Natrhnutie predného skríženého väzu (ACL) je časté poranenie kolenného kĺbu, najmä u športovcov a aktívnych jednotlivcov. ACL je jedným z kľúčových väzov, ktoré pomáhajú stabilizovať koleno, a jeho poranenie môže významne ovplyvniť pohyblivosť a kvalitu života. Pochopenie natrhnutí ACL, ich príčin, symptómov, diagnostiky, možností liečby a preventívnych stratégií je kľúčové pre každého, kto sa venuje športu alebo fyzickým aktivitám.
Predný skrížený väz (ACL - anterior cruciate ligament) je jedným z hlavných väzov v kolennom kĺbe, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri stabilizácii a pohybe kolena. Tento väz sa nachádza vnútri kolena a spája stehennú kosť s holennou kosťou. ACL je kľúčový pre správnu funkciu kolenného kĺbu, najmä pri športe, ktorý vyžaduje rýchle zmeny smeru, šprinty alebo skoky, ako je futbal, basketbal či lyžovanie.
Natrhnutie predného skríženého väzu (ACL) označuje pretrhnutie alebo silné natiahnutie predného skríženého väzu, ktorý sa nachádza v kolene. ACL hrá dôležitú úlohu pri udržiavaní stability kolenného kĺbu tým, že spája stehennú kosť (femur) s holennou kosťou (tibia). Ide o mechanické prerušenie dôležitého väzu kolenného kĺbu. Jeho názov je predný skrížený väz, v latinčine Ligamentum cruciatum anterior, skratka LCA. Ide o veľmi časté poranenie.
Aké sú bežné príčiny natrhnutia ACL?
Natrhnutia predného skríženého väzu (ACL) sa často vyskytujú počas športových aktivít, ktoré zahŕňajú náhle zastavenie, skoky alebo zmeny smeru. Predtrhnutie predného skríženého väzu je väčšinou spôsobené náhlym pohybom alebo úrazom, ktorý nadmerne zaťaží koleno. Najčastejšie sa to stáva pri športe, kde dochádza k rýchlym zmenám smeru, šprintu, skokom alebo prudkému zastaveniu.
Medzi najčastejšie príčiny patria dopravné nehody a úrazy pri kontaktných a pohybových druhoch športu. Zvýšené riziko zvyčajne predstavujú najmä tie druhy športu, pri ktorých dochádza k rýchlym zmenám smeru a rýchlosti pohybu. Predný skrížený väz sa môže pretrhnúť pri skrútení/podvrtnutí kolena (deformácia) a pri jeho pretiahnutí (hyperextenzia), napríklad v dôsledku pádu, kolízie alebo nárazu.
Klasickou príčinou je silný náraz kolena o palubnú dosku v aute pri autonehode, príliš intenzívne súboje o loptu pri futbale, dopad na zem po výskoku a pády na lyžiach, pri ktorých sa neuvoľní viazanie a koleno sa v dôsledku silného pákového efektu skrúti. Ide o úrazy pri lyžovaní, kedy lyža zahraní, alebo sa o niečo zachytí a nasleduje pád s vytočením tela voči lyži v kolennom kĺbe. Pri futbale ide o úrazy pri stoja na jednej nohe s pôsobením sily na telo športovca, ktorý sa v kolene vytočí jedným smerom. Väz sa môže roztrhnúť aj pri páde z výšky na jednu nohu, pri páde z bicykla či schodoch.
K natrhnutiu predného skríženého väzu kolena však môže dôjsť aj v iných bežných situáciách. Potknutie, výron, pád na schodoch, z rebríka alebo zo stoličky, pri renovácii domu alebo vešaní obrazu často stačí na prepätie skríženého väzu, čo môže viesť k jeho natrhnutiu alebo pretrhnutiu. Zdriedkavý mechanizmus je priame pôsobenie sily na predkolenie smerom dopredu.
Hoci natrhnutia ACL sú primárne mechanické poranenia, určité faktory prostredia môžu prispieť k riziku zranenia. Napríklad hranie na nerovnom povrchu alebo športovanie za nepriaznivých poveternostných podmienok môže zvýšiť pravdepodobnosť pádov alebo nešikovných pristátí, čo vedie k poraneniam ACL.
