Manažérska etiketa a sociálny status v podnikaní

V dnešnom dynamickom podnikateľskom prostredí zohráva manažérska etiketa a sociálny status kľúčovú úlohu pri budovaní úspešných a prosperujúcich organizácií. Etika a spoločenské vystupovanie už nie sú len doplnkom, ale nevyhnutnou súčasťou profesionálneho života každého manažéra. Tento článok sa zameriava na význam manažérskej etiky, jej funkcie, vplyv na podnikateľské prostredie a dôležitosť sociálneho statusu pri budovaní kariéry.

Manažérska Etika a Jej Funkcia

Manažérsku etiku možno chápať ako súčasť podnikateľskej etiky, ktorá sa vzťahuje na proces rozhodovania. Ide o záležitosť manažmentu, ktorá sa dotýka vzájomných vzťahov a zodpovednosti za jednotlivé rozhodnutia v celom podnikateľskom procese. Ako uvádza Remišová (2004:73), „manažérska etika je súčasťou podnikateľskej etiky - aplikovanej normatívnej etiky, ktorá sa zaoberá prienikom etiky a ekonomiky vo všetkých sférach ekonomického systému. Jej vznik a rozvoj sú odrazom potreby uviesť nové normy do všetkých oblastí hospodárskeho života.“

Manažérska etika, často nazývaná aj etikou riadenia, je kriticko-normatívnou reflexiou riadenia podniku jeho manažmentom. HANULÁKOVÁ (1997:52) zdôrazňuje, že „manažérska etika je etika riadenia, ktorej úroveň ovplyvňuje nielen kvalitu rozhodovania, ale aj kvalitu a rozvoj medziľudských vzťahov“.

V ekonomickej teórii sa tak manažérska etika chápe ako významný faktor rozvoja podniku.

Funkcie Manažérskej Etiky

Vo vzťahu k manažérom plní manažérska etika dvojakú funkciu (NAVRÁTILOVÁ 2004):

• Normatívna Orientácia: Poskytuje základnú normatívnu orientáciu vo vzťahu k iným skupinám v podniku.
• Sebakontrola a Samoregulácia: Ponúka návod na sebakontrolu a samoreguláciu správania.

Tieto funkcie sa prejavujú na inštitucionálnej aj individuálnej úrovni (REMIŠOVÁ 1999a). Janotová et al. (2005: 23) uvádzajú, že manažérska etika sa priamo vzťahuje na profesiu manažéra a môžeme ju nazývať aj druhom profesijnej etiky.

Manažér a Podnikateľské Prostredie

Vývoj vzťahov medzi zamestnancami a zamestnávateľmi bol v minulosti ovplyvňovaný najmä rozdielmi medzi spoločenskými vrstvami. Časté boli nepriateľské vzťahy medzi nadriadeným a podriadeným, zamestnávateľom a zamestnancom. V atmosfére nedôvery sa však ťažko plnia pracovné úlohy. Nepriaznivé vzťahy negatívne vplývajú nielen na tvorivosť na pracovisku, ale aj na celkovú výkonnosť. Ich prekonanie a obnovenie stratenej dôvery zamestnanca a zamestnávateľa si vyžaduje mnoho úsilia.

Po politických zmenách na konci minulého storočia sa zotiera predchádzajúca spoločenská diferenciácia a vytvára sa nové podnikateľské prostredie, ktoré má svoje špecifiká. Úspech firmy či podniku do veľkej miery závisí od manažmentu. V kontexte manažérskej etiky možno identifikovať „kľúčové slová“ podstaty úspešnej firmy: tvorivosť, etika a kultúra firmy, komunikácia, inovačná stratégia, organizácia, lojalita, korektné medziľudské vzťahy.

Manažér často nie je vlastníkom firmy a je zamestnancom majiteľov, teda má v istom zmysle bližšie k ostatným zamestnancom a spoločne s nimi sa podieľa na prosperovaní riadeného objektu i na existenčných starostiach. Plní skôr funkciu vodcu a jeho úlohou je, okrem iného, motivovať zamestnancov. Podľa Dytrta (2006) sa v tomto kontexte od manažéra ďalej vyžaduje, aby efektívne spolupracoval so svojimi zamestnancami v mnohých aspektoch.

