Matka prenecháva starostlivosť o deti otcovi: Diagnóza, informácie a právne aspekty

Tento článok sa zaoberá komplexnou problematikou prenechávania starostlivosti o deti otcovi zo strany matky, pričom sa zameriava na psychologické príčiny tohto javu a s ním súvisiace právne aspekty na Slovensku. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na danú problematiku, ktorý zohľadňuje záujmy dieťaťa a práva oboch rodičov.

Úvod do problematiky

Rozhodnutie, či a ako zveriť dieťa do starostlivosti otca, je komplexný proces, ktorý si vyžaduje zohľadnenie mnohých faktorov. Hoci tradične bola starostlivosť o deti vnímaná ako doména matky, moderná spoločnosť uznáva rovnocenné práva a povinnosti oboch rodičov. V niektorých prípadoch sa matka dobrovoľne rozhodne prenechať starostlivosť o dieťa otcovi. Tento článok preskúma psychologické príčiny tohto rozhodnutia a právne aspekty zverenia dieťaťa do opatery otca na Slovensku.

Problém vytesňovania otcov z citového života detí skutočne existuje. Potvrdí to väčšina manželských či rodinných poradcov, sociálnych pracovníkov alebo opatrovníckych sudcov. Hlavnými postavami, resp. aktérmi sú matky, kde ich podstatnou charakteristikou je osobnostná a emocionálna nezrelosť, teda matky z hľadiska dosiahnutého stupňa osobnostného a citového vývoja podpriemerné.

Psychologické príčiny prenechania starostlivosti otcovi

Existuje mnoho dôvodov, prečo sa matka môže rozhodnúť prenechať starostlivosť o dieťa otcovi. Medzi najčastejšie patria:

• Osobné problémy matky: Matka môže prežívať ťažké životné obdobie, ktoré jej znemožňuje plnohodnotne sa starať o dieťa. Môže ísť o psychické problémy, závislosti, finančné ťažkosti alebo problémy vo vzťahoch.
• Lepšie podmienky u otca: Otec môže mať stabilnejšie zázemie, lepšie finančné zabezpečenie alebo silnejšiu emocionálnu podporu, čo vytvára pre dieťa priaznivejšie prostredie.
• Vôľa dieťaťa: Ak je dieťa dostatočne staré a rozumovo vyspelé, jeho názor na to, s ktorým rodičom chce žiť, by mal byť zohľadnený.
• Nezrelosť rodičov: Jeden z faktorov, ktorý má vplyv na vznik celého tohto procesu je nezrelosť rodičov. Ak je matka nezrelá, potom má len obmedzené spektrum ku klasifikácii okolitých ľudí a len obmedzený repertoár emocionálnych reakcií. Tie majú skôr archaický charakter, napr. vlastniť všetko, rozhodovať o všetkom, zvíťaziť na celej čiare. V záležitosti detí to potom znamená "mať deti vo výlučnom vlastníctve".
• Dysfunkčné vzťahy v rodine: Základom fungujúcej rodiny sú zdravé vzťahy. Pokiaľ sa stane, že určité obdobie v rodine je nepriaznivé, avšak jej členovia sa rozhodnú urobiť niečo pre záchranu rodiny a aplikujú správny vzorec, ide o lepší prípad. Jej hlavnou úlohou je postarať sa o naplnenie potrieb dieťaťa, avšak nie všetky rodiny ju zvládnu realizovať.
• Problémové vzťahy poznačené násilím: Takmer každý z nás túži po rodine, šťastí, harmónii vo vzťahoch a dobre vychovaných deťoch. Predstava je síce veľmi jasná, no v realite to niekedy vyzerá inak. Vychovať dieťa je najťažšie „zamestnanie“ na svete. Vyžaduje si obrovskú zodpovednosť, trpezlivosť a tvrdú prácu. Takisto je to aj so vzťahmi - na každom treba pracovať. Či už ide o partnerský vzťah alebo vzťahy medzi deťmi a rodičmi. Niekedy sa však stane, že sa všetko vymkne spod kontroly a my vychováme v podstate psychicky narušeného jedinca, ktorý bude bez včasnej intervencie robiť z ďalších ľudí narušených jedincov.
• Skryté traumy: To, aké detstvo zažívame, je vo viacerých oblastiach smerodajné pre náš ďalší život. Skryté traumy si so sebou nesieme celý život. Mnohokrát si to ani neuvedomíme a správame sa podľa naučených vzorcov.

Systém vytesňovania otca

Doteraz sme sa zaoberali vplyvmi na matku a jej dispozíciami, ktoré v súhrne vedú k jej jednaniu, vytesňujúcemu otca zo života detí. Teraz sa zameriame na rôzne aktivity, ktorými taká matka žiadaného stavu dosahuje - aj keď často bez vedomého zámeru.

