Sociálne vylúčenie a marginalizácia sú komplexné problémy, ktoré ovplyvňujú životy mnohých ľudí na Slovensku. Medzi najzraniteľnejšie skupiny patria obyvatelia sociálne vylúčených spoločenstiev, často žijúcich v segregovaných lokalitách s generačne reprodukovanou chudobou. Tento článok sa zameriava na problematiku starostlivosti o tieto komunity, analyzuje ich životné podmienky, identifikuje bariéry a navrhuje opatrenia na zlepšenie ich situácie.
Definícia a charakteristika sociálne vylúčených spoločenstiev
Za sociálne vylúčené spoločenstvo možno považovať sídelnú komunitu, ktorá zotrváva v priestorovo segregovanej lokalite s prítomnosťou koncentrovanej a generačne reprodukovanej chudoby. Zotrvávanie v priestorovo segregovanej lokalite je zotrvávanie skupiny fyzických osôb s podobnými sociálnymi znakmi v priestore vymedzenom napr. vchodom bytového domu, ulicou, mestskou časťou, obcou alebo v lokalite mimo územia obce bez základnej občianskej vybavenosti.
Koncentrovanou a generačne reprodukovanou chudobou sa spravidla rozumie dlhodobo pretrvávajúca nepriaznivá sociálna situácia skupiny fyzických osôb z dôvodu súčasného výskytu negatívnych javov, ktorými sú najmä vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti, hmotná núdza, nízka úroveň vzdelanosti, nedostatočné hygienické návyky, nedostupnosť tovarov a služieb, výskyt sociálnopatologických javov a vysoká tolerancia k nim.
Sociálne vylúčené spoločenstvá sú definované relatívne široko a kladú si za cieľ podchytiť všetky marginalizované skupiny občanov žijúcich koncentrovane vo vymedzenom teritóriu. Za takéto skupiny možno považovať rómske mestské getá a getá tvorené bezdomovcami, marginalizované rómske komunity, t.j. všetky osady definované v Atlase rómskych komunít (2004).
Životné podmienky marginalizovaných rómskych komunít: Analýza dát EU SILC_MRK 2020
Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity zverejnil databázu a prvé výsledky druhého výberového štatistického zisťovania EU SILC_MRK 2020, ktoré bolo pripravené v spolupráci so Štatistickým úradom SR. Analytická správa z tohto zisťovania sa zamerala na analýzu vybraných ukazovateľov životných podmienok marginalizovaných rómskych komunít v oblastiach ako bývanie, vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie, príjem či skúsenosť s diskrimináciou. Publikácia poskytuje najkomplexnejší prehľad životných a príjmových podmienok domácností marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku za poslednú dobu.
Bývanie
Z výsledkov zisťovania vyplýva, že takmer 9 z 10 osôb z marginalizovaných rómskych komunít žije v domácnostiach, ktoré sú podľa definície Eurostatu považované za preľudnené, pričom na jednu izbu pripadajú v priemere 3 osoby. Pre porovnanie, celkovo býva na Slovensku v preľudnených domácnostiach približne 30 % osôb, s priemerom 1 osoby na izbu. Veľkosť obydlí domácností marginalizovaných Rómov je zároveň v priemere takmer o polovicu menšia ako je priemerná veľkosť obydlí na Slovensku (46 m2 vs. 85 m2). Napriek nižšej kvalite bývania vynakladajú domácnosti z marginalizovaných rómskych komunít na bývanie v priemere väčšiu časť svojich disponibilných príjmov ako domácnosti z celkovej populácie (22 % vs. menej ako 15 %).