Miesto Etiky v Manažmente

Manažéri majú často nedostatočné povedomie o tom, aký obsah a miesto má etika v manažmente a v čom spočíva jej prínos pre podnikanie. Pri vzdelávaní manažérov v oblasti etiky je preto dôležité klásť dôraz najmä na to, že nejde o teoretickú, ale praktickú aplikovanú disciplínu. Jej hlavný prínos je v tom, že etický podnik má predpoklad podieľať sa na ovplyvňovaní vývoja podnikateľského prostredia.

Manažéri nedôverujú etickým praktikám v praxi. Obávajú sa uplatňovať manažérsku etiku a považujú ju skôr za „prepych, ktorý si nemôžu dovoliť“. Nie sú si istí, že sa im etika vyplatí. Podnikateľský a ekonomický úspech podľa nich prináša skôr neetické konanie a etickými prístupmi sa zbytočne komplikuje životný štýl. Navyše, pociťujú nedostatok trpezlivosti zo strany ekonomického okolia, ktoré ich núti k okamžitému podávaniu pracovných výsledkov a tak „na etiku nie je čas“. Zlé rozhodnutia manažéra či nedoriešené etické problémy môžu mať vážne dôsledky nielen pre dotknuté osoby, ale i z hľadiska finančných strát podniku.

Prístupy k Zvládaniu Etických Problémov

V kontexte manažérskej etiky rozlišujeme dva prístupy zvládania a riešenia etických problémov manažérmi:

• Filozofický (Normatívny) Prístup: Spočíva v hľadaní teoretických odpovedí na daný problém. Manažér zvažuje, čo je správne urobiť v danej situácii. Tento prístup je založený na morálno-filozofických teóriách, ktoré poskytujú východisko a kritériá rozhodovania.
• Sociálno-vedecký (Psychologický) Prístup: Je zameraný na ľudí, ktorí čelia skutočným morálnym problémom.

Spôsoby Zvládania Problémov

Okrem prístupov k riešeniu problémov morálneho charakteru rozlišujeme v manažérskej etike aj dva spôsoby zvládania problémov zo strany manažérov:

• Heteronómne Zvládanie Problémov: Je pomerne obmedzujúcim a autoritárskym spôsobom riešenia problémov zo strany manažéra, pretože heteronómna morálka je závislá na vnútorných či vonkajších autoritách (zaužívané normy, Desatoro, iná osoba a pod.). Riešenia nájdené týmto spôsobom sú často nesystémové a prijaté nekriticky.
• Autonómne Zvládanie Problémov: Spočíva v nepretržitom a nekonečnom hľadaní nových riešení. Autonómne sa rozhodujúci manažér často pochybuje o vlastnej schopnosti zvládať morálne úskalia a je mu vlastná „zdravá“ miera sebakritiky. Autonómiu považujeme za základ etickej spôsobilosti manažéra riešiť etické problémy. Autonómna osoba nie je jednostranne zameraná, ovplyvnená mocou ani nečakanými reakciami okolia. Celý proces rozhodovania môže byť skomplikovaný práve prítomnosťou emócií, ktoré osoba nemôže ovplyvniť.

Etický Kódex

Konkrétny spôsob, ako môže organizácia inštitucionalizovať etiku do svojej činnosti a aké etické opatrenia môže podnik zaviesť, ak sa rozhodol implementovať etiku do systému riadenia, nazývame „etickým programom organizácie“ (REMIŠOVÁ 1999b:227). Vytvorenie vlastného etického programu v akejkoľvek forme svedčí o tom, že daná firma uvažuje o etike ako o nevyhnutnej súčasti podnikovej kultúry.

V slovenských podmienkach je najčastejším spôsobom inštitucionalizácie etiky do podnikateľskej praxe práve etický kódex. Ide o písaný súhrn morálnych požiadaviek, ktoré majú podobu morálnych noriem, princípov či ideálov, ktorými by sa mal riadiť každý pracovník firmy (HANULÁKOVÁ 1996). Ako uvádza Čierna (2008:40), cieľom etického kódexu podnikania je vytváranie spravodlivého, transparentného a konkurenčného podnikateľského prostredia, ktoré by netolerovalo korupčné praktiky a správanie odporujúce morálnym hodnotám.

