porozumenie a citlivý prístup. Tieto osoby spadajú do kategórie obzvlášť zraniteľných obetí.
Sociálne a ekonomické násilie
Sociálne násilie má za cieľ ženu izolovať a je často používanou stratégiou na manipuláciu a kontrolu obete. Ekonomické násilie znamená nerovnováhu v prístupe k finančným zdrojom, zneužívanie silnejšej ekonomickej pozície, odmietanie alebo minimalizáciu finančnej podpory a bránenie vo vykonávaní práce. Domáce násilie výrazným spôsobom narušuje i kvalitu života obete, má vplyv na výkonnosť v zamestnaní, čo môže ohroziť jej ekonomickú situáciu a znižuje jej sociálny status.
Pochopenie traumy a zneužívania v detstve | Tanya Waymire | TEDxFlowerMound
Syndrómy spojené s domácim násilím
Dlhodobé vystavenie násiliu vedie k rozvoju špecifických psychických syndrómov a reakcií, ktoré sťažujú obetiam únik a hľadanie pomoci.
Syndróm týranej ženy
Syndróm týranej ženy je súbor špecifických charakteristík a dôsledkov zneužívania, ktoré vedú k zníženej schopnosti ženy efektívne reagovať na prežívané násilie. Zahŕňa rozvoj fyzických, psychických a sociálnych symptómov ako sú depresie, nízke sebavedomie, izolácia, znovu prežívanie traumy, naučená bezmocnosť, poruchy príjmu potravy, vyčerpanosť a bolesti hlavy. Žena verí, že za násilie nesie vinu ona, bojí sa o svoj život alebo o životy svojich detí a má iracionálny pocit, že násilník je všadeprítomný a všetko vie.
Štokholmský syndróm
Štokholmský syndróm je charakterizovaný tým, že sa medzi obeťou a násilníkom utvára zvláštny vzťah - pripútanie. Znakom je lojalita k násilníkovi, snaha chrániť ho, súcit a „spolupráca“ s ním. Žena zároveň pociťuje vďačnosť aj za zníženie miery alebo frekvencie týrania. Obeť sa identifikuje so svojim trýzniteľom a jeho potrebami, a je neschopná prejaviť negatívne emócie.
Posttraumatická stresová porucha (PTSP)
Partnerské násilie je jedným z najzávažnejších stresorov v rodine, pretože výrazne pôsobí na rozvoj posttraumatickej stresovej poruchy u jej obetí. Ženy sú v permanentnom očakávaní nového nebezpečenstva, majú prehnané reakcie, poruchy spánku a sústredenia. Často trpia „flashbackmi“ - náhle vyvolanými, vtieravými pocitmi znovu prežívanej traumatickej situácie. V prípadoch, ak je traumatická situácia predmetom domáceho násilia, bývajú symptómy komplexnejšie, trvajú dlhšie a sú horšie prístupné intervencii.
Právna ochrana a lekárska podpora
Právny systém a zdravotnícke zariadenia hrajú kľúčovú úlohu v ochrane obetí násilia, najmä ak ide o zraniteľné osoby.
Oznamovacia povinnosť
V niektorých prípadoch existuje oznamovacia povinnosť lekára alebo zdravotníckeho zariadenia. Napríklad ak existuje dôvodné podozrenie, že poškodenie zdravia alebo smrť mohla zaviniť iná osoba, pri zranení strelnou alebo inou zbraňou, alebo pri podozrení na zanedbávanie, týranie alebo zneužívanie maloletej osoby. Táto povinnosť môže ženu postihnutú násilím odbremeniť, pretože sa nemusí sama rozhodovať, či má podať oznámenie. Ženy, ktoré zažívajú násilie, majú často veľké problémy hovoriť o skutočnom dôvode, prečo vyhľadali lekársku pomoc, z dôvodu strachu pred ďalším týraním.
