Inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa, skrátene nazývaný „striedavá starostlivosť“, bol do slovenského právneho poriadku zavedený zákonom č. 217/2010 Z. z. Jeho podstatou je striedanie období, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a období, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča.
Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu alebo dohodou rodičov. Táto forma starostlivosti je už v zahraničí overená desiatky rokov, napríklad v Českej republike od roku 1998 a v USA a Švédsku od roku 1973.
Právny rámec a podmienky striedavej starostlivosti
Pokiaľ dôjde k rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa, súd v rozsudku o rozvode manželstva upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu na čas po rozvode. V rozsudku súd predovšetkým určí, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti a kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd tiež určí, ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené, prispievať na jeho výživu, respektíve pokiaľ medzi rodičmi došlo k dohode, schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Hmotnoprávna úprava stretávania sa s maloletým je upravená v § 24 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Z tohto ustanovenia vyplýva, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Bude sa to týkať najmä prípadov, keď obaja z rodičov majú záujem na výchove dieťaťa, avšak jeden z nich vyžaduje výlučnú starostlivosť o dieťa. Zákon preto pamätá aj na tieto prípady a nepovažuje názor takzvaného preferenčného rodiča za relevantný, nakoľko neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať.
Pri rozhodovaní musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa, t. j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý.
Vždy je však povinnosťou súdu skúmať záujem maloletého dieťaťa. Dieťa by malo mať vzhľadom na svoj vek určitú mieru participácie v mimosporovom konaní, a preto sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takého postoja.
Výživné pri striedavej starostlivosti
Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Vo väčšine prípadov však súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí. Pôjde najmä o prípady, ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca. Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť.
Pri určovaní výšky výživného v prípade striedavej starostlivosti súd vychádza primárne z nákladov oprávneného dieťaťa na bývanie, ošatenie, vzdelávanie, školské a mimoškolské aktivity, kurzy, telefón, dopravu, výlety a podobne, v závislosti od miery životnej úrovne povinného rodiča. Následne súd podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinných rodičov určí pomer, v akom budú jednotlivé náklady oprávneného dieťaťa rozdelené medzi rodičov majúcich dieťa v striedavej starostlivosti.
Ak súd určí, že výška výživného je od každého z rodičov rôzna, môže rozhodnúť tak, že dôjde k započítaniu týchto súm a prevyšujúcu sumu bude ten-ktorý rodič posielať druhému rodičovi a obaja budú zároveň hradiť potreby dieťaťa v čase, keď bude toto v ich osobnej starostlivosti. Zákon ďalej uvádza, že v prípade striedavej osobnej starostlivosti môže súd rozhodnúť aj tak, že výživné neurčí, čo je v zásade najčastejší prípad aj v aktuálnej rozhodovacej praxi súdov.
Súd tiež môže určiť, že výživné na oprávnené dieťa bude zo strany rodičov zasielané na osobitný účet, z ktorého sa budú čerpať prostriedky na uspokojovanie potrieb dieťaťa a ktorý bude spravovať rodič určený rozhodnutím súdu na bežnú správu majetku maloletého dieťaťa. V neposlednom rade v prípade striedavej starostlivosti súd rozhodne tiež o tom, kde bude mať dieťa trvalý pobyt a ktorý z rodičov bude poberateľom rodičovských dávok, respektíve ktorý z rodičov si bude uplatňovať na dieťa daňový bonus.
Striedavá starostlivosť a násilie v rodine
Striedavá starostlivosť nie je vhodná v prípade preukázaného násilného správania k dieťaťu zo strany aspoň jedného rodiča. Zasahovať v prípadoch násilia na ženách v rodine je veľmi ťažké a zložité. Fakt blízkosti a intímnych vzťahov medzi obeťou a páchateľom stavia právny systém pred ťažké úlohy. Nebezpečnosť a závažnosť týchto násilných činov sa stále podceňuje.
Výskumy dokázali, že mnoho zavraždených žien sa v minulosti opakovane usilovalo o policajnú a súdnu pomoc. Keď sa násilný trestný čin dostáva po prvýkrát pred súd, je za ním obvykle už veľmi dlhá história týrania ženy v rodine. Zahraničné skúsenosti s používaním rôznych trestnoprávnych opatrení, ako je výstraha, podmienečné odsúdenie a ochranné opatrenia, ukázali, že tieto opatrenia prispievajú k potláčaniu ďalšieho násilia.
Ochranné opatrenia a právna pomoc
Do právneho systému Slovenskej republiky už boli začlenené niektoré prostriedky, ktoré chránia ženu pred násilím v rodine. Medzi ne patrí predovšetkým predbežné opatrenie zakazujúce násilníkovi vstup do domu či bytu a obmedzenie užívania bytu, respektíve domu alebo vylúčenie z jeho užívania. Jeho vydaním sa pre ženu zmierňujú sociálne následky násilia, ako sú nevyhnutnosť opustiť byt, strata sociálneho zázemia, strata zamestnania, zmena školy pre deti a podobne.