Tieto aktivity sú pozoruhodným spôsobom maskované. Sú prezentované ako prirodzené, potrebné, oprávnené alebo len "náhodné", prípadne tolerované v rámci širšej normy výkyvov nálad u stresovaného rodiča a pod. Nepoučený vonkajší pozorovateľ - i dosť bystrý - nepostrehne, že majú spoločný cieľ. Až pri bližšej analýze väčšieho množstva popisov takýchto rodinných situácií si tieto súvislosti uvedomíme a môžeme matkine aktivity správne označiť ako vytesňujúci systém.

Do vytesňujúceho systému matky patria:

1. Málo kontaktov dieťaťa s otcom: Rozsah rodinných činností je koncipovaný tak, aby dieťa malo len málo kontaktov s otcom, a to preto, aby dieťa nemohlo z vlastnej skúsenosti korigovať nepravdivé informácie. I keď matky majú na deti v priemere viac času ako otcovia, mnohé nezrelé matky sú s deťmi - v rámci vytesňujúceho programu - až do svojho vyčerpania, len aby zabránili ich širšiemu kontaktu s otcom. Dieťa je tak oberané o prežitie v triangulárnej rodinnej mikrosociete, namiesto toho žije prevažne v zdeformovanom duálnom vzťahu s matkou. Mužský svet sa stáva cudzím a v podaní matky často nepriateľským priestorom.
2. Priebežný tok informácií od matky k dieťaťu vrátane hodnotenia osôb a ich kategorizácie: Postav otca je komentovaná v negatívnom svetle. Dieťaťu sú opakované skutočné alebo i fiktívne pochybenia otca, jeho nedostatky sú prehnane komentované, rovnako ako nedostatky jeho rodičov. Má tiež pochybných priateľov, zamestnanie, kolegov. O zaujímavých aspektoch otcovho zamestnania či koníčkoch nepadne ani zmienka, rovnako ako o jeho úspechoch. Čokoľvek, čo s otcom nejako súvisí, je v lepšom prípade priebežne ignorované, v horšom devalvované.
3. Vytváranie postojov dieťaťa, jeho emočných reakcií, jeho priateľstvá a spojenectvá: Táto časť systému musí vychádzať zo zmienených informácií, ktoré sú opakované, sprevádzané emočnými prejavmi, hodnoteniami, kategorizáciami. V psychike detí je zakotvená rola otca ako opatrovateľa (pomerne chatrného) a často i dehumanizovaného robota. Prichádza k úplnej absencii pozitívneho hodnotenia ľudských stránok otca.
4. Korupcia dieťaťa: Rodičia by mali dieťa viesť k jeho zdravému vývoju telesnému, citovému, rozumovému a morálnemu. Avšak, ak chce rodič získať dieťa na svoju stranu, potom mu úplne toleruje prehrešky, dieťa nie je potrestané za previnenie, nevyžaduje plniť povinnosti, ukazuje, že je ten lepší rodič ako druhý, a to samozrejme i za cenu, že bude mať dieťa rozmaznané, oneskorené vo vývoji, menej kompetentné vo svojom prostredí.
5. Odhaľovanie vinníka: Do systému vytesňovania patrí i príprava detí na to, kto zlyháva, neskôr potom na to, kto je vinníkom všetkého nedobrého, nepríjemného, zlého. Línia uvažovania sa dieťaťu prefabrikuje, previnenia sa odkrývajú postupne, aby potom v závere mohol byť otec odmaskovaný ako vinník a odhalený s definitívnou platnosťou.

Sesterské stratégie: Hyperprotektivita a narcistické zneužitie

Vytesňovanie otca nezrelými matkami, ako sme to popísali, má dve „sesterské“ stratégie, ich cieľ sa v podstatných veciach prekrýva a často vyústi do ešte prepracovanejšej stratégie vedúcej k vypestovaniu syndrómu zavrhnutého rodiča.

1. Hyperprotektivita

Jav materskej hyperprotektivity (nezdravá nadmerná starostlivosť) je v odbornej literatúre zmieňovaný len veľmi zriedka. Skôr sa s ním stretávame v hovorovej reči, napr. „mamičkin maznáčik“, „opičia láska matky k deťom“, „neurobí bez mamičky ani krok“ apod. Prejavom hyperprotektivity sú:

• nadmerný kontakt medzi matkou a dieťaťom,
• stále sprevádzanie dieťaťa,
• nadmerné láskanie,
• infantilnosť dieťaťa pri obliekaní, kŕmení,
• odradzovanie od nezávislého chovania marením vývoja dieťaťa k spoliehaniu na seba samého oslabovaním sebadôvery.

