Minimálna mzda slúži na ochranu zamestnanca, ale aj zamestnávateľa. Je to základná garancia, že zamestnancovi bude za jeho prácu vyplatená primeraná odmena. Základnou zložkou príjmu zo závislej činnosti je mzda, ktorú je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu podľa § 118 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce). Mzda nesmie byť podľa § 119 ods. 1 ZP nižšia, ako je ustanovená minimálna mzda.
Legislatívny rámec a stanovenie minimálnej mzdy
Určenie výšky minimálnej mzdy upravuje zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Suma mesačnej minimálnej mzdy sa ustanovuje každý rok nariadením Vlády SR. Suma hodinovej minimálnej mzdy sa ustanovuje každý rok nariadením Vlády SR. Podľa nariadenia vlády SR č. 326/2012 Z. z. a v súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde (ďalej len „ZMM“) bola ustanovená suma minimálnej mzdy s účinnosťou od 1. 1. 2024.
Tieto rokovania o výške minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok musia začať najneskôr 1. augusta. Ak sociálna rada Slovenskej republiky nedospeje k dohode, a to v lehote do 31. augusta, výška minimálnej mzdy sa stanoví na základe vzorca. Minimálna mesačná mzda pre rok 2025 predstavuje sumu 816 eur, teda 57 % zo sumy 1 430 eur (priemerná mesačná mzda za rok 2023 podľa štatistického úradu). V roku 2025 dôjde k zmene vzorca pre výpočet minimálnej mzdy a to z 57 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy. V akej výške bude "minimálka", približujeme v článku Minimálna mzda od 1.1.2026 a aké sumy budú platiť pre jednotlivé stupne náročnosti práce, nájdete v článku Minimálna mzda podľa stupňov náročnosti v roku 2026 (minimálne mzdové nároky).
Minimálne mzdové nároky podľa stupňa náročnosti práce
Zamestnávateľ je povinný podľa § 120 ZP zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. V zmysle § 120 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. je zamestnávateľ povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň náročnosti práce (1 až 6) v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 Zákonníka práce. Pracovné miesta sú podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce zamestnanca vymedzené príslušnými charakteristikami.
Zamestnávateľ je povinný priradiť stupeň náročnosti každému pracovnému miestu porovnaním najnáročnejšej pracovnej činnosti s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest. V prípade, že zamestnanec vykonáva činnosť, ktorá spadá do viacerých stupňov náročnosti práce, zamestnávateľ je povinný priradiť mu najvyšší stupeň náročnosti práce. Každý stupeň náročnosti práce má definované minimálne mzdové nároky, ktoré garantujú spodnú hranicu výšky mzdy zamestnanca v závislosti od náročnosti vykonávaných prác.
Charakteristiky stupňov náročnosti práce:
- 1. stupeň: Pomocné, prípravné alebo manipulačné práce podľa presných postupov a pokynov. Príkladom je pomocný robotník na stavbe, dokladač/ka tovaru v obchode.
- 2. stupeň: Práce vyžadujúce základné vzdelanie a zručnosti, často v oblasti služieb. Príkladom je recepčný/á, predavač/ka v obchode, pomocný/á účtovník/čka, čašník/čka.
- 3. stupeň: Práce vyžadujúce odborné vzdelanie alebo prax. Príkladom je vodič/ka autobusu/električky, zdravotná sestra/brat, ekonóm/ka, obchodný/á zástupca/kyňa.
- 4. stupeň: Práce vyžadujúce vyššie odborné vzdelanie alebo špecializované znalosti. Príkladom je účtovník/čka, inštruktor/ka autoškoly.
- 5. stupeň: Práce na riadiacich alebo koncepčných pozíciách. Príkladom je obchodný/á manažér/ka.
- 6. stupeň: Najvyššia úroveň zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti.
Minimálne mzdové nároky sa uplatňujú len v prípade, ak podmienky odmeňovania zamestnancov nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve (§ 120 Zákonníka práce).
Výpočet minimálnej mzdy a minimálnych mzdových nárokov
Minimálna hodinová mzda je vo výške 4,690 €, stanovená je pre prvý stupeň náročnosti práce a dohodnutý 40-hodinový týždenný pracovný čas. Suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín je 1/174 zo sumy minimálneho mzdového nároku za mesiac. V ďalších stupňoch náročnosti práce sa minimálny mzdový nárok určuje násobkom koeficientu pre daný stupeň. Napríklad, pre 2. stupeň náročnosti práce sa minimálny mzdový nárok vypočíta ako 1,2-násobok minimálneho mzdového nároku pre prvý stupeň.
