Strata zamestnania je náročná životná situácia, ktorá si vyžaduje aktívne hľadanie nového uplatnenia. Zákonník práce pamätá na túto situáciu a poskytuje zamestnancom určité práva a možnosti, ktoré im majú uľahčiť prechod do nového zamestnania. Jednou z týchto možností je aj právo na pracovné voľno na hľadanie nového zamestnania.
Odchod z práce nie je len administratívnou záležitosťou - je to aj hlboko emocionálna udalosť. Môže prinášať úľavu, ale aj smútok, úzkosť, neistotu, či dokonca určitý pocit viny. Či už odchádzate dobrovoľne, alebo vás k tomu „prinútil“ zamestnávateľ, je dôležité porozumieť vlastným emóciám a naučiť sa ich zvládnuť.
Pracovné voľno na hľadanie nového zamestnania
Nárok na pracovné voľno pri hľadaní nového zamestnania upravuje § 141 ods. 2 písm. i) Zákonníka práce. Podľa tohto ustanovenia je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru. Toto voľno sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby. Súhlas zamestnávateľa umožňuje toto voľno zlučovať.
Podmienky nároku na platené voľno
Zamestnanec má nárok na platené voľno (s náhradou mzdy) na hľadanie nového zamestnania vtedy, ak k skončeniu pracovného pomeru dochádza výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce. Tieto dôvody zahŕňajú:
- Zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti (§ 63 ods. 1 písm. a)).
- Nadbytočnosť zamestnanca (§ 63 ods. 1 písm. b)).
- Strata spôsobilosti zamestnanca vykonávať doterajšiu prácu vzhľadom na jeho zdravotný stav podľa lekárskeho posudku (§ 63 ods. 1 písm. c)).
V týchto prípadoch zamestnávateľ poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby. Nárok na preplatenie majú iba zamestnanci, ktorí dostali výpoveď alebo končia pracovný pomer dohodou na základe dôvodov uvedených v Zákonníku práce. Nárok na preplatenie voľna nemajú tí, ktorí dali výpoveď sami.
Dĺžka pracovného voľna a jeho zlúčenie
Na každý týždeň výpovednej lehoty pripadá jeden poldeň pracovného voľna na hľadanie nového zamestnania. Zákonník práce stanovuje výpovednú lehotu v dĺžke dva, prípadne tri mesiace. Jej dĺžka závisí od toho, ako dlho zamestnanec vo firme pracoval. Ak v nej pracoval viac ako päť rokov, výpovedná lehota je minimálne tri mesiace. Ak bol vo firme kratšie, potom sú to minimálne dva mesiace. Ak berieme do úvahy výpovednú lehotu dva mesiace, teda osem týždňov, zamestnanec má nárok spolu na štyri dni voľna. Zamestnanec si toto voľno nemusí vybrať po poldňoch, ale ak sa so svojím zamestnávateľom dohodne, môže si ich spojiť.
Viac dní voľna je možné dohodnúť v kolektívnych zmluvách, kde bývajú upravené prípady výpovedí pri znižovaní počtu zamestnancov alebo rušení časti firmy. Týka sa to len spoločností, kde pôsobí odborová organizácia. Iba odborári totiž môžu vstúpiť do kolektívneho vyjednávania so zamestnávateľom. Zástupcovia zamestnancov majú možnosť vyjednať vyššie odstupné, ale napríklad aj viac platených pracovných dní voľna na hľadanie nového zamestnania.
Príklady z praxe
- Príklad 1: Zamestnanec dostal od zamestnávateľa výpoveď s dvojmesačnou výpovednou lehotou z dôvodu rušenia časti prevádzky. Zamestnanec dostal pozvánku na pracovný pohovor mimo svojho bydliska, ktorý trvá dva dni. Má nárok na pracovné voľno s náhradou v rozsahu poldňa za každý týždeň trvania výpovednej lehoty. Pri dvojmesačnej výpovednej lehote (8 týždňov) má nárok na 4 dni plateného voľna (0,5 x 8), ak sa so zamestnávateľom dohodne na zlúčení voľna.
- Príklad 2: Zamestnanec končí pracovný pomer dohodou s trojmesačnou výpovednou lehotou. Počas prvého mesiaca nevyužil pracovné voľno na hľadanie zamestnania a chcel ho čerpať počas druhého mesiaca. Zamestnávateľ nesúhlasil so zlučovaním voľna, hoci tak mohol urobiť aj neskôr. V tomto prípade zamestnávateľ postupoval v súlade so zákonom, keďže zlučovanie voľna je možné len so súhlasom zamestnávateľa.
Ohlasovanie a preukazovanie prekážky v práci
Podľa § 144 Zákonníka práce je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať každú prekážku v práci tak, aby bol zrejmý dôvod aj trvanie prekážky. Ak zamestnanec dôvod nepreukáže, zamestnávateľ nie je povinný ospravedlniť jeho neprítomnosť v práci. Zamestnanec je povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní, požiadať ho o poskytnutie pracovného voľna a preukázať dôvod prekážky v práci vopred. Ak zamestnancovi nebol dôvod prekážky v práci známy vopred, musí upovedomiť zamestnávateľa bez zbytočného odkladu.
