Dedenie prapravnukov a dedičské právo na Slovensku: Komplexný pohľad

Dedičské právo je oblasť, ktorá sa síce môže javiť ako vzdialená, ale skôr či neskôr sa týka nás všetkých. Smrť blízkej osoby so sebou prináša nielen smútok, ale často aj otázky o tom, čo sa stane s jej majetkom. Kto dedí? Ako sa dedí? Môžem sa dedičstva vzdať? Slovenský právny poriadok upravuje dedenie v Občianskom zákonníku (najmä v § 460 a nasl.).

Začiatok dedičského konania

Dedičské konanie sa začína po smrti poručiteľa (osoby, ktorá zomrela a zanechala majetok). V Slovenskej republike ho nezačínajú dedičia, ale automaticky súd na návrh matriky. Matrika oznámi úmrtie súdu, ktorý poverí príslušného súdneho komisára (notára) na vyporiadanie dedičstva. Dedičské konanie je špecifické konanie, ktoré sa vedie mimosúdne pred notárom povereným ako súdnym komisárom. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.

Dva právne dôvody dedenia: Závet a Zákon

Občiansky zákonník rozlišuje dva právne dôvody dedenia. Dediť je možné na základe (i) závetu alebo (ii) zo zákona. Závet má prednosť pred zákonom, preto ak poručiteľ spísal závet, ktorý obsahuje zákonné náležitosti, dedí sa podľa neho. Ak nebohý závet nezanechá, postupuje sa pri rozdeľovaní dedičstva podľa zákona. Ak sa zo závetu dedí len časť dedičstva, zvyšok sa dedí zo zákona. Okrem prípadu, ak poručiteľ nezanechal žiadny závet, k dedeniu zo zákona dochádza aj vtedy, ak poručiteľ síce zanechal závet, ale opomenul v ňom neopomenuteľných dedičov.

Dedenie zo závetu

Závet je právny úkon poručiteľa, ktorým určuje, kto má dediť jeho majetok. Dôležité je, že závet musí byť jednoznačný, zrozumiteľný a spĺňať formálne požiadavky. Ak sú viaceré závetné listiny, použije sa ten najnovší, pokiaľ nie je niektorý z nich neplatný. Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou (holografný závet), alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov (alografný závet) alebo vo forme notárskej zápisnice. Odporúča sa posledná možnosť - zriadiť závet kvalifikovaným spôsobom, a to vo forme notárskej zápisnice. Tým sa obmedzí vznik pochybností o platnosti závetu. Po jeho spísaní notár závet uloží do tzv. notárskeho centrálneho registra závetov, takže notár, ktorý bude neskôr dedičstvo prejednávať, sa k nemu dostane prakticky ihneď.

Neopomenuteľní dedičia

Neopomenuteľnými dedičmi môžu byť len potomkovia nebohého. Spravidla ide o deti poručiteľa alebo ich potomkov (ak už deti nežijú) - sú osobitne chránení zákonom. Ich právo na tzv. povinný diel dedičstva je zákonom dané. Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. Porušenie tohto pravidla vedie k relatívnej neplatnosti závetu - neopomenuteľný dedič sa môže domáhať svojho podielu na súde.

Vydedenie

Poručiteľ môže vydediť potomka, ak:

• v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
• o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
• bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
• trvalo vedie neusporiadaný život.

Dôvod vydedenia musí byť výslovne uvedený v listine o vydedení. V praxi nestačí, ak sa poručiteľ iba domnieva, že má dôvod - je potrebné, aby bol reálne naplnený.

Dedenie zo zákona - Dedičské skupiny

Ak poručiteľ nezanechal závet alebo ak závet neobsahuje všetky zložky dedičstva, uplatní sa dedenie zo zákona. Práva dedičov sa v tomto prípade odvodzujú od ich zákonom určeného postavenia v štyroch dedičských skupinách. Okruh osôb, ktoré do spomenutých skupín patria, presne definuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 473 až 475a OZ. Zákon do dedičských skupín rozdelil prípadných dedičov tak, aby rozdelenie zodpovedalo najmä rodinným a spoločenským vzťahom poručiteľa. Dedenie v jednej skupine vylučuje možnosť dediť v ktorejkoľvek inej skupine z nižšie uvedených štyroch skupín.

Prvá dedičská skupina

V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Predpokladom dedenia v tejto skupina je, aby poručiteľ mal aspoň jedného potomka. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (t.j. vnuci poručiteľa). Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia (prapravnuci poručiteľa). Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Poručiteľov manžel však nemôže dediť samostatne v prvej skupine. Ak do úvahy prichádza ako dedič len manžel, potom môže dediť v druhej skupine.