Kódex najčastejšie reguluje správanie sa všetkých pracovníkov v súlade s požadovaným morálnym štandardom vo vzťahu k spolupracovníkom, ale i zákazníkom, obchodným partnerom a pod. Luknič (1994) v tejto súvislosti zdôrazňuje vymáhateľnosť etického kódexu, presný opis očakávaného správania i správania, ktoré vedie k jeho porušovaniu, aj presné vymedzenie trestov za nedovolené prekročenie zásad kódexu.

Druhy Etických Kódexov

Rozlišujeme niekoľko druhov a typov etických kódexov (profesijný, odvetvový a pod.). Etický kódex manažéra je profesijným etickým kódexom, pretože sa vzťahuje na konkrétny druh profesie. Jeho súčasťou by malo byť vymedzenie funkcií manažéra, charakteristika manažéra ako stratéga a politika, hodnotová orientácia manažéra, definovanie jeho vzťahu k spolupracovníkom, vlastníkom, zákazníkom a k ostatným záujmovým skupinám.

Sociálny Status a Etiketa

Etika slušného a správneho spoločenského vystupovania nestráca na aktuálnosti ani vo veku, keď mnohé činnosti za nás robia moderné stroje. Výzor, správanie, spôsob reči, vystupovanie na pracovných a iných stretnutiach, vystupovanie na verejnosti atď. sú pre človeka, ktorý chce v živote niečo dokázať, resp. docieliť, rovnako dôležité ako jeho prax a schopnosti. Ľudia, ktorý sa nevedia správať v spoločnosti, riskujú určitým spôsobom vo svojej kariére. Odborníci tvrdia, že úspešná kariéra je kombináciou 15% schopností a zvyšných 85% patrí „spoločenskej zručnosti“.

Spôsob, akým sa ľudia prezentujú, napovedá veľa aj o tom, ako si cenia sami seba a ako si vážia ostatných.

Etiketa v Podnikaní

Etiketa sa dáva do súvislostí s istými špecifickými zásadami správania alebo zdvorilosti. Zahrňuje okrem pravidiel záväzných pre diplomatov, reprezentantov rôznych inštitúcií, podnikateľov, manažérov, aj zásady vzájomnej ohľaduplnosti, bez ktorej by naše každodenné spolužitie stratilo na kvalite. Pravidlá etiky sú teda „predpisy“ na spoločensky vhodné správanie. Nemajú vo svojej podstate morálny zmysel. Ich porušenie však môže mať morálne následky. Škrupulózne dodržiavanie pravidiel etiky samo osebe nerobí človeka morálnym. V skutočnosti môže naopak maskovať morálne problémy. Ak teda posudzujeme spôsoby ľudí ako dobré alebo zlé, správne alebo nesprávne, znamená to vlastne spoločensky vhodné alebo spoločensky nevhodné.

Medzi etikou a morálkou jestvuje priamy vzťah, pričom etike, ktorá umožňuje rozvoj morálneho správania, možno ľudí naučiť. Etika sa zaoberá prevažne normatívnymi otázkami, teda tým, čo by sa malo robiť, a nie jednoducho tým, čo je, čiže akceptáciou existujúceho status quo. V oblasti podnikateľskej etiky to znamená usilovať sa dosiahnuť určitý stupeň dokonalosti pri riešení jednotlivých problémov. Tento praktický cieľ sa dá čiastočne dosiahnuť poskytovaním rôznych alternatív na riešenie etických problémov.

Etika a Spoločenská Zodpovednosť

Vzťah medzi ziskom a spoločenskou zodpovednosťou nie je nevyhnutne nezlučiteľný, ak sa zisk chápe v širokom kontexte alebo v dlhodobej perspektíve. Rozhodujúcim dôvodom, prečo byť etický a spoločensky zodpovedný nie je to, že etika znamená dobrý biznis. Eticky sa máme správať preto, že sa to od nás vyžaduje ako od ľudských bytostí.

Podnikateľská Etika ako Disciplína

Podnikateľská etika ako akademická disciplína sa v 20. storočí utvárala najmä z pohľadu prepojenia s filozofickou etikou a s manažérskym vzdelávaním. Jej vzťahy sú však oveľa širšie. Historicky je najtesnejšie spojená so sociálnou etikou a s morálnou filozofiou.

