Invalidný dôchodok a preukaz ZŤP: Podmienky a nároky pre osoby s epilepsiou

Invalidný dôchodok slúži na aspoň čiastočnú náhradu príjmu, ktorý by mohli dosiahnuť prácou osoby uznané za invalidné, ak by boli zdravé. Je to druh poistenia - pokiaľ osoba pracuje, odvádza do Sociálnej poisťovne poistné na dôchodkové poistenie. V prípade, že je uznaná za invalidnú a zároveň spĺňa podmienku potrebných rokov dôchodkového poistenia k dátumu priznania invalidity, Sociálna poisťovňa jej začne vyplácať invalidný dôchodok. Žiadny zákon nezakazuje poberateľovi invalidného dôchodku pracovať, bez ohľadu na mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Zdravotné postihnutie a invalidita sú dva rozdielne pojmy, ktoré sa často zamieňajú a nemožno ich stotožňovať.

Podmienky nároku na invalidný dôchodok

Na to, aby vznikol nárok na invalidný dôchodok, musia byť splnené tri základné podmienky:

1. Byť uznaný za invalidného.
2. Získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia.
3. Ku dňu vzniku invalidity nespĺňať podmienky nároku na starobný dôchodok a žiadateľovi nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku.

Nárok na invalidný dôchodok má aj osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Kedy je osoba invalidná?

Osoba je invalidná, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať alebo sa predpokladá, že bude trvať dlhšie ako jeden rok.

Invaliditu nie je možné priznať pri chorobe, kde nie je možné predpokladať, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať menej ako rok a že nedôjde k zmene schopnosti pracovať. V takejto situácii je možné poberať nemocenské, a to až po dobu jedného roka (52 týždňov) trvania práceneschopnosti. Podporné obdobie poberania nemocenského môže Sociálna poisťovňa na základe žiadosti poistenca pri splnení zákonnej podmienky aj predĺžiť.

Ak je predpoklad, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať dlhšie ako rok, môže sa žiadosť o invalidný dôchodok podať aj počas trvania práceneschopnosti. Na základe novely Zákona o sociálnom poistení je možné poberať invalidný dôchodok súčasne s nemocenským. Pre uznanie invalidity nie je dôležité, či žiadateľ o invalidný dôchodok pred podaním žiadosti alebo v čase podania žiadosti bol na PN-ke.

Posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (invaliditu) posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie. Miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.).

V prípade, ak osoba trpí ešte ďalšími ochoreniami, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť o najviac do 10% za všetky tieto ďalšie ochorenia spolu. Vždy však musí ísť o ochorenia, ktoré ovplyvňujú schopnosť pracovať, čiže znižujú celkovú zárobkovú schopnosť osoby.

Potrebné obdobie dôchodkového poistenia

Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je čas, kedy bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, teda bola zamestnaná, podnikala, bola inak zárobkovo činná alebo si platila dôchodkové poistenie dobrovoľne.

Koľko rokov dôchodkového poistenia je potrebných, závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok ku dňu uznania invalidity.

Tabuľka potrebných rokov dôchodkového poistenia podľa veku:

Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Znamená to, že ak bol žiadateľ napríklad v jednom kalendárnom roku poistený 20 dní a v druhom 345, tak tieto dva roky predstavujú jeden rok trvania dôchodkového poistenia.

Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období kedy je osoba nezaopatreným dieťaťom. Invalidný dôchodok je však možné priznať až od dovŕšenia 18 rokov veku.

V prípade, že pre priznanie invalidného dôchodku chýba nejaká časť potrebnej doby zamestnania, odporúčame kontaktovať Sociálnu poisťovňu, za účelom možnosti dodatočného spätného zaplatenia poistného na toto chýbajúce obdobie.

Starobný a predčasný starobný dôchodok

Treťou podmienkou je, že žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Deň vzniku invalidity je dátum, od ktorého je preukázaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Invalidný dôchodok nemôže žiadateľ poberať v prípade, ak k dátumu vzniku invalidity bol v starobnom dôchodku alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, teda bol dôchodkovo poistený aspoň 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Na webovej stránke Sociálnej poisťovne je kalkulačka dôchodkového veku.

O predčasný starobný dôchodok je možné požiadať najviac 24 mesiacov pred dovŕšením dôchodkového veku, pričom výška predčasného dôchodku musí dosahovať aspoň 1,6 násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

Výška invalidného dôchodku a jej zmeny

Výška invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca: POMB x ODP x ADH - ak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70% (plný invalidný dôchodok).

