Čerpanie dovolenky počas výpovednej lehoty je častou otázkou, s ktorou sa stretávajú zamestnanci aj zamestnávatelia. Zákonník práce ustanovuje viaceré pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať, aby sa predišlo nedorozumeniam a porušeniam zákona.
Nárok na dovolenku a jej určovanie
Štandardne má zamestnanec v trvalom pracovnom pomere nárok na štyri týždne dovolenky za kalendárny rok. Zamestnanec, ktorý do konca roka dovŕši najmenej 33 rokov, má nárok na päť týždňov dovolenky. Rovnako je to v prípade, keď sa trvale stará o dieťa. V prípade učiteľov, výskumných a umeleckých pracovníkov sa nárok na dovolenku zvyšuje na osem týždňov. Jej dĺžku môže upravovať aj kolektívna zmluva.
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek. Cieľom tohto dokumentu je naplánovať rozloženie dovolenky zamestnancov na celý kalendárny rok. Operatívne je možné ho meniť. Napriek tomu, že dovolenku určuje zamestnávateľ, zamestnanec mu môže navrhnúť dátum, v ktorom by rád čerpal voľno. Pri určovaní dovolenky je však potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca, ktorými môžu byť napr. školské prázdniny, rodinné oslavy. Zamestnávateľ je povinný oznámiť pracovníkovi čerpanie dovolenky aspoň 14 dní vopred, ak sa nedohodnú inak.
Zamestnanec by si mal vyčerpať dovolenku spravidla do konca daného kalendárneho roka, ktorému jej čerpanie prislúcha. V prípade, že u neho nastali prekážky v práci (napr. dočasná pracovná neschopnosť, materská dovolenka, rodičovská dovolenka), resp. zamestnávateľ neurčil jej čerpanie, presúva sa mu táto dovolenka do ďalšieho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí čerpanie tejto zostatkovej dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, zamestnanec si môže určiť jej čerpanie sám. Vyčerpať si ju však musí do konca príslušného kalendárneho roka. Zároveň platí, že súbeh dovolenky a PN nie je možný.
Dovolenka počas výpovednej lehoty
Čerpanie zostávajúcej dovolenky počas výpovednej doby je bežný a plne zákonný postup. Zákonník práce súbeh čerpania dovolenky a výpovednej doby nevylučuje. Zamestnávateľ môže nechať zamestnanca čerpať zvyšok jeho dovolenky do skončenia výpovednej lehoty.
Ak vám výpovedná lehota začne 1. februára 2025 a skončí 30. apríla 2025, znamená to, že v roku 2025 odpracujete štyri mesiace (január, február, marec, apríl), a tým vám vznikne nárok na pomernú časť dovolenky. Pre výpočet dovolenky za rok 2024 by nemalo byť relevantné, že ste čerpali štyri dni zostatkovej dovolenky z roku 2023, pretože dovolenka sa čerpá z nového nároku za súčasný kalendárny rok, a nie z minuloročného.
Preplatenie nevyčerpanej dovolenky
Pokiaľ ide o nevyčerpanú dovolenku, tak pri skončení pracovného pomeru patrí zamestnancovi náhrada mzdy za nevyčerpané dni dovolenky. Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. V prípade, že zamestnanec neodpracuje celý kalendárny rok, má nárok na pomernú časť dovolenky.
Jak v programu PAMICA automaticky proplatit nevyčerpanou dovolenou?
Predčasné ukončenie pracovného pomeru počas výpovednej lehoty
V praxi sa často vyskytujú prípady, kedy zamestnanci počas trvania výpovednej doby nastúpia do nového zamestnania napriek tomu, že ich pôvodný pracovný pomer stále trvá a majú povinnosť plniť všetky povinnosti. Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby; ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve. Dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná. Účelom tohto ustanovenia je ochrana zamestnávateľa a kompenzácia škody, ktorá zamestnávateľovi vznikla, ak zamestnanec svojvoľne prestal chodiť do práce.
Nárok na náhradu škody je pritom zamestnávateľ oprávnený si uplatniť paralelne i popri peňažnej náhrade. Pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu musia byť splnené kumulatívne nasledovné podmienky:
- vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením,
- protiprávny úkon,
- porušenie povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi alebo úmyselné konanie proti dobrým mravom,
- príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody,
- zavinenie na strane zamestnanca.
Výpoveď zo strany zamestnávateľa počas dovolenky
Môže dať zamestnávateľ výpoveď zamestnancovi počas čerpania dovolenky? Výpoveď, ako jednostranný právny úkon, môže byť daná zo strany zamestnávateľa aj zo strany zamestnanca. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď pre niektorý zo zákonných dôvodov, a to aj v priebehu čerpania jeho dovolenky (napr. ak sa zamestnanec stane nadbytočný). Avšak, existuje takzvaná ochranná doba, na ktorú sa vzťahuje zákaz výpovede. Ak sa výpoveď doručuje, keď je zamestnanec na dovolenke, je potrebné skontrolovať, či nie je v ochrannej dobe, na ktorú sa vzťahuje zákaz výpovede.