Vzdelávanie
Dôležité zistenia prináša správa aj v oblasti vzdelávania a zaškolenosti detí. Zatiaľ čo materskú školu navštevovala v roku 2020 zhruba tretina (32 %) detí z marginalizovaných rómskych komunít vo veku 3 až 6 rokov, celkovo na Slovensku to bolo 87 % detí. Celodennú starostlivosť (viac ako 5 hodín) každý deň v týždni využívalo 59 % detí z marginalizovaných rómskych komunít navštevujúcich škôlku, v porovnaní so 73 % detí v celkovej populácii. Veľkou témou v súvislosti so vzdelávaním rómskych žiakov je ich nadmerné zaraďovanie do špeciálneho vzdelávania. Pretrvávajúcim problémom je aj segregácia rómskych žiakov v samostatných školách a triedach. Dáta poukazujú na vytváranie etnicky homogénnych rómskych tried na základných, ale aj špeciálnych školách. Takmer polovica (47 %) detí z marginalizovaných rómskych komunít vo veku 6 až 15 rokov vzdelávajúcich sa v bežnom vzdelávaní má v triede iba rómskych spolužiakov, zatiaľ čo školu s výlučne rómskymi žiakmi navštevuje 32 % týchto detí.
Education of roma children in Slovakia / Rómske deti v špeciálnom školstve na Slovensku (2009)
Zamestnanosť a príjem
Dosiahnutá úroveň vzdelania je jedným z hlavných faktorov s potenciálne zásadným vplyvom na zamestnanosť, avšak rozsah tohto vplyvu sa medzi marginalizovanými rómskymi komunitami a celkovou populáciou na Slovensku líši. Kým spomedzi osôb z marginalizovaných rómskych komunít v produktívnom veku s nízkym vzdelaním (podľa klasifikácie ISCED stupne 0 až 2) bol podiel zamestnaných 19 %, v celkovej populácii bola zamestnanosť v rovnakej vekovo-vzdelanostnej skupine 38 %. Pri osobách so strednou úrovňou vzdelania (ISCED 3 až 4) je podiel zamestnaných v marginalizovaných rómskych komunitách 42 % a v celkovej populácii 77 %. Zamestnanosť marginalizovaných Rómov je tak výrazne nižšia ako zamestnanosť ľudí z celkovej populácie s rovnakým vzdelaním. Dostupné údaje navyše ukazujú, že ani príjem zo zamestnania často nepostačuje na prekonanie núdze a finančných problémov. Zatiaľ čo v celkovej populácii na Slovensku žije pod hranicou chudoby 5 % pracujúcich osôb, v prípade ľudí z marginalizovaných rómskych komunít je to viac ako polovica (57 %) zamestnaných. Samotná práca tak na vymanenie sa z chudoby ani zďaleka nemusí stať a tzv. pracujúca chudoba je v týchto komunitách veľmi rozšíreným javom. Viac ako polovica (54 %) ľudí z marginalizovaných rómskych komunít žije v domácnostiach s príjmom nižším ako 4 € na osobu na deň, pričom v prípade 16 % je to menej ako 2 € na osobu na deň. Vzhľadom na to, že príjmy týchto domácností v prepočte nedosahujú ani úroveň životného minima, možno hovoriť o extrémnej príjmovej chudobe, ktorú adekvátne nezmierňuje ani systém sociálnej pomoci. Výrazne nižšie príjmy marginalizovaných domácností sa odzrkadľujú aj na ukazovateľoch chudoby a sociálneho vylúčenia. Až 87 % domácností marginalizovaných rómskych komunít je ohrozených chudobou a 52 % z nich čelí závažnej materiálnej deprivácii, v porovnaní s 11 % (riziko chudoby), resp. 6 % (závažná materiálna deprivácia) zo všeobecnej populácie. Deti predstavujú v marginalizovaných komunitách ako aj v celkovej populácii najzraniteľnejšiu vekovú skupinu.