G. Parker a P. Lipscombe uvádzajú, že spojenie medzi materskou hyperprotektivitou a vážnymi neurotickými a psychotickými poruchami je známe. U hyperprotektívnych matiek autori zistili vysokú mieru úzkosti, nutkavé myšlienky a zvýšenú potrebu ovládať. Podľa R. Gardnera jeden z faktorov materskej hyperprotektivity je zlosť. Hyperprotektívne matky vždy očakávajú, že sa ich dieťaťu môžu stať hrozné veci. Tieto obavy matky majú úzky vzťah k jej hnevným myšlienkam a citom.

Tabuľka: Vzťah matiek k deťom z rozvedených rodín a ich adaptácia (štúdia Trnku)

2. Narcistické zneužitie dieťaťa

Narcistické zneužitie dieťaťa rodičom je popísané v rovnako nazvanej subkapitole štúdie W. Andritzkého. Pocit „vnútorného prázdna“ je typický pre hraničné osobnosti. Tieto pocity sú kompenzované stále prítomným pudením po uznaní a po narcistickej „výžive“ či uspokojovaniu. To je dôvod, prečo taký rodič lipne na dieťati silou osoby, ktorá sa topí. Heyne podrobnejšie popísal psychodynamiku, ktorú dieťa vyvinie v dôsledku „narcistického zneužitia“. Narcistické vzťahy sú charakterizované svojou symbiotickou povahou a exploatáciou. Dieťa je využívané na naplnenie narcistických potrieb rodiča.

Právne aspekty zverenia dieťaťa do opatery otca na Slovensku

Právo na starostlivosť o dieťa je zakotvené v Zákone o rodine (č. 36/2005 Z. z.). Podľa tohto zákona majú obaja rodičia rovnaké práva a povinnosti voči dieťaťu, bez ohľadu na to, či sú zosobášení alebo žijú v spoločnej domácnosti.

Rovnocennosť rodičov

Právo otca na dieťa je rovnaké ako právo matky na dieťa. Obaja rodičia sú rovnocenní. Často sa otcovia vzdajú skôr, ako začnú o dieťa bojovať. Po prijatí striedavej starostlivosti do nášho právneho poriadku sa postavenie otcov zlepšilo.

Dohoda rodičov

V ideálnom prípade by sa rodičia mali na zverení dieťaťa dohodnúť mimosúdne. Môžu si napríklad navrhnúť, že pokým si matka nevyrieši svoje rodinné problémy, bude dieťa u otca. Takáto dohoda by mala byť písomná a schválená súdom, aby bola právne záväzná. Ak sa rodičia nevedia dohodnúť, rozhodne o zverení dieťaťa súd.

Súdne konanie

Ak dohoda medzi rodičmi nie je možná, je potrebné podať na súd návrh na úpravu rodičovských práv a povinností. V návrhu je potrebné uviesť dôvody, prečo by malo byť dieťa zverené do starostlivosti otca. Súd pri rozhodovaní prihliada na záujem dieťaťa, jeho citové väzby na oboch rodičov, prostredie, v ktorom doteraz žilo, a aj na jeho názor, ak je dostatočne vyspelé.

Zverenie dieťaťa do opatery otca nie je zasa až také jednoduché a často sa na Slovensku stretávame s tým, že dieťa je skôr zverené matke ako otcovi. Pramení to z histórie na Slovensku.

V roku 2022 bolo dieťa zverené do starostlivosti otca v 10,8 % prípadov. Striedavá osobná starostlivosť sa tiež veľkej popularite neteší (v roku 2022 bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti v 11 % prípadov).

Zmena pomerov: Ak súd v minulosti rozhodol o zverení dieťaťa matke, zverenie dieťaťa do opatery otca rozhodnutím súdu by bolo možné iba v prípade, ak by bola zmena pomerov podstatná. Súd vtedy zisťuje aj stanovisko matky. To, či súd zverí dieťa otcovi alebo matke závisí od množstva okolností, ktoré existovali aj pred samotným rozhodovaním súdu a v jeho čase.

Neodkladné opatrenie: Ak je situácia na strane matky pre dieťa nevyhovujúca, je to dôvod na to, aby sa pôvodné rozhodnutie zmenilo. Riešenie, ktoré by pripadalo do úvahy, je podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a súčasne podanie návrhu na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností (ak už súd vo veci zverenia dieťaťa do opatery rodiča rozhodoval).

Výživné: Dočasné zverenie dieťaťa (bez rozhodnutia súdu) nie je dôvodom na to, aby otec prestal platiť výživné, ak bolo určené súdom. Je to možné iba ak by sa s matkou na tom dohodli. Niekedy to rodičia robia tak, že si dajú potvrdenie, že výživné za určité obdobie bolo druhému rodičovi zaplatené (ak majú výživné určené súdom).

Situácie vyžadujúce okamžitý zásah

V prípadoch, keď je dieťa ohrozené, napríklad ak matka užíva drogy, je dôležité okamžite konať.