Predbežné opatrenie o zverení detí do výchovy je kľúčové, najmä v období rozchodu, kedy sa zvyšuje nebezpečenstvo, že násilnícky muž používa deti ako nátlakový prostriedok, aby ženu prinútil k návratu.
Ženy, ktoré boli týrané a chcú sa s násilníckym mužom rozísť, potrebujú právnu pomoc. Je dôležité informovať ich o formách právnej pomoci a v prípadoch, keď to procesné predpisy umožňujú, ustanoviť žene zástupcu alebo zástupkyňu z radov advokátov. Pre cudzinky je pomoc v súdnom konaní obzvlášť dôležitá.
Čo je domáce násilie? Druhy, príznaky, liečba a ďalšie
Riziká mediácie a dôležitosť dôkazov
Na základe doterajších skúseností sa mediácia (sprostredkovanie pri vyjednávaní dohôd partnerov) v prípade násilia páchaného na ženách v rodine neodporúča. Žena, ktorá žije či žila v násilníckom vzťahu, nemôže slobodne vyjadriť svoje potreby. Mediácia môže zvyšovať riziko ohrozenia.
Vyhrážky sú veľmi častým trestným činom a ako dosvedčujú prípady vrážd v rodine, treba ich brať veľmi vážne. Vyhrážkami drží muž ženu v šachu, napríklad jej bráni v tom, aby od neho odišla.
Násilné činy na ženách v párových vzťahoch sa často opakujú, pričom sa ich závažnosť zvyšuje. Preto ich v žiadnom prípade neslobodno bagatelizovať. Vzatie do väzby treba praktizovať vždy, ak sú na to právne dôvody. Pre ženy a deti postihnuté násilím je dôležité, aby boli zavčasu informované o prepustení páchateľa z väzby, aby sa mohli uchýliť do bezpečia alebo podniknúť opatrenia na svoju ochranu.
V trestnom konaní má byť žena už od prvého kontaktu poučená o svojich právach a má sa jej poskytnúť možnosť na ich plné uplatnenie. Je dôležité zabrániť osobnému stretnutiu obžalovaného a obete, napríklad rozdielnym časom vypočúvania, oddelenými vchodmi do pojednávacej miestnosti. Ak už k stretnutiu dochádza, treba umožniť, aby ženu mohla sprevádzať osoba, ktorá jej poskytne podporu; ak ide o väčšie riziko, musí ženu chrániť justičná stráž.
Žena postihnutá násilím v rodine často odmieta vypovedať. Je to vzhľadom na blízky vzťah k násilníkovi pochopiteľné a nesmie sa jej to vyčítať. Žena je v týchto prípadoch obeťou i svedkyňou. Preto je dôležité starostlivo zhromaždiť aj iné dôkazy a podporiť nimi ženinou výpoveď.
Náhrada škody (napr. bolestné) sa v prípadoch násilia a týrania v párových vzťahoch alebo rodine zväčša uplatňuje ťažko. Treba dbať o to, aby sa o nároku poškodenej rozhodlo už v trestnom konaní a aby nebola so svojím nárokom odkázaná na občianske konanie.
Praktické aspekty striedavej starostlivosti
Inštitút striedavej starostlivosti je v právnom poriadku Slovenskej republiky pomerne novým inštitútom, ktorý bol zavedený až novelou z roku 2010. Ide o situáciu, keď rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, a preto dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch.
Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna, všetko závisí na dohode rodičov. Z právneho hľadiska nie je možné vysloviť záver, ako optimálne nadstaviť striedavú starostlivosť. Je to skôr otázka psychologická. Doba, po ktorú dieťa trávi čas u každého z rodičov môže byť nastavená rôzne. V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne. Nejde o príliš krátke ani o príliš dlhé intervaly, čo zabezpečuje plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci, po 14 dňoch.
Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov. Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, kedy by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie.
Neriešené otázky v legislatíve
Zákonodarca už reflektoval v niektorých zákonoch (najmä zákony o štátnych dávkach) na inštitút striedavej osobnej starostlivosti, avšak mnohé praktické otázky zostávajú stále nedoriešené. Medzi ne patria napríklad:
- Otázka dvoch všeobecných detských lekárov: Dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je možné uzatvoriť len s jedným poskytovateľom.
- Návšteva dvoch škôl: Hoci školský zákon návštevu dvoch škôl nevylučuje, explicitná úprava chýba a je potrebné usmernenie.
- Trvalý pobyt: Zákon nerieši, kde má mať dieťa trvalý pobyt v prípade striedavej starostlivosti.
- Daňový bonus: Existujúca úprava je považovaná za nedoriešenú a diskriminačnú.
- Dotácie na podporu výchovy: Nie je jasné, ktorej škole sa má poskytnúť dotácia na podporu stravovacích návykov alebo plnenia školských povinností v prípade návštevy dvoch škôl.
Tieto neriešené otázky predstavujú významné výzvy pre rodičov, ktorí vykonávajú striedavú osobnú starostlivosť, a vyžadujú si ďalšiu legislatívnu úpravu.
tags: #malikova #striedava #starostlivost #v #pripadoch #pritomnosti