Nižšie uvedená tabuľka sumarizuje kľúčové ukazovatele životných podmienok v marginalizovaných rómskych komunitách v porovnaní s celkovou populáciou na Slovensku.
| Ukazovateľ | Marginalizované rómske komunity | Celková populácia na Slovensku |
|---|---|---|
| Preľudnené domácnosti | Takmer 9 z 10 osôb | Približne 30 % osôb |
| Priemer osôb na izbu | 3 osoby | 1 osoba |
| Priemerná veľkosť obydlia | 46 m2 | 85 m2 |
| Podiel príjmov vynaložených na bývanie | 22 % | Menej ako 15 % |
| Návštevnosť MŠ (3-6 rokov) | 32 % | 87 % |
| Zamestnanosť (nízke vzdelanie ISCED 0-2) | 19 % | 38 % |
| Zamestnanosť (stredné vzdelanie ISCED 3-4) | 42 % | 77 % |
| Pracujúci pod hranicou chudoby | 57 % | 5 % |
| Ohrozenie chudobou | 87 % domácností | 11 % |
| Závažná materiálna deprivácia | 52 % domácností | 6 % |
Skúsenosť s diskrimináciou
Podľa výsledkov zisťovania v období 1 roka pred zisťovaním zažilo diskrimináciu z dôvodu etnického pôvodu 23 % Rómov a 19 % Rómok, a to v situáciách ako hľadanie práce, hľadanie bývania, v zamestnaní, v zdravotníctve, v školstve, pri kontakte s úradmi alebo v službách. V najvyššej miere sa s touto diskrimináciou stretli pri hľadaní zamestnania (33 %) a bývania (19 %). Drvivá väčšina (97 %) Rómov a Rómok, ktorí sa v priebehu posledných 12 mesiacov cítili byť diskriminovaní túto skutočnosť neoznámili alebo nepodali sťažnosť. Najčastejšie deklarovaný dôvod neohlásenia udalosti, ktorý uviedlo 45 % respondentov, bola nedôvera, že by sa po ohlásení niečo zmenilo.
Bariéry v prístupe k zdravotnej starostlivosti
Výskum identifikoval štyri typy bariér v prístupe rómskych žien k zdravotnej starostlivosti - finančné, štrukturálne, psychologické a kognitívne. Medzi najzávažnejšie bariéry patria obavy a nedôvera k lekárom, strach z hospitalizácie a diagnózy či kultúrno-sociálne rozdiely v prístupoch k liečbe.
Úloha sociálnych služieb a komunitnej práce
Úroveň poskytovania sociálnych služieb na Slovensku stále prechádza obdobím transformácie, pričom sa snaží porozumieť komunitnej práci, ako prínosu pre miestnu správu vo veciach verejných, ako aj pre rozvoj občianskej spoločnosti. V slovenskom prostredí možno pozorovať v praxi niekoľko základných stratégií práce s komunitami v záujme riešenia ich lokálnych problémov, a to: poskytovanie sociálnych služieb (sociálna práca), advokácia a komunitný rozvoj. Sociálna služba je určitá forma odbornej činnosti, sociálnej pomoci pre občanov v nepriaznivej sociálnej situácií (MPSVR SR, Sociálne služby, 2020). Podstatou tejto činnosti rodinám, jednotlivcom, alebo komunitám je prevencia, riešenie, zmiernenie v rôznych nepriaznivých sociálnych situáciách.
Sociálne služby krízovej intervencie
Sociálne služby krízovej intervencie sú k dispozícii fyzickým osobám pri riešení rôznych nevyhovujúcich, neštandardných situáciách napr. v oblasti stravovania, bývania, ošatenia, základných hygienických návykoch a iné. Tieto služby sa realizujú prostredníctvom:
- Terénnej sociálnej služby krízovej intervencie
- Nízkoprahového denného centra
- Integračného centra
- Komunitného centra
- Nocľahárne
- Útulku
- Domova na polceste
- Nízkoprahovej sociálnej služby pre deti a rodinu
- Zariadenia núdzového bývania
Každá jedna služba pre klienta má svoje špecifiká a je len na klientovi, ktorú si vyberie. Jeho výber kvalitnejšej alternatívy, formy či už napr. bývania, aktivity mu napomáha k sociálnej integrácii (MPSVR SR, 2021). Krízová situácia je obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená, narušená bezpečnosť alebo život človeka. Negatívne následky, ktoré sú sprevádzané každou krízou sú rôznorodého charakteru. Prinášajú destabilizáciu v psychickej, ale aj v sociálnej oblasti, strach i bezmocnosť. Legislatíva Slovenskej republiky v súlade s platným právnym stavom plní krízová intervencia v existujúcom systéme sociálnej pomoci na Slovensku dve hlavné úlohy - riešiť akútny krízový stav jedinca skupiny alebo komunity, v rámci zabezpečenia nielen ich potrieb ale ich zároveň informovať o nárokoch, ktoré občanovi plynú z právnych noriem upravujúcich systém sociálnej ochrany, poskytovania sociálnych služieb a sociálnej prevencie, dávok sociálnej pomoci a pomáhať občanom v hmotnej a predovšetkým v sociálnej núdzi. (Šrobárová, 2019).