Dva praktické tipy, ako správne požiadať šéfa o voľno
Iné prekážky v práci
Okrem pracovného voľna na hľadanie nového zamestnania existujú aj iné situácie, kedy má zamestnanec nárok na voľno v práci. Tieto prekážky v práci upravuje § 136 a nasl. Zákonníka práce a rozdeľujú sa do nasledovných skupín:
- Prekážky z dôvodu všeobecného záujmu.
- Prekážky z dôvodu plnenia brannej povinnosti.
- Prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie.
- Dôležité osobné prekážky v práci.
Počas trvania prekážok zamestnanec nepracuje, a preto nemá právo na mzdu za vykonanú prácu. Zamestnávateľ spravidla poskytuje pracovné voľno bez náhrady mzdy, ale Zákonník práce, kolektívna zmluva alebo dohoda so zamestnávateľom môžu určiť, že zamestnanec má aj v týchto prípadoch nárok na náhradu mzdy.
Prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu
Medzi prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu patrí výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonávať mimo pracovného času. Patrí sem:
- Výkon verejnej alebo odborovej funkcie (napr. poslanec NR SR, mestský poslanec).
- Občianska povinnosť (napr. činnosť svedka, tlmočníka, poskytnutie prvej pomoci).
- Iné úkony vo všeobecnom záujme (napr. darovanie krvi, činnosť člena volebnej komisie).
- Výkon dobrovoľníckej činnosti (zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či poskytne voľno s alebo bez náhrady mzdy).
Prekážky v práci z dôvodu plnenia brannej povinnosti
Zamestnancovi patrí pracovné voľno pri plnení brannej povinnosti, plnení úloh ozbrojených síl, pri cvičení. V týchto prípadoch patrí zamestnancovi náhrada mzdy, ktorú zamestnávateľovi preplatí okresný úrad v sídle kraja.
Prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie
Účasť na ďalšom vzdelávaní, na ktorom má zamestnanec získať predpoklady alebo splniť podmienky na výkon jeho práce, je taktiež prekážkou v práci. Voľno sa poskytuje v rozsahu:
- V rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní.
- 2 dni na prípravu a vykonanie každej skúšky.
- 5 dní na prípravu a vykonanie záverečnej, maturitnej skúšky a absolutória.
- 40 dní v súhrne na prípravu a vykonanie štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky.
- 10 dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej, diplomovej alebo dizertačnej práce.
- 5 dní na sústavné vzdelávanie, ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie.
Dôležité osobné prekážky v práci
Do tejto skupiny patria udalosti, ktoré majú osobný charakter a vyskytujú sa v živote každého pracujúceho. Tabuľka nižšie sumarizuje najčastejšie dôležité osobné prekážky v práci a nárok na náhradu mzdy.
| Prekážka v práci | Nárok na voľno | Náhrada mzdy |
|---|---|---|
| Dočasná PN, materská/rodičovská dovolenka, OČR, starostlivosť o dieťa do 10 rokov | Nevyhnutne potrebný čas | Áno (podľa zákona) |
| Vyšetrenie zamestnanca | Najviac 7 dní (ak nie je možné mimo pracovného času) | Áno |
| Narodenie dieťaťa | Nevyhnutne potrebný čas (prevoz matky) | Áno |
| Sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie | Najviac 7 dní (zdravotne postihnuté dieťa 10 dní) | Áno |
| Úmrtie manžela a dieťaťa | 2 dni + 1 deň na pohreb | Áno |
| Úmrtie rodiča a súrodenca | 1 deň na pohreb + 1 ďalší deň (ak zamestnanec zariaďuje pohreb) | Áno |
| Úmrtie prarodiča alebo vnuka | Nevyhnutne potrebný čas, najviac 1 deň | Áno |
| Vlastná svadba | 1 deň | Áno |
| Svadba dieťaťa alebo rodiča | Nevyhnutne potrebný čas | Nie |
| Znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov (ZP) | Nevyhnutne potrebný čas, najviac 1 deň | Áno |
| Nepredvídané prerušenie pravidelnej verejnej dopravy | Nevyhnutne potrebný čas | Nie |
| Presťahovanie zamestnanca (v rámci obce) | Najviac 1 deň | Nie (ak nie je v záujme zamestnávateľa) |
| Presťahovanie zamestnanca (do inej obce) | Najviac 2 dni | Nie (ak nie je v záujme zamestnávateľa) |
Ďalšie práva a povinnosti zamestnanca pri strate zamestnania
Strata zamestnania so sebou prináša aj ďalšie povinnosti a možnosti, ktoré je potrebné zvážiť:
- Evidencia na úrade práce: Po strate zamestnania je dôležité sa čo najskôr zaevidovať na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa § 34 zákona č. 5/2004 Z. z., ak uchádzač o zamestnanie požiada o zaradenie do evidencie do 7 kalendárnych dní odo dňa skončenia zamestnania, zaradí sa do evidencie odo dňa nasledujúceho po skončení zamestnania.
- Dávka v nezamestnanosti: Po splnení určitých podmienok má nezamestnaný nárok na dávku v nezamestnanosti. Žiadosť o dávku sa podáva na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne spolu s rozhodnutím o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
- Zdravotné poistenie: Po strate zamestnania je platiteľom zdravotného poistenia za poistenca štát. Poistenec je povinný túto skutočnosť oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 8 dní a predložiť potvrdenie z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
- Aktívne hľadanie zamestnania: Uchádzač o zamestnanie je povinný aktívne si hľadať zamestnanie aj sám a pravidelne preukazovať túto činnosť úradu.