Druhá dedičská skupina

Ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva. Ak dedí manžel sám, zdedí celý poručiteľov majetok. Pozostalý manžel môže byť teda v druhej skupine aj samostatným dedičom. Matkou poručiteľa je žena, ktorá poručiteľa porodila. Rovnako ako rodič dedí po poručiteľovi aj osvojiteľ (osvojitelia).

Tretia dedičská skupina

Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Pri súrodencoch pritom nezáleží na tom, či mali s poručiteľom spoločných oboch rodičov alebo len jedného rodiča. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (t.j. synovci a netere poručiteľa).

Štvrtá dedičská skupina

Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti. Pod pojmom „prarodičia“ sa myslí vždy príslušný pár prarodičov poručiteľa, teda na jednej strane rodičov otca a na druhej strane rodičov matky. Každý pár má nárok na polovicu dedičstva. Ak nededí žiadny z príslušného páru prarodičov, nadobúdajú ich polovicu dedičstva rovnakým dielom deti týchto nedediacich prarodičov. Prarodičia poručiteľa sú vlastne rodičia jeho rodičov (dedo a babka).

Predmet dedičstva

Dedičstvo nezahŕňa len majetok, ale aj dlhy poručiteľa. Tie prechádzajú na dedičov v rozsahu, v akom dedičstvo nadobudli. Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu ako odúmrť. Predpokladom dedenia je existencia dedičstva. Zanechaný majetok predstavujú hodnoty oceniteľné v peniazoch. Dedičstvo však netvoria všetky hodnoty oceniteľné v peniazoch, ale len tie, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú ani neprechádzajú na ďalšie subjekty iným spôsobom ako dedením. Predmetom dedičstva preto môžu byť veci, vecné práva, majetkové práva či osobné práva. Z uvedeného vyplýva, že sem môžeme zaradiť aj peniaze na účte v banke, či hotovostné peniaze. Následný zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností o prechode vlastníckeho práva z poručiteľa na dediča nemá konštitutívne účinky, ale len účinky deklaratórne, nakoľko sa vykonáva záznamom. V praxi to funguje tak, že uznesenie notára o zdedení nehnuteľnosti dedičom / dedičmi sa spolu s dedičským spisom zašle na súd a súd automaticky požiada kataster nehnuteľností o zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri. Dedičia teda nemusia robiť takýto úkon. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) zaniká smrťou jedného z manželov. Prvým krokom pri manželstve, ktoré zaniklo smrťou je vyporiadanie BSM a následne, keď sa určí, čo tvorí majetok poručiteľa, je následne predmetom dedenia.

Prechod dlhov

Dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Dedičstvo môžete aj odmietnuť. Musíte to však stihnúť do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Mali by ste vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky.

Dedičské konanie a jeho fázy

Notár, ako súdny komisár, zistí, či nebohý nezanechal závet (testament), zistí okruh dedičov a aj to, aký majetok (aktíva a pasíva) poručiteľ zanechal. Skôr než sa začne majetok deliť, musí notár zistiť, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť. Dedičské konanie môže byť zastavené už tu - ak zosnulý nemal žiadny alebo len majetok malej hodnoty. V prípade, že sa dedičské konanie nezastavilo vo fáze prípravy, pokračuje prejednaním dedičstva. Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať. Po ukončení konania je potrebné podať návrh na zápis do katastra. Ten podáva spravidla notár, prípadne dedič (alebo advokát v jeho mene), pričom priloží osvedčenie o dedičstve a geometrický plán (ak sa mení výmera parcely).

Dodatočné konanie o dedičstve

Ak sa po právoplatnom skončení dedičského konania objavil nový majetok či dlhy po poručiteľovi, súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Navrhovateľom v dodatočnom konaní o dedičstve je dedič, ktorý žiada o prejednanie majetku po poručiteľovi. V odôvodnených prípadoch súd začne takéto konanie aj ex offo, teda z úradnej povinnosti. Podnet na začatie konania z úradnej povinnosti môže podať súd, notár, štátny orgán, orgán územnej správy.

Poplatky v dedičskom konaní

V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. Poplatok platí ten z dedičov, ktorý nadobúda dedičstvo. Odmena je najmenej 23 eur. Suma nad 663 800 eur sa do základu nezapočítava. Pri mimoriadne obťažných alebo časovo náročných úkonoch môže súdny komisár (notár) navrhnúť primerané zvýšenie odmeny, najviac však o 50 %.

tags: #maju #narok #na #dedenie #aj #prapravnuci