Na úrovni jednotlivca (etika podnikajúcich osôb) sa vzťahuje na hodnoty, prostredníctvom ktorých sa dostávajú do rovnováhy osobné záujmy a iné motívy tak vnútri, ako aj mimo organizácie. Mali by to byť hodnoty „čestnosti“ a „všeobecného dobra“, aj keď v praktickom súčasnom živote mnohokrát vyznievajú ako iluzórne, ba až neskutočné a nemožné.

Na úrovni organizácie (etika podnikateľskej organizácie) sa vzťahuje na etickú zodpovednosť, ktorú má každá organizácia, či už v zámeroch, alebo ich naplnení pri uskutočňovaní svojich ekonomických cieľov.

Na úrovni celého systému (etika podnikateľského spoločenstva) sa podnikateľská etika týka vzorov spoločenských, politických a ekonomických síl, ktoré definujú hodnoty jednotlivcov a firiem v rámci trhovej ekonomiky a iných foriem systémov v medzinárodnom prostredí.

Prekážky Prenikania Etiky do Podnikania

Prenikanie „etického vedomia“ do podnikateľskej sféry nie je jednoduché a bezkonfliktné. Existuje množstvo situácií, ktoré tento proces brzdia. Ako príklad možno uviesť:

• Uprednostňovanie krátkodobých ziskov pred dlhodobými záujmami.
• Pravidelné porušovanie vnútrofiremných alebo profesionálnych etických kódexov.
• Hľadanie rýchlych rozhodnutí alebo jednoduchých riešení svojich komplexných etických problémov.
• Absencia etických postojov, ak ide o finančné otázky.
• Chápanie etiky iba ako nástroja na posilnenie svojho imidžu.
• Prístup k svojim zamestnancom vrátane ich hodnotenia.
• Absencia jasných komunikačných kanálov vnútri organizácie.
• Vyostrovanie rozdielov medzi osobnými hodnotami zamestnancov v súkromí a na pracovisku.
• Vytváranie vnútorných podmienok, odvádzajúcich od etického správania.

Kombinácie takýchto praktík sa stávajú potom živnou pôdou na neetické správanie jednotlivcov. Aj keď sa na prvý pohľad javí, že jediným problémom podnikateľskej sféry je ich finančné a kapitálové zabezpečenie, výskum vnútropodnikových vzťahov dokazuje, že rovnako dôležité sú aj problémy medziľudských vzťahov na pracoviskách. Základom zachovania noriem etického správania a formovania tvorivého etického prostredia je otvorenosť v komunikácii a vytvorenie atmosféry dôvery medzi vrcholným manažmentom a zamestnancami podnikov.

Bolo by ilúziou predpokladať rýchly a bezproblémový prienik tejto disciplíny do podnikateľského života. Ani vo vyspelých ekonomikách k tomu nedošlo zo dňa na deň. Ide o proces dlhodobý, v rámci ktorého by sa malo kultivovať správanie individuálnych podnikateľov, formovať kultúra vnútropodnikového manažmentu, medzipodniková konkurencia a spoločensky zodpovedné správanie podnikov voči vonkajšiemu prostrediu. Presadzovanie etického atribútu podnikania je a bude zápasom medzi čisto ziskovými záujmami podnikania a rôznymi aspektmi spoločenskej a sociálnej zodpovednosti tak voči mikrosvetu svojej firmy, ako aj voči makrosvetu. Ekonomické kritériá sú a aj zostanú prvoradým cieľom podnikania, ide predsa o ich hybnú motiváciu.

Manažérske Zručnosti

Manažérske zručnosti sú pojem, označujúci požadované vedomosti a kompetencie riadiaceho a vedúceho pracovníka - manažéra. Ide najmä o tieto zručnosti: plánovanie, organizovanie, vedenie ľudí, komunikovanie, rozhodovanie, delegovanie, motivovanie, kontrola, leadership, riešenie problémov a iné. O úspechu na pozícii okrem odborným vedomostí, rozhodujú aj ďalšie tzv. "nadstavbové mäkké zručnosti". Tie v rozhodujúcej miere určia, či je daný manažér na "správnom mieste."