Príklady výpočtu minimálnych mzdových nárokov (v €/hod):
| Stupeň náročnosti | Koeficient | Minimálny mzdový nárok (pre 40h/týždeň) |
|---|---|---|
| 1. | 1,0 | 4,690 |
| 2. | 1,2 | 5,628 (1,2 x 4,690) |
| 3. | 1,4 | 6,566 (1,4 x 4,690) |
| 4. | 1,6 | 7,504 (1,6 x 4,690) |
| 5. | 1,8 | 8,442 (1,8 x 4,690) |
| 6. | 2,0 | 9,380 (2,0 x 4,690) |
Zamestnávateľ, ktorý má dvojzmennú alebo trojzmennú, nepretržitú prevádzku podľa § 85 ods. 5 ZP sa pri dodržiavaní minimálnych mzdových nárokov bude riadiť § 120 ZP. Pri ustanovení týždenného pracovného času nižšieho ako 40 hodín týždenne sa sadzba minimálneho mzdového nároku ustanoveného v eurách za hodinu úmerne zvýši podľa § 120 ods. 5 ZP. Napríklad, ak má zamestnanec ustanovený pracovný čas 37,5 hodín týždenne, suma minimálnej mzdy sa zvýši:
(40 : 37,5) x 4,690 €/hod = 4,997 €/hod.
V prípade, že je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, tak minimálny mzdový nárok sa vypočíta ako pri 40 hodinovom týždennom ustanovenom pracovnom čase podľa § 120 ods. 1 ZP. Pri trojzmennej, nepretržitej prevádzke je potrebné zistiť zvýšenú sadzbu minimálneho mzdového nároku. Postup je rovnaký ako pri dvojzmennej prevádzke.
Od roku 2021 je nárast minimálnych mzdových nárokov pre každý stupeň náročnosti práce v porovnaní s predchádzajúcim rokom rovnaký, t. j. bez ohľadu na náročnosť vykonávanej práce pri každom stupni náročnosti práce vzrastie minimálny mzdový nárok o rovnakú sumu, ktorá zodpovedá nárastu minimálnej mzdy.
Doplatok do minimálnej mzdy a mzdové zvýhodnenia
Ak mzda zamestnanca za vykonanú prácu nedosiahne v kalendárnom mesiaci sumu minimálnej mzdy, aj keď zamestnanec v mesiaci odpracoval plný pracovný čas ustanovený zamestnávateľom, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi podľa § 3 ZMM doplatok. Doplatok predstavuje rozdiel medzi porovnávanou sumou minimálnej mzdy zodpovedajúcou počtu odpracovaných hodín v mesiaci a zamestnancom dosiahnutou mzdou. Do zamestnancom dosiahnutej mzdy sa nezapočítavajú vyplatené sumy mzdy za prácu nadčas, mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok, mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu, mzdy za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku a suma mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce. Týmto postupom sa zabezpečí, že sumy taxatívne vymedzených nárokových zložiek mzdy sa musia poskytnúť nad rámec mzdy, dorovnanej do úrovne minimálnej mzdy.
Podľa § 94 ZP má zamestnanec právo na odpočinok počas dní pracovného pokoja a sviatkov. Podľa Zákonníka práce má zamestnanec, ktorý odpracuje svoju pracovnú zmenu napr. v noci, vo sviatok či cez víkend, nárok okrem dohodnutej mzdy aj na tzv. mzdové zvýhodnenie, čiže príplatok:
- Príplatok za prácu v sobotu vo výške najmenej 50 % minimálnej mzdy.
- Príplatok za prácu v nedeľu vo výške najmenej 100 % minimálnej mzdy.
- Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce vo výške najmenej 20 % minimálnej mzdy.
- Príplatok za prácu vo sviatok vo výške najmenej 100 % priemernej mzdy zamestnanca.
- Príplatok za nočnú prácu vo výške najmenej 40 % minimálnej mzdy.
Do porovnávanej sumy hrubej mzdy zamestnanca sa nemôžu zahrnúť žiadne sumy plnení, ktoré sa v zmysle § 118 ods. 2 ZP považujú za mzdu, ale zároveň nie sú jej súčasťou pri výpočte minimálnych mzdových nárokov. Sumy všetkých ostatných zložiek mzdy (napr. mzda za prácu nadčas) sa poskytujú nad rámec minimálnej mzdy.
Ďalšie aspekty pracovného času a mzdy
Pracovný čas zamestnanca je definovaný v § 85 ods. 1 v zákone č. 311/2001 Z. z. Podľa § 85 ods. 5 ZP pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. V § 85 ods. 8 ZP pracovný čas, ktorý zamestnávateľ určí podľa odsekov 1, 5 až 7, je ustanovený týždenný pracovný čas.
Ak má zamestnanec v pracovnej zmluve dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, suma hodinovej minimálnej mzdy sa z dôvodu jeho práce na kratší pracovný čas nezvyšuje (§ 49 Zákonníka práce). Nárok na minimálny mzdový nárok podľa stupňa náročnosti práce majú len zamestnanci zamestnaní na pracovný pomer.
V často sa meniacom a v neprehľadnom legislatívnom stave je obťažné sledovať všetky zmeny.