Nízkoprahové denné centrum
Nízkoprahové denné centrum slúži na poskytovanie odbornej pomoci, sociálneho poradenstva obyvateľom, aby im boli zabezpečené situácie a podmienky základných životných potrieb, alebo obyvateľom v nepriaznivej sociálnej situácii, ale aj tým, ktorí nemajú svoje životné návyky. Ďalej poskytuje pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov. Poskytnutá pomoc je aj obyvateľom, ktorí boli závislí na návykových látkach alebo návykových škodlivých činností, alebo nemajú schopnosť sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy, i jednotlivca alebo skupinu obyvateľov, ktorí zotrvávajú v priestorovo segregovanej lokalite s prítomnosťou koncentrovanej a generačne reprodukovanej chudobe. Okrem iných aktivít pomoci sa tu utvárajú podmienky na prípravu, výdaj stravy alebo výdaj potravín (IA MPSVR SR, 2021).
Nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu
Nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu poskytuje odbornú pomoc, sociálne poradenstvo, začlenenie do spoločnosti osobám a ich rodinám, aby si mohli samostatne riešiť svoje problémy v nepriaznivej sociálnej situácii, ktoré nemajú pre svoje životné návyky, spôsob života, závislosť od návykových látok alebo návykových škodlivých činností (IA MPSVR SR, 2021).
Komunitné centrá
Inštitúcia komunitné centrum má zameranie vytvárať komunity a komunitné vzťahy v priestore svojej územnej pôsobnosti. Komunitné centrum realizuje všetky obligatórne činnosti podľa zákona 448/2008 Z.z. o sociálnych službách sa v komunitnom centre fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm. h) zákona o sociálnych službách. Od poskytovania sociálneho poradenstva, pomoci pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, sociálne a vzdelávacie služby v podobe predškolských klubov, programov včasnej starostlivosti, klubov pre rodičov a detí, doučovania, tútoringu a mentoringu pre deti a mládež i kariérneho poradenstva. Realizuje rôzne preventívne a záujmové programy ako napr. voľnočasové aktivity a záujmové krúžky. Deti a mládež majú možnosť navštevovať nízkoprahové kluby. Komunitné centrá neopomenuli realizovať ani formálne alebo neformálne vzdelávacie kurzy, tréningy, školenia, interkulturálne aktivity a vytvárajú priestor pre dobrovoľníctvo. Zároveň poskytujú asistenciu samosprávam a ďalším inštitúciám, záujmové činnosti (Miková, Pauliová, 2001). Realizácia komunitných centier dáva priestor pre komunitný rozvoj, komunitnú rehabilitáciu, komunitnú prácu a zároveň poskytovanie služieb a výkon sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, vzájomnú interakciu aj ostatnými obyvateľmi obce. Sociálne služby sa poskytujú aj v iných zariadeniach ako je integračné centrum, nocľaháreň, útulok, domov na polceste i zariadenie núdzového bývania.