Výskum naznačuje, že niektorí jedinci môžu mať genetickú predispozíciu k poraneniam predného skríženého väzu (ACL). Určité anatomické znaky, ako napríklad tvar kolenného kĺbu alebo laxnosť väzov, môžu zvýšiť riziko natrhnutia ACL. Životný štýl môže tiež zohrávať úlohu v riziku natrhnutia predného skríženého väzu. Napríklad jednotlivci, ktorí sa venujú športom s vysokou záťažou bez riadnej kondície alebo tréningu, sú vystavení väčšiemu riziku.
Ako zistím, či mám natrhnutý predný skrížený kríž (ACL)?
Medzi príznaky natrhnutia predného skríženého väzu (ACL) patrí náhla bolesť, opuch, nestabilita a ťažkosti s prenášaním váhy na postihnutú nohu. Symptómy pretrhnutia skríženého väzu bývajú obyčajne celkom jednoznačné. Obvykle sú to bolesti, opuchy a modriny v oblasti kolenného kĺbu. Koleno sa už nedá celkom narovnať ani zohnúť.
Mnohí postihnutí hovoria, že v okamihu úrazu cítili a počuli jasné prasknutie, či puknutie. Okamžite nasledovali akútne a veľmi silné bolesti vo vnútri kolena. Jedným z bezprostredných symptómov môže byť aj pocit roztrhnutia alebo posunutia - trhnutia - v kolennom kĺbe. S počuteľným "prasknutím" v kolene pri úraze.
Po jeho poškodení je koleno nestabilné a má pri ľahkej záťaži nábeh podvrtnúť sa s následným opuchom a bolesťou. To zabraňuje pacientom vykonávať športovú činnosť, niekedy majú problém aj v bežnom, nešportovom živote. Po prvom úraze je typický haemarthros. Ide o náplň kolena krvou. Pri tomto náleze v 85% ide o poškodenie predného skríženého väzu. Krvácanie je spôsobené roztrhnutím artérie, ktoré sa nachádza vo väze.
Poškodenie väziva kolenného kĺbu. tkanív kolena je pri opuchu a bolesti ťažko posúditeľné. V tomto štádiu sa klinickým vyšetrením nedá potvrdiť či vyvrátiť lézia LCA, ale treba ju predpokladať.
Koleno rýchlo opuchne, čo je reakcia na poškodenie väzov a prítomnosť zápalu v kĺbe. Opuch kolena po niekoľkých hodinách je typickým prejavom ruptúry ACL. Poškodenie odhalí magnetická rezonancia či artroskopická operácia.
Po zranení je pohyb kolenom výrazne obmedzený. Pacienti s pretrhnutým ACL často opisujú pocit, že koleno sa „zasekne“, najmä pri vykonávaní pohybov, ktoré si vyžadujú stabilitu a silu. Pocit nestability.
Akútne bolesti často po krátkom čase a období pokoja zmiznú, ale pri opakovanom zaťažení sa znovu vrátia. Obyčajne bývajú zranené aj cievy okolo kĺbu. Hneď na to vznikne modrina, ktorá tiež obmedzuje pohyb kĺbu.
Pri prvom vyšetrení máme pacienta s bolesťou a obmedzeným pohybom. Úlohou lekára, ktorý vykoná prvé ošetrenie a vytiahne z kolena krv, je vylúčiť zlomeninu v okolí kolena, poranenie hlavných ciev a nervov a posúdiť stav bočných väzov. Keďže základom mechanizmu je rotácia, sú veľmi často so skríženým väzom narušené aj bočné väzy. Ich poškodenie je však našťastie často len minimálne alebo v rozsahu, ktoré nevyžaduje operačnú liečbu.
Diagnostika natrhnutia predného skríženého väzu (ACL)
Diagnostika natrhnutia predného skríženého väzu sa začína klinickým vyšetrením ortopédom, ktorý sa zameriava na hodnotenie stability kolena a prítomnosti príznakov, ako sú opuch a bolesť. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti si vyžiada podrobnú anamnézu pacienta vrátane mechanizmu poranenia a akýchkoľvek predchádzajúcich problémov s kolenom.