• POMB je priemerný osobný mzdový bod, teda priemer osobných mzdových bodov za obdobie, kedy bol žiadateľ dôchodkovo poistený. Osobný mzdový bod za určitý rok vypočítame tak, že hrubý príjem (vymeriavací základ) v tomto roku vydelíme ročnou priemernou mzdou v národnom hospodárstve. Ak bol príjem žiadateľa v určitom roku na úrovni priemernej mzdy, osobný mzdový bod v danom roku bude 1, ak zarábal polovicu priemernej mzdy, osobný mzdový bod bude 0,5.
• ODP je súčet obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.
• ADH je aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku. Aktuálna dôchodková hodnota je každý rok iná, v roku 2025 je 18,7434 eur.

Ak schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla o viac ako 40 %, ale menej ako 70 % (ide o čiastočný invalidný dôchodok), suma invalidného dôchodku sa určí ako: (POMB x ODP x ADH) x percentuálna miera poklesu.

Výška invalidného dôchodku sa môže zmeniť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Trvanie invalidity skúma posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Kontrolné lekárske prehliadky sa uskutočňujú v termíne určenom na predchádzajúcej kontrolnej prehliadke, alebo na základe podnetu poberateľa invalidného dôchodku alebo jeho ošetrujúceho lekára.

Ak sa zdravotný stav poberateľa invalidného dôchodku zhorší, kedykoľvek môže požiadať Sociálnu poisťovňu o opätovné posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Význam to má len ak je priznaný čiastočný invalidný dôchodok, pretože zvýšením percenta invalidity sa zvýši aj samotný invalidný dôchodok. Pri plnom invalidnom dôchodku už ďalšie zvýšenie invalidity výšku dôchodku neovplyvní.

Invalidný dôchodok možno znížiť alebo odňať výlučne na základe zmeny zdravotného stavu.

Minimálny invalidný dôchodok v roku 2025 sa pohyboval približne na úrovni 324,50 eur mesačne. Priemerná výška plného invalidného dôchodku (nad 70 % uznanej invalidity) je v súčasnosti 574 eur. Sociálna poisťovňa dnes eviduje okolo 79 280 ľudí, ktorí tento typ dôchodku poberajú. Od 1. januára 2026 sa dôchodky na Slovensku zvýšia automaticky o 3,7 %, čo je pravidelná valorizácia, ktorá reaguje na medziročný rast cien tovarov a služieb - tzv. dôchodcovskú infláciu.

Ako si vybaviť invalidný dôchodok

Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Ak sa prechodne zdržiava mimo trvalého bydliska a zo zdravotných dôvodov nie je schopný podať žiadosť v pobočke miesta trvalého pobytu, môže ju podať aj v pobočke miesta prechodného pobytu.

Formulár žiadosti spíše so žiadateľom zamestnanec Sociálnej poisťovne. Vhodné je sa na spísanie žiadosti v pobočke vopred objednať, napr. prostredníctvom rezervačného systému Sociálnej poisťovne. Pri podaní žiadosti by žiadateľ mal mať všetky doklady, ktoré preukazujú, že bol dôchodkovo poistený potrebný počet rokov a lekárske správy preukazujúce jeho nepriaznivý zdravotný stav.

Žiadosť o invalidný dôchodok odporúčame podať po uplynutí aspoň 6 mesiacov od začatia onkologickej liečby (okrem onkologických ochorení vo vyššom štádiu a niektorých onkohematologických ochorení). Pri skoršom podaní tejto žiadosti sa totiž môže stať, že posudkový lekár vo svojom posudku vysloví záver, že nejde o dlhodobý zdravotný stav a nedokáže vyhodnotiť mieru poklesu schopnosti.

Zoznam dokladov nájdete na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Ak žiadateľ doklady so sebou nemá, proces spísania žiadosti sa predĺži - zamestnanec Sociálnej poisťovne dokončí žiadosť, až keď ich predloží.

Priebeh posudkového konania

Po podaní žiadosti posúdi invaliditu posudkový lekár, ktorý pôsobí v pobočke Sociálnej poisťovne. V prípade, že je žiadateľ predvolaný do posudkovej komisie, posudkový lekár žiadateľovi vysvetlí, za akých podmienok môže byť uznaný za invalidného a požiada ho, aby popísal svoje osobné, rodinné, pracovné, sociálne pomery, svoj zdravotný stav a priebeh ochorenia.

O priebehu posúdenia zdravotného stavu sa spisuje zápisnica, ktorá je súčasťou spisu. Od podania žiadosti má žiadateľ právo kedykoľvek nazrieť do svojho spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy, fotokópie.