Pomoc lekárov
Pre ošetrujúcich lekárov je dôležité poznať príčinu zranenia či iných zdravotných problémov, aby mohli začať so zodpovedajúcou liečbou. Všeobecní lekári môžu byť veľmi nápomocní týraným ženám pri zaznamenávaní a dokumentovaní zranení a iných zdravotných problémov, ktoré sú dôsledkom násilia v párových vzťahoch. Lekárska povinnosť mlčanlivosti platí aj voči partnerovi. Niekedy majú lekári vplyv na násilníckeho muža a môžu takto podporiť postihnutú ženu. Pri ťažkom zranení môže krátkodobý pobyt v nemocnici poskytnúť žene ochranu pred ďalším násilím a dáva jej možnosť, aby si pokojne premyslela svoju situáciu.
Trestné činy proti ľudskej dôstojnosti
Trestné činy sexuálneho zneužívania, znásilnenia a sexuálneho násilia sú upravené v Trestnom zákone. Osoby s mentálnym postihnutím sú bezpochyby vystavené vyššiemu riziku sexuálneho útoku z viacerých dôvodov. Dôležité je rozlišovať medzi sexuálnym zneužívaním spáchanom vo forme súlože a znásilnením, kde následkom konania je tiež súlož. Pri znásilnení sa vyžaduje donútenie násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia, alebo zneužitie bezbrannosti obete. V prípade osôb s mentálnym postihnutím je kľúčové posúdiť stav bezbrannosti, kedy obeť nevníma konanie páchateľa ako ubližujúce a nie je schopná posúdiť potrebu odporu.
Nižšie uvedená tabuľka porovnáva charakteristiky sexuálneho zneužívania a znásilnenia, s osobitným dôrazom na vplyv mentálneho postihnutia obete.
| Charakteristika | Sexuálne zneužívanie (§ 201 Trestného zákona) | Znásilnenie (§ 199 Trestného zákona) |
|---|---|---|
| Predmet útoku | Osoba mladšia ako 15 rokov | Žena (vrátane osôb s mentálnym postihnutím bez ohľadu na vek) |
| Spôsob konania | Súlož alebo iný spôsob sexuálneho zneužitia bez známok násilia, hrozby alebo zneužitia bezbrannosti | Donútenie k súloži násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo zneužitím bezbrannosti |
| Vplyv mentálneho postihnutia | Ak obeť nad 15 rokov s mentálnym postihnutím má rozumovú úroveň mladšieho dieťaťa, nemusí byť naplnená skutková podstata (chýba predmet útoku). Ak dobrovoľne súhlasí a chápe význam konania, nie je to zneužívanie. | Ak obeť s mentálnym postihnutím nevníma konanie páchateľa ako ubližujúce a nie je schopná posúdiť potrebu odporu, ide o zneužitie bezbrannosti. |
| Kvalifikácia | Zločin sexuálneho zneužívania (napr. ak ide o blízku alebo chorú osobu) | Zločin znásilnenia (ak ide o dieťa alebo chorú osobu a je preukázaný úmysel využiť mentálne postihnutie) |
Deti ako obete násilia
Až 50 až 70 % detí, ktorých matky sú týrané, je takisto postihnutých priamym fyzickým, psychickým alebo sexualizovaným násilím. Každé dieťa, i keď samo nie je priamo týrané, veľmi trpí v dôsledku násilia páchaného na jeho matke. Týranie počas tehotenstva sa vyskytuje veľmi často. Deti sú najčastejšie týrané za zatvorenými dverami v domácom prostredí. Najohrozenejšou skupinou sú novorodenci a dojčatá (viac než 31 % týraných detí), za nimi nasledujú batoľatá (24 %), deti v školskom veku (19,5 %), predškoláci (13,5 %) a adolescenti (12 %). Psychicky týrané deti môžu byť úzkostlivé, bojazlivé, podráždené, plačlivé, a to bez zdanlivého dôvodu, výnimkou nie je ani sebadeštruktívne správanie.