Ortopéd vykoná testy na stabilitu kolena, ako sú Lachmanov test a pivot shift test, ktoré hodnotia integritu predného skríženého väzu a pomáhajú určiť, či je koleno stabilné. Základom sú dve vyšetrenia, a to Lachman a Pivot shift test. Prvý hodnotí predozadný pohyb predkolenia, druhý sa vyšetruje vyrotovaním predkolenia voči stehnu a v prípade poškodenia väzu dôjde k subluxácii kolena.
Pokiaľ príde pacient na vyšetrenie neskôr, alebo v štádiu už rozvinutej nestability, je klinické vyšetrenie jednoduchšie a uvedené testy sú jednoznačne pozitívne v prípade lézie väzu.
V akútnom štádiu je metódou voľby vyšetrenie magnetickou rezonanciou (magnetic resonance imaging - MRI). S veľkou presnosťou vie zistiť stav predného skríženého väzu ako aj poškodenie meniskov a chrupky. MRI (magnetická rezonancia): MRI je zlatý štandard v diagnostike pretrhnutia ACL.
Ultrazvukové vyšetrenie: V niektorých prípadoch môže ortopéd využiť ultrazvuk na rýchlu diagnostiku poškodenia mäkkých tkanív, hoci nie je tak podrobný ako MRI.
Poslednou možnosťou na zistenie poškodenia väzu je artroskopia, ktorá je indikovaná pri prejave poškodenia menisku alebo chrupky. Táto metóda je najpresnejšia, pretože pomocou nej je možno priamo vizualizovať stav väzu a zároveň vyšetriť koleno na nestabilitu v anestéze.
Pred operáciou je potrebné stanoviť klinickú diagnostiku, svalový rozbor a prístrojovú diagnostiku.
Možnosti liečby natrhnutia predného skríženého väzu (ACL)
Liečba pretrhnutého predného skríženého väzu (ACL) závisí od viacerých faktorov, ako sú vek pacienta, jeho aktívnosť, závažnosť poranenia a celkové zdravie. Vhodná liečba je dôležitá na stabilizáciu kolena a prevenciu zvýšeného opotrebovania kĺbov, t. j. artrózy kolena. Na tom sa zhodujú odborníci.
Konzervatívna liečba
Konzervatívna liečba je vhodná pre pacientov, ktorí nie sú veľmi aktívni alebo nechcú podstúpiť operáciu. Niektorí pacienti môžu byť schopní žiť so zranením, ak nie sú veľmi aktívni, a na stabilizáciu kolena používať ortézy alebo bandáže. Konzervatívne opatrenia.
Fyzioterapia: Fyzioterapeut poskytne cvičenia na posilnenie svalov okolo kolena, zlepšenie stability a obnovu pohyblivosti. Rehabilitácia: Po poranení je dôležité absolvovať rehabilitáciu, ktorá sa zameriava na obnovenie pohyblivosti a sily kolena.
Konzervatívna liečba obyčajne zahŕňa aj použitie kolennej ortézy s výstužou, ktorá špecificky obmedzuje pohyblivosť kolena na približne šesť týždňov, aby sa predišlo nesprávnemu zaťaženiu a vychýleniu, ktoré môžu ohroziť úspešnosť liečby. Stabilizačná dlaha sa používa aj po operácii krížneho väzu.
Pri konzervatívnej liečbe sa rehabilitácia začne hneď po tom, čo zranenie ustúpi. Môže to trvať aj niekoľko týždňov. Rehabilitácia na začiatku pozostáva najmä z fyzioterapie s pasívnym pohybom kolena, ako aj z budovania svalstva a z koordinačných cvičení.