Education of roma children in Slovakia / Rómske deti v špeciálnom školstve na Slovensku (2009)
Klasifikácia sociálnej práce zahŕňa prípadovú, skupinovú a komunitnú prácu (Schuringa, 2007). Komunitné centrá v súčasnej dobe poskytujú obyvateľom obcí možnosti rôznych záujmových aktivít, formy neformálneho vzdelávania, programy voľného času pre deti, mládež a dospelých, podporu pri komunitnom organizovaní, poradenstvo a pomoc v oblasti bývania, medziľudských vzťahov, komunitnú rehabilitáciu, ale aj preventívne aktivity. Tieto činnosti sú prínosom v oblasti zamestnania, sociálnej adaptácie v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít. Pre komunitných pracovníkov je zabezpečený rozvoj profesionálnych, komunitných kompetencií v oblasti vzdelávania a supervízie. Plánované činnosti v rámci Národného projektu Komunitné služby boli kategorizované do dvoch oblastí, hlavnej a podpornej: hlavnú oblasť tvorilo zvyšovanie adresnosti, súhrn služieb, ktoré umožňujú komunitné centrá, rozvoj a kvalita výkonu komunitných pracovníkov. Podpornú oblasť tvorí realizácia a rozvoj personálnych kapacít, samotné prevádzky komunitných centier a celkový výkon komunitnej práce ( MV SR, 2021).
Vplyv pandémie COVID-19 na marginalizované komunity
Covid-19 je infekčné ochorenie, vyvolané koronavírusom SARS-CoV-2. V decembri v roku 2019 prvý krát v čínskom meste Wu-chan identifikovali toto ochorenie u pacientov so závažným respiračným ochorením. Najviac postihnutým miestom Covid-19 je dýchací systém, v ťažkých prípadoch vyvoláva ťažký zápal pľúc a môže viesť až k úmrtiu pacienta. Vírus sa rýchlo prenáša kvapôčkami sekrétu pri kašlaní, kýchaní, ale aj pri rozprávaní. Ohrozuje osoby, ktoré sú v blízkom alebo dlhšie trvajúcom kontakte s nakazeným. Vírusové ochorenie sa prenáša aj kontaminovanými predmetmi. V prípade pandémie Covid-19 ide o ohrozenie verejného zdravia II. stupňa, a preto vláda SR na celom území SR vyhlásila mimoriadnu situáciu s účinnosťou od 12. marca 2020 od 6.00 hod. a trvá i naďalej. Vláda SR vyhlásila núdzový stav a začal platiť od 16. marca 2020 od 6.00 hod. pre štátnych poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti. Na základe vyvíjajúcej sa situácie sa postupne núdzový stav rozšíril aj pre súkromný sektor poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti i pre oblasť poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v sociálnych službách (MIRRI SR, 2021).
Od pondelka 8. februára 2021 štartuje COVID automat a núdzový stav sa predlžuje o 40 dní na celom území Slovensku. V tejto situácii sa segregované lokality, s vysokou koncentráciou obyvateľov, žijúcich v chudobe a nevyhovujúcich životných podmienkach, stávajú špecifickou rizikovou skupinou v rámci prevencie a ochrany obyvateľstva pred šírením koronavírusu, lebo je viac činiteľov, ktoré ohrozujú tieto skupiny ako napr. nedostatočné hygienické podmienky vrátane prístupu k pitnej vode, zhoršený prístup k zdravotným službám, nevedomosť, nesprávne návyky osobnej hygieny, zlý zdravotný stav vrátane neliečených a chronických chorôb, hustota obyvateľstva. V rámci Národného projektu Komunitné služby v marginalizovaných rómskych komunitách, je nevyhnutnosťou a potrebou poskytovať pomoc v maximálnom rozsahu v nadväznosti na aktuálnu epidemiologickú situáciu v SR, a to za súčasného rešpektovania opatrení príslušných orgánov verejnej moci. Tu chceme zdôrazniť, že intervencia, ako aktívna činnosť s klientmi je veľmi dôležitá, síce na jednej strane hrozí zdravotné riziko, choroba, ale na druhej strane je tu vzájomný vzťah faktorov úzko prepojených, ktoré majú dopad na celé rodiny a komunity. V rámci intervencií ich sociálni komunitní pracovníci podávajú aktualizované informácie prostredníctvom dostupných prostriedkov a dostupných informačných kanálov a upokojujú celú situáciu (MV SR, 2021).