Po posúdení invalidity príslušná pobočka žiadosť spolu s dokladmi postúpi Ústrediu Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná o žiadosti rozhodnúť do 60 dní od podania žiadosti, v obzvlášť zložitých prípadoch do 120 dní. Rozhodnutie o nároku na dôchodok a o jeho sume musí byť žiadateľovi doručené.

Invalidný dôchodok sa žiadateľovi môže vyplatiť aj spätne za obdobie ku dňu vzniku invalidity. Ak však invalidita vznikla skôr ako tri roky pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok, ten sa mu doplatí iba za obdobie týchto troch rokov.

Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

Ak sa žiadateľ domnieva, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku nie je správne, napríklad bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá alebo nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, má právo do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia proti nemu podať odvolanie. Odvolanie sa podáva v Sociálnej poisťovni.

Pri spisovaní odvolania je vhodné držať sa faktov súvisiacich so zdravotným stavom, preukázaných lekárskymi správami. Sociálna situácia žiadateľa nie je pre posúdenie invalidity relevantná.

Preukaz ZŤP a jeho význam

Preukaz ZŤP slúži na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Sám o sebe síce nezakladá právo na invalidný dôchodok (človek môže mať tento preukaz, no nemusí byť invalidný dôchodca), ale jeho držitelia majú nárok na rôzne finančné zľavy.

Cieľom preukazu ZŤP je podporiť sociálne začlenenie osôb s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, a to pri zachovaní ich ľudskej dôstojnosti a rovnosti za podmienok stanovených zákonom. Na Slovensku tento doklad upravuje zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Spomína štyri základné oblasti, kde môžu byť kompenzované sociálne dôsledky zdravotného postihnutia - mobilita a orientácia, komunikácia, zvýšené výdavky a sebaobsluha.

Formy preukazu ZŤP

Rozlišujeme dve formy preukazu ZŤP:

• Preukaz ZŤP: Je určený pre ľudí s trvalým funkčným postihnutím, ktoré im sťažuje samostatný pohyb a orientáciu v priestore.
• Preukaz ZŤP so sprievodcom: Udeľuje sa osobám, ktoré si vyžadujú sprievod pri pohybe mimo domu. Je označený červeným pruhom.

Jeho vydanie schvaľuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v mieste vášho trvalého bydliska.

Proces získania preukazu ZŤP

Pred samotným vydaním žiadateľ absolvuje lekársku posudkovú činnosť, počas ktorej sa posudzuje jeho zdravotný stav a miera funkčnej poruchy. Táto činnosť zahŕňa:

• Hodnotenie aktuálneho zdravotného stavu odbornými lekármi.
• Určenie miery funkčnej poruchy v percentách podľa prílohy č. 3 zákona.
• Posudzovanie sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia.

Pre vydanie tohto dokladu je potrebné, aby zdravotné postihnutie malo dlhodobý charakter (predpokladá sa trvanie funkčnej poruchy najmenej 12 mesiacov). Prechodné zdravotné stavy alebo dočasné poruchy zvyčajne nie sú dôvodom na vydanie preukazu.

Ak je žiadosť o preukaz zamietnutá, máte právo sa odvolať proti rozhodnutiu. V rámci odvolania sa môže predložiť nový zdravotný posudok alebo iné dokumenty na podporu žiadosti.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nevedie zoznam konkrétnych zliav pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Ide napríklad o oslobodenie od koncesionárskych poplatkov, zníženie dane, resp. a ďalšie zľavy konkrétne upravené podľa platných právnych predpisov.

Diagnózy na získanie preukazu ZŤP

Miera funkčnej poruchy určuje rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností. Ošetrujúci lekár ju podľa ochorenia priraďuje každej osobe individuálne. Každé ochorenie má určitú mieru funkčnej poruchy vyjadrenú v percentách. Ak trpíte niektorými z nasledujúcich diagnóz, môžete o tento preukaz požiadať:

• Telesné postihnutia: Ťažké poruchy mobility (napr. paralýza, amputácie končatín, degeneratívne ochorenia kostí a kĺbov s vážnym vplyvom na pohyblivosť, poruchy stability a koordinácie pohybu spôsobené neurologickými ochoreniami ako sclerosis multiplex, detská mozgová obrna).
• Zmyslové postihnutia: Zrakové postihnutia (praktická slepota, úplná slepota), sluchové postihnutia (bilaterálna strata sluchu nad 60 dB), poruchy reči (ťažké narušenie rečovej schopnosti, napríklad afázia, mutizmus).
• Duševné poruchy a poruchy správania: Schizofrénia, ťažké depresívne a bipolárne poruchy, poruchy správania a sociálnej prispôsobivosti, poruchy autistického spektra s vážnym dopadom na sociálne začlenenie, demencie (vrátane Alzheimerovej choroby, ak výrazne ovplyvňujú schopnosť orientácie a komunikácie).
• Chronické ochorenia a systémové poruchy: Kardiovaskulárne ochorenia (chronické srdcové zlyhávanie s výrazným obmedzením fyzickej výkonnosti III. - IV. funkčná trieda podľa NYHA), ochorenia dýchacieho systému (chronická obštrukčná choroba pľúc stupeň III-IV), metabolické poruchy (cukrovka s komplikáciami), onkologické ochorenia, hematologické ochorenia (hemofília).
• Poruchy centrálneho nervového systému: Epilepsia s častými záchvatmi, Parkinsonova choroba v pokročilom štádiu, traumatické poranenia mozgu alebo miechy s dlhodobými následkami.
• Poruchy tráviaceho systému a výživy: Chronické ochorenia pečene, stavy po transplantácii orgánov.
• Poruchy imunitného systému: Ťažké formy autoimunitných ochorení, ťažké alergie alebo imunodeficiencie.
• Poruchy zvieračov a močového systému: Inkontinencia moču alebo stolice, závažné urologické poruchy.
• Detské diagnózy a špecifické stavy: Detská mozgová obrna, ťažké vývojové poruchy (mentálna retardácia), chronické ochorenia detí vyžadujúce dlhodobú intenzívnu starostlivosť.

Tieto diagnózy môžu byť špecifikované alebo rozšírené podľa lekárskej posudkovej činnosti, ktorá určí mieru funkčnej poruchy, odkázanosť na pomoc a potrebu kompenzácie. Presný zoznam a kritériá sú uvedené v prílohe č. 3 zákona. Každý žiadateľ je posudzovaný individuálne. Aj keď niektoré diagnózy sú v zákone explicitne uvedené, miera funkčnej poruchy a sociálnych dôsledkov môže byť rôzna a závisí od konkrétnych okolností osoby.

Život s epilepsiou a spoločenské predsudky

Epilepsia je mimoriadne nepríjemné ochorenie, pretože človek, ktorý ním trpí, vyzerá na pohľad tak zdravo, až mu druhí ťažko veria, že má nejaký problém. A keď príde epileptický záchvat, neraz sa skôr nájdu diváci než ozajstní pomocníci.

Predzvesťou epileptického záchvatu býva často tzv. epileptická aura, ktorú sprevádzajú pocity šťastia a vytrženia. Jedna americká komička trpiaca týmto ochorením povedala, že epilepsia je ako neohlásená potýčka s chodníkom - nikdy nevie, kedy jej dlažba uštedrí úder.

Ľudia s epilepsiou považujú stratu práce za obrovský problém. A nie je to len samotným ochorením; do veľkej miery k tomu prispievajú aj reakcie spoločnosti. Často aj tí, ktorí by pracovať mohli, sa nemôžu zamestnať, pretože zamestnávatelia majú predsudky. Základnou ambíciou každého pacienta je preto dostať ochorenie čo najviac pod kontrolu - aby bolo záchvatov čo najmenej.

Neurologička MUDr. Silvia Mehešová si myslí, že príčin je viacero: „Za predpokladu, že ide o správnu diagnózu a správne indikovanú liečbu, zvyčajne ide o komplex faktorov. Zo strany pacienta ide často o jeho zlé psychické naladenie. Depresívne nálady a pesimizmus idú ruka v ruke so slabou disciplínou v užívaní liekov a v dodržiavaní antiepileptického režimu.“ Podľa neurologičky je nedôslednosť v liečbe častejším problémom, ako si väčšinou myslíme. Nedisciplinovanosť vedie k častejším záchvatom, tie k pozáchvatovej dezorientácii, poruchám pamäti a tie aj k neúmyselnému vynechávaniu liečby. Začarovaný kruh.

Neurologické vyšetrenie EEG sníma elektrickú aktivitu mozgu a sleduje zmeny v nej. Je dôležité aj pri epilepsii. „Samozrejme, epilepsia môže ovplyvňovať aj kognitívne funkcie, ale rozhodne to nebýva dôvodom, prečo človeka s epilepsiou nezamestnajú. Keď máte prácu, ste existenčne zabezpečení, je predpoklad, že budete mať menšie sklony k pesimizmu a depresiám.“

Nedôslednosť v liečbe epilepsie

Neurológ doc. MUDr. Vladimír Donáth, PhD., prednosta