Všeobecne udáva sa, že zo všetkých roztrhnutých predných skrížených väzov je tretina pacientov bez ťažkostí. Ďalšia tretina pacientov má ťažkosti len pri záťaži a športe a posledná tretina ich má aj v bežnom živote. Problémom je predpovedať osud poškodeného kolena o 10-15 rokov. T.j. Väz sám osobe sa nikdy nezhojí tak, aby plnil svoju pôvodnú funkciu. Plne izolované roztrhnutie väzu, bez ďalších poškodení mediálneho ligamenta alebo predného femorotibiálneho ligamenta však nemusí robiť pacientovi väčšie ťažkosti pri dobrej svalovej sile stehenných svalov, ktoré držia koleno „pokope“. Napriek tomu sa koleno ďalej poškodzuje. Ak sú pri prvom úraze poškodené aj ďalšie štruktúry, ktoré nevieme rekonštruovať, zvyšuje sa potreba zastabilizovať koleno plastikou predného skríženého väzu. Keďže pri úraze nevieme presne posúdiť, do ktorej skupiny patrí človek s léziou LCA a nie je u neho nutná operácia pre léziu menisku či chrupky, je vhodné pacientovi odporúčať rehabilitáciu a posilnenie stehenného svalu.
Chirurgická liečba
Pre športovcov alebo osoby, ktoré sa chcú vrátiť k náročným aktivitám, je najlepšou voľbou operácia. Pri úplných natrhnutiach, najmä u aktívnych jedincov, sa môže odporučiť chirurgická rekonštrukcia predného skríženého väzu (ACL). Chirurgické možnosti.
Ortopéd roztrhnutý krížny väz buď zošije, alebo ho nahradí transplantátom endogénnej šľachy zo stehna - takzvanou plastikou krížneho väzu. Lekári môžu pristúpiť k rôznym technikám rekonštrukcie ACL. Priebeh operácie sa líši vo výbere štepu a vo fixácii v kolennom kĺbe.
Operácie sú vykonávané technikou pomocou šliach hamstringov, alebo technikou pomocou patelární šľachy (BTB). Techniku vyberá lekár. Obe metódy majú svoje klady a zápory. Voľba štepu sa vyberá podľa veku a typu pacienta. Štep sa fixuje vstrebateľnými skrutkami, prípadne ďalším vstrebateľným materiálom.
Predná časť patelárnej šľachy s dvoma kostnými bločkami (jeden z jabĺčka, pately, a druhý z vredy kosti, tíbie) lekári odoberú. Táto šľacha sa označuje ako BTB (Bone-Tendon-Bone). Dlhá je 10 centimetrov, široká 9 milimetrov. V mieste kostných bločkov sa upraví, monoštěp sa zavedie do kolena na pôvodné miesto predného skríženého väzu. V kolene sa zafixuje. Prejde histologickú prestavbou postupne, zahojí sa do jednotlivých kostí.
Pri operácii sa odoberie jedna až dve šľachy zo skupiny hamstringov (sval m. Semitendinosus a m. Gracilis). Šľacha sa označuje ako ST-G (semitendinosus Gracilis). V drvivej väčšine výkonov sa odoberá šľacha ST. Tá je dlhá 27-30 cm a upraví sa na štep do tvaru štvorpletenca tzv. Quadruple štepu s dĺžkou 8 cm a hrúbkou 8 až 10 mm. Štep sa zavedie do kolena práve na miesto poškodeného predného skríženého väzu. Zafixuje sa a postupne sa histologickú prestavbou zhojí do kostí.
Úspešnosť operácie sa pohybuje okolo 90%. Po operácii sa môžu objaviť komplikácie ako napríklad zhrubnutá jazva, bolesti, obmedzenie hybnosti, mierna laxita kĺbu.
Rekonvalescencia po operácii ACL
Rekonvalescencia po operácii rekonštrukcie ACL môže trvať niekoľko mesiacov a vyžaduje si dôsledné dodržiavanie rehabilitačného plánu. Cieľom operácie je, aby sa plne obnovila stabilita kĺbu aj rozsah pohybu, sila, funkcie a spoľahlivosť kĺbu.