Manažment je o dosahovaní vytýčených cieľov prostredníctvom iných ľudí. Vedieť ľudí na tejto ceste motivovať, viesť a riadiť je naozaj umenie. Manažérom sa človek nerodí - stáva sa ním. Sú to pracovníci, ktorí sú zodpovední za podnik a vnútropodnikové útvary. Do manažmentu podniku patria od riaditeľa podniku (je na vrchole pyramídy manažmentu podniku), cez manažérov zodpovedných za riadenie jednotlivých špecifických oblastí v organizácii (napr. vedúci útvaru marketingu, výroby, zásobovania) a relatívne samostatných menších jednotiek, na ktoré sa člení organizácia (vedúci závodu, prevádzok) až po manažérov na najnižšom stupni riadenia (vedúci oddelenia, majster dielne).

Manažment ako vedná disciplína: Je odvodený od teórie, ktorá sa sústreďuje na neustále zdokonaľovanie prístupov, nástrojov, metód a techník, ktoré umožňujú manažérom zdokonaľovať proces manažmentu.

Manažment ako proces, profesia i vedná disciplína nie je orientovaný iba na výrobné podniky, kde našiel svoje pôvodné uplatnenie. Dnes má všeobecné uplatnenie v rôznych odvetviach, organizáciách a inštitúciách. SELF-MANAGEMENT je plánovanie a organizovanie vlastnej činnosti a práce so zámerom dosiahnuť vytýčený cieľ.

Manažérske Funkcie

Manažérske funkcie sú základné činnosti, ktoré vykonávajú manažéri v procese manažmentu. Manažérske funkcie nemožno chápať izolovanie. Medzi hlavné manažérske funkcie patria:

• Plánovanie: V procese manažmentu podniku má plánovanie kľúčové postavenie. Považuje za východiskovú a najdôležitejšiu funkciu manažmentu. Plánovanie je proces vytyčovania cieľov podniku a stanovenia zdrojov, postupov a prostriedkov, ako tieto ciele dosiahnuť.

Pod prežitím podniku rozumieme udržanie si dlhodobej platobnej schopnosti - schopnosti hradiť v požadovanom čase záväzky podniku. Pod rentabilitou kapitálu (výnosnosťou kapitálu) rozumieme vzťah zisku k vloženému kapitálu. Rast podielu na trhu znamená zlepšenie postavenia podniku na trhu a jeho možnosti ovplyvňovať úroveň cien, kvalitu...

Manažérska etiketa sa stáva jedným z najdôležitejších prvkov hlavne v obchodnom styku. Hlavne správanie sa manažérov pri všetkých stretnutiach či už so spolupracovníkmi, podriadenými ale aj nadriadenými ako aj s klientmi prináša lepšie možnosti a konkurenčne schopné výhody. Manažérska etiketa by mala patriť medzi základné úlohy manažéra, aby vedel kde a ako sa má správať a ako sa obliekať. Každá spoločnosť má hlavný záujem dosahovať zisk, preto je potrebné, aby si manažéri osvojili manažérsku etiketu, aby dokázali „ohúriť“ svoje okolie. Nakoľko práve správaním a vystupovaním sa stávajú manažéri obľúbení nielen v kolektíve.

Čo je to Etiketa?

Etiketa je súbor istých zvykov a obyčajov vo vonkajšom styku spoločenskom, čo sú výrazom vzťahu, spoločenskej hodnoty a ceny osôb spolu so stýkajúcimi. Alebo spoločenskú etiketu nazývame súborom pravidiel spoločenského správania. Určuje správanie v konkrétnych situáciách, vedie k empatii, ohľaduplnosti, k citlivejšiemu prístupu k ostatným, vedie k úcte k ľudom v okolí.

Slušnosť je vrodená, ale zdvorilosť je nutné sa učiť. Zdvorilosť je úmyselné obmedzenie vlastného individualizmu a egoizmu, je takzvaným dobrovoľným podriadením sa platným normám a pravidlám spoločenského života. Samozrejme najdôležitejšími vlastnosťami človeka sú takt a empatia.

„Etiketa je svojou podstatou konzervatívny prvok v správaní, má dôležitú stabilizačnú funkciu v spoločnosti, a preto by ju módne novinky nemali rozkolísať.

V práci sa venujeme manažérskej etikete, a preto je potrebné poznamenať, že manažér je hlavným článkom organizácie. Manažérske rozhodnutia sú závažné a majú veľký vplyv na chod organizácie. Podľa Majtána (2007) je manažment ako proces, praktická činnosť manažéra. Je to dynamický proces, ktorý zahŕňa definovanie cieľov, ako aj realizáciu a kontrolu cieľov.