• Užívanie drog matkou: Ak je matka detí aktuálne pod vplyvom drog a deti sú v jej starostlivosti, odporúča sa okamžite kontaktovať políciu. Súčasne je určite namieste, ak sú deti zverené matke, ktorá je užívateľka drog, aby otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne zverí maloleté deti jemu s tým, že spolu s takýmto návrhom podá aj návrh na zmenu zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti.
• Zanedbávanie starostlivosti: Ak matka dlhodobo zanedbáva starostlivosť o deti a starí rodičia sa o ne starajú, môžu podať na príslušný súd návrh na zverenie detí do ich osobnej starostlivosti. Súd bude skúmať najlepší záujem detí a môže rozhodnúť, že deti budú zverené starým rodičom, ak je to pre ne vhodnejšie.
• Nerozumné konanie matky: V prípade, že matka opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s dieťaťom, súd môže zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Faktory ovplyvňujúce rozhodovanie súdu

Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov zvažuje množstvo faktorov, pričom prvoradý je záujem dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

• Schopnosť rodiča zabezpečiť potreby dieťaťa: Súd skúma, či je rodič schopný zabezpečiť dieťaťu materiálne potreby (bývanie, strava, oblečenie), emocionálnu podporu a výchovu.
• Osobnostné predpoklady rodiča: Súd posudzuje osobnostné vlastnosti rodiča, jeho stabilitu, zodpovednosť a schopnosť vytvárať zdravé vzťahy.
• Citová väzba dieťaťa na rodiča: Súd prihliada na citovú väzbu dieťaťa na oboch rodičov a na to, s ktorým rodičom má dieťa silnejšie puto.
• Názor dieťaťa: Ak je dieťa dostatočne staré a rozumovo vyspelé, súd zohľadňuje jeho názor na to, s ktorým rodičom chce žiť.
• Zdravotný stav rodiča: Zdravotný stav rodiča sám o sebe nevylučuje možnosť zverenia dieťaťa do jeho starostlivosti. Súd však bude skúmať, či má daný rodič reálne možnosti a dostatočnú podporu na zabezpečenie každodenných potrieb dieťaťa.
• Bývanie rodiča: Stabilné bývanie a plány na návrat do práce sú pozitívne hodnotené, zatiaľ čo závislosť na pomoci asistentov a sústredenie na osobné záľuby môžu byť prekážkou.
• Spolupráca rodičov: Súd prihliada aj na schopnosť rodičov spolupracovať v záujme dieťaťa. Vyhrážky zo strany otca a jeho odmietanie spolupráce môžu byť v konaní pred súdom hodnotené negatívne.

Príklady z praxe

Nasledujúce príklady ilustrujú rôzne situácie, v ktorých sa môže matka rozhodnúť prenechať starostlivosť o dieťa otcovi:

• Problémy s drogami: Ak matka užíva drogy, otec má právo a povinnosť chrániť dieťa a žiadať jeho zverenie do svojej starostlivosti.
• Psychické problémy: Ak matka trpí vážnymi psychickými problémami, ktoré jej znemožňujú starať sa o dieťa, otec môže požiadať o zverenie dieťaťa do svojej starostlivosti.
• Želanie dieťaťa: Ak 11-ročný syn vyjadrí želanie žiť s otcom, súd by mal túto skutočnosť zohľadniť a skúmať, prečo dieťa nechce bývať s matkou.
• Matka zanedbáva povinnosti: Pokiaľ má neter v zmysle zákona rodičovské práva a povinnosti k maloletému synovi, no zanedbáva ich a o syna sa starajú starí rodičia alebo sa musí starať sám, je potrebné situáciu riešiť. Môžete sa obrátiť na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny a upozorniť na túto situáciu. Prvoradý je záujem maloletého dieťaťa. Taktiež by bolo vhodné upovedomiť aj otca dieťaťa o danej situácii. Ako otec má nielen práva ale najmä povinnosti, ktoré by si mal voči svojmu dieťaťu plniť, teda zabezpečiť mu riadnu výchovu, výživu, vzdelanie atď.

Dôležitosť právneho zastúpenia

Vzhľadom na komplexnosť rodinného práva a citlivosť otázok týkajúcich sa starostlivosti o deti sa odporúča obrátiť sa na advokáta špecializovaného na rodinné právo. Advokát vám môže pomôcť s prípravou návrhu na súd, zastupovaním v konaní a zabezpečením, aby boli vaše práva a záujmy dieťaťa chránené.

Výchova k uvedomelému rodičovstvu

Pre zabezpečenie zdravého vývoja detí je dôležité, aby boli rodičia pripravení na rodičovskú rolu. Preto by bolo vhodné zaviesť už na základných školách povinnú výchovu k uvedomelému manželstvu a rodičovstvu.

tags: #matka #nechava #starostlivost #o #deti #na