Pooperačné obdobie (prvé 2-3 týždne): Po operácii je dôležité, aby pacient dodržiaval odpočinok a aplikoval ľad na koleno, aby zmiernil opuch a zápal. Pacient potrebuje barle približne až do piateho dňa od operácie, teda do doby, kedy ustúpi opuch. V nemocnici zostáva až dva týždne po operácii, stehy sa odstraňujú 10 až 12 dní po výkone, ak sa neobjaví komplikácii.
Fáza posilnenia svalov (1-3 mesiace): Počas tejto fázy sa začína pracovať na posilnení svalov okolo kolena, aby sa zlepšila stabilita a podpora kĺbu. Rehabilitácia by mala byť intenzívna a mala by trvať až päť mesiacov. Je nutné koleno rozcvičovať a posilňovať.
Fáza návratu k športu (6-12 mesiacov): Po približne 6 mesiacoch intenzívnej rehabilitácie a fyzioterapie je pacient pripravený na návrat k športovým aktivitám. Táto fáza sa zameriava na obnovenie dynamiky pohybu, rýchlosti a koordinácie. Vrcholoví športovci sa k plnej záťaži vracia po pol roku.
Prestavba štepu trvá približne jeden rok po plastike ACL. Väz by sa preto nemal príliš zaťažovať.
Po operácii koleno zafixujte kvalitné ortézou, ktorá ho ochráni proti poškodeniu. Vyhnete sa možnému zraneniu kolena pri chôdzi, napríklad podvrtnutie. Koleno môžete fixovať aj v spánku. Odporúča sa používať ortézu 4 až 6 týždňov po operácii.
Po operácii zefektívnite rehabilitáciu vďaka motodlahe. Motorovú dlahu môžu používať všetci pacienti po operácii ACL, ale aj po ďalších operáciách kolenného kĺbu (napríklad TEP). Vďaka pravidelnej a efektívnej rehabilitácii sa vrátite k bežnému pohybu rýchlejšie. S motodlahou máte istotu, že rehabilituje správne a navyše môžete rehabilitovať pohodlne doma. Používaním motodlahy sa zlepší pohyblivosť kĺbov, možné komplikácie vzniknuté pri dlhodobom znehybnení končatiny sa eliminujú. Motodlaha podporí zahojenie chrupaviek a väziva, lepšie sa vstrebú opuchy, zlepší sa cievne a lymfatická cirkulácia mäkkých tkanív v kolennom kĺbe. Pacienti potrebujú prístroj približne dva až tri týždne.
Rehabilitácia po rekonštrukcii predného skríženého väzu (10 fáz cvičení)
Prevencia natrhnutia predného skríženého väzu (ACL)
Aj keď rekonštrukcia ACL je účinná liečba pretrhnutého väzu, prevencia poranení je ešte lepšia. Posilnenie svalstva okolo kolena: Silné svaly, najmä kvadricepsy (predné stehná) a hamstringy (zadné stehná), poskytujú stabilitu kolennému kĺbu.
Správna technika pri športe: U športovcov je dôležité dbať na správnu techniku, najmä pri pohyboch, ktoré si vyžadujú zmenu smeru, šprinty alebo skoky. Cvičenia na flexibilitu a rovnováhu: Flexibilita svalov, šliach a väzov okolo kolena môže pomôcť predísť zraneniam.
Podľa prieskumu zverejneného v British Journal of Sports Medicine (2018) prevencia zranení ACL zlepšuje silu svalov okolo kolena a správnu techniku šprintu, čo môže znížiť riziko poranenia až o 40%.
Návrat k športu po zranení ACL
Mnoho ľudí sa môže po poranení predného skríženého väzu vrátiť k športu, najmä s riadnou rehabilitáciou a dodržiavaním rekonvalescenčných protokolov. Dĺžka pracovnej neschopnosti sa odvíja od toho, akú prácu vykonávate. Všeobecne možno povedať, že na administratívne pozíciu sa môžete vrátiť okolo 2 až 3 týždňov po operácii.
Časové údaje sú individuálne a vždy záleží na konkrétnom pacientovi. Správnou a efektívne rehabilitáciou môžete dosiahnuť plné hybnosti, stability a sily kolenného kĺbu rýchlejšie.