Jednotlivé pracovné pozície a ich náplne sa prispôsobujú aktuálnym platným opatreniam i obmedzeniam. Aktivity, ktoré si zamestnanci Komunitného centra, Nízkoprahového denného centra, Nízkoprahovej sociálnej služby pre deti a rodinu určia, musia spĺňať legislatívne podmienky zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov, kde v §6 ods. Hlavnými činnosťami sú podpora ľudských zdrojov, odborné poradenstvo a poskytovanie pomoci, prostredníctvom krízových poradných tímov aktivita v oblastiach zabezpečenia potravín a stravy, hygieny a sanitácie, ochrany zdravia a karanténnej komunikácie, mediácie a podpory. Vzdelávacie aktivity, prípadne supervízie individuálneho alebo skupinového charakteru, v rámci Národného projektu Komunitné služby v marginalizovaných rómskych komunitách, boli počas mimoriadnej situácie v súvislosti s ochorením Covid-19 zrušené (MV SR, 2021).
Národné projekty a stratégie zamerané na marginalizované rómske komunity
Na riešenie problematiky marginalizovaných rómskych komunít je zameraných viacero národných projektov a stratégií. Jedným z nich je Národný projekt Monitorovanie a hodnotenie inkluzívnych politík a ich dopad na marginalizované rómske komunity (NP MaH), ktorý je realizovaný ako prierezové opatrenie s cieľom zabezpečiť komplexné monitorovanie a hodnotenie inkluzívnych politík zameraných na rómsku populáciu prostredníctvom zhromažďovania dát a informácií o socioekonomických podmienkach života Rómov, predovšetkým MRK.
Ďalším významným projektom je Národný projekt Komunitné služby v mestách a obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít - II. Fáza, ktorý vznikol vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Ľudské zdroje. Národný projekt Komunitné služby v mestách a obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít - II. Fáza je pokračovaním predchádzajúceho Národného projektu Komunitné centrá v marginalizovaných rómskych komunitách. Miestom realizácie sú kraje - Banskobystrický kraj, Nitriansky kraj, Trnavský kraj, Trenčiansky kraj, Žilinský kraj, Prešovský kraj, Košický kraj, okrem Bratislavského kraja. Projekt sa realizuje v termíne od novembra 2019 do februára 2022.
Špecifický cieľ je totožný s cieľom predchádzajúceho projektu: zvýšiť finančnú gramotnosť, zamestnateľnosť a zamestnanosť marginalizovaných komunít, predovšetkým Rómov. Hlavným cieľom tohto projektu je „podpora rozvoja poskytovateľov troch sociálnych služieb krízovej intervencie, ktoré budú poskytovať dostupné, štandardizované odborné činnosti, ďalšie činnosti a aktivity realizované v oblasti podpory sociálnej inklúzie osôb v nepriaznivej sociálnej situácii s dôrazom na marginalizované rómske komunity, ohrozených sociálnym vylúčením alebo s obmedzenou schopnosťou sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy.“ (MV SR, 2021). Súčasťou projektu je aj pomoc obyvateľom prostredníctvom sociálnych služieb krízovej intervencie Komunitné centrum, Nízkoprahové denné centrum alebo Nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu v 180 obciach i všetkých mestských častiach mesta Košice. Očakáva sa, že prostredníctvom sociálnych služieb bude podporených 20 000 obyvateľov z marginalizovaných rómskych komunít. Ak sa spoja sily prostredníctvom komunitnej práce, celá komunita spolupracuje a prejaví solidaritu voči spoluobčanom, je to najvyšší cieľ komunitnej práce.
Uvedomili sme si, že až teraz v tomto pandemickom období sme pochopili zraniteľnosť segregovaných osád. Šírenie vírusu v prostredí extrémnej chudoby je časovanou bombou pre celú spoločnosť. Roky neriešenú situáciu v týchto lokalitách nám ukazuje každodenná realita. Prostredníctvom sociálnych služieb krízovej intervencie nedokážeme zabezpečovať pre všetkých obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít základné hygienické opatrenia bez dôstojného bývania ľudí, bez prístupu k pitnej vode a pod.
tags: #marginalizovane #skupiny #komunitna #starostlivost