Základom je rozoznávanie spoločenskej a hospodárskej etikety, v spoločenskej uprednostňujeme staršieho pred mužom, ženu pred mužom ale podľa hospodárskeho nadriadeného pred podriadeným, a berie sa do úvahy postavenie v podnikovej hierarchii. Etiketa ako súbor pravidiel slušného chovania zasahuje do najvyšších vrstiev spoločenských kruhov, ale ovplyvňuje celú spoločnosť, premieta sa aj do profesionálneho života pracujúcich osôb v rôznych povolaniach. Preto je dôležité si uvedomiť spoločenskú významnosť osôb. Tá predstavuje základnú normu spoločenskej etikety. Sú to kritéria, na základe ktorých delíme členov spoločnosti na významnejších a spoločensky menej významných.

Neexistuje univerzálne pravidlo na základe ktorého, by bolo možné presne stanoviť spoločenské postavenie osoby v danej situácii. Vždy prezentujeme mieru našej slušnosti, taktu a znalosti spoločenskej etikety. Pri rozhodovaní o najdôležitejšom postavení osoby vychádzame vždy z 3 kritérií, ktoré si môžeme pozrieť na obrázku 1. Tieto kritéria sú rešpektované v bežnom spoločenskom živote vo všetkých krajinách. Preto je v nich žena vždy spoločensky najvýznamnejšou osobou. Pomocou schémy je možné vždy bez problémov riešiť štandardné situácie. Ale vždy má prednosť žena pred mužom, starší pred mladším a nadriadený pred podriadeným. V prípade, ak sa nám tieto kritéria prelínajú, je riešením prejav nášho taktu. Príkladom môže byť napríklad situácia, kedy sa stretne mladý riaditeľ so svojou staršou zamestnankyňou, mladej dámy s chorým mužom a pod.

Vhodné Vystupovanie a Oblečenie

Vhodné vystupovanie, je ovplyvnené vhodným oblečením a práve to tvorí viac než polovicu úspechu. Patrí k neverbálnej komunikácií. Na základe oblečenia na ľudí robíme dojem. Až 55% tvorí prvý dojem práve oblečenie. Samozrejme aj hygiena je veľmi dôležitá. Celkový dojem nášho zovňajška musí pôsobiť čisto. Samozrejme pri výbere oblečenia je potrebné nedostatky tela zakryť a samozrejme prednosti zdôrazniť. Oblečenie sa stáva prezentáciou osobnosti. Musíme dosahovať harmóniu všetkých prvkov oblečenia (farby, materiál). Mali by byť konzervatívne a formálne. Elegancia spočíva v jednoduchosti.

Mužský Odev:

• Smoking (black tie): Smoking alebo aj čierny alebo modročierny oblek s bielou košeľou a čiernym motýlikom.
• Frak (white tie): Patrí medzi najelegantnejšie oblečenie pre pánov pozostáva z čierneho jednoradového fraku s lesklými chlopňami, z nohavíc bez manžiet, z vesty s bielou košeľou.

Podľa Hlavčákovej (2004) je imidž manažéra: „Vhodne oblečený muž nepúta na seba pozornosť výstrednosťou ani módnosťou. K základným kritériám elegancie patrí kvalitný materiál, jednoduchý strih, dokonalé ušitie, vkusné doplnky.“

Odev do práce je klasický a to je oblek, košeľa a viazanka. Základom výberu oblečenia je výber tradičného a kvalitného modrého alebo sivého obleku. V lete je možné si obliecť aj svetlejšie farby, ako odtiene hnedej a pod. Avšak po 18. hodine sa odporúča čierny oblek. Gombíky v sede môžu byť rozopnuté, ale ako náhla sa muž postaví je potrebné gombíky zapnúť. Manažér vo svojej kancelárií môže pracovať bez saka ale pri odchode ho vždy musí mať zapnuté Preplnené vrecká na nohaviciach ako aj na saku sú neprípustné. Pozor na hrkotanie kľúčov alebo cinkot mincí, to púta pozornosť. Nohavice majú siahať na topánky a vzadu na začiatok podpätkov, pri kombinácií oblekov a nohavíc nie je podstatné farebné rozlíšenie, ale musia byť z jedného materiálu. Vesta bez saka nie je elegantné oblečenie. Vesta ak patrí k obleku sa nezapína posledný gombík a je potrebné, aby bola vesta ušitá z rovnakého materiálu, v prípade košieľ sa jedná o jednofarebné košele poprípade s jemným vzorkovaním Ak ide o spoločenský významnú udalosť vždy košeľa musí byť jednofarebná. A pod košeľou je potrebné si dať aj tielko, ktoré zadržiava zbytočnú vlahu pri nadmernom potení. Kravata musí harmonizovať s ostatnými prvkami oblečenia a považujeme ju za to, že sa pomocou nej dá prezentovať osobnosť manažéra. Topánky by mali byť zrkadlom ich nositeľa, vždy majú byť čisté, mali by to byť šnurovacie poltopánky s tenkou koženou podošvou. Predovšetkým čiernej farby. Manažéri majú nosiť samozrejme poltopánky aj cez leto, sandále a šľapky sa nosia zásadne len na oddychové príležitosti. Do topánok samozrejme patria aj ponožky tie by mali harmonizovať s farbou nohavíc, samozrejme by farba ponožiek nemala byť bledšia ako farba nohavíc, dĺžka ponožky je tiež veľmi dôležitá, je potrebné, aby neboli krátke, nakoľko ak by sa pri sadaní odhalila noha muža, je to neprípustné. Najviac sa odporúča dĺžka približne 28 cm. Nohavice by mali mať opasok vyrobený z kože, široký približne 3-4 cm a mal by mať jemne opracovanú sponu z kovu, ktorý ladí nie len štýlovo ale aj farebne s oblečením. Avšak opasok sa zásadne nenosí k fraku a smokingu Je potrebné dbať dôraz aj na doplnky ako sú hodinky a šperky, musia sa celkovo prispôsobiť vzhľadu.

Ženský Odev:

Samozrejme aj oblečenie manažérky ma spĺňať viaceré požiadavky. Hlavne tiež musí byť elegantné. Mala by prevládať ženskosť, cit pre módu, osobnosť a samozrejme prispôsobovať sa povolaniu. Nie je dovolené obliekať sa vyzývavo s veľkým dekoltom, s priesvitnou blúzkou, poprípade do krátkych sukní. Základom imidžu manažérky sa považujú predovšetkým kostými alebo šaty klasického strihu, pridajú na elegantnosti, serióznosti ako aj ženskosti. Odporúčame hlavne jednofarebné kostými, buď nohavicové alebo sukňové. Sukňa by mala siahať až ku kolenám. Nohy by nikdy nemali byt odhalené a mali by sa stále nosiť nylonové pančuchy, hlavne neutrálnej farby- telové. Blúzka je odporúčaná hlavne snehovo bielej farby, samozrejme sú dovolené aj iné farby, nie však veľmi výrazných farieb. Zamestnaná žena si nemôže dovoliť odhaliť ramená, má nosiť zvršky s krátkymi, dlhými alebo trojštvrťovými rukávmi. Topánky by mali byť z kvalitného materiálu ako je koža. Najčastejšie sa nosia lodičky s polovysokým opätkom a uzavretou špičkou. Využívajú kabelky, aktovky, dokonca obal na spisy, nakoľko do kabelky dokumenty nepatria. Najelegantnejšie by mali byť z kože. Opasok má rovnaké pravidlá ako pri mužoch. Pracka by mala byť jemná a kvalitná. Doplnky u žien sú hlavne hodinky a šperky, tie by mali byť hlavne z pravého zlata alebo striebra. Mali by byť vyzdobené malými drahými kameňmi pričom musí byť dodržaná striedmosť. Náušnice nemajú byť dominantné. Doplnkom sa dá čo sa týka žien nazývať aj mejkap, líčenie do práce má byť jemné a prirodzené, samozrejme čo sa týka nechtov, platí tu tiež konzervatívnosť, nedovoľujú sa výrazné farby nechtov.

V práci sa zameriavame na spoločenské etiketu pri obchodnom ako i v každodennom styku. Spoločenská výchova predstavuje proces vedúci k získavaniu znalostí v oblasti spoločenského styku. Etiketa je charakterizovaná hlavne slušnosťou, zdvorilosťou a taktom.

tags: #manazerska #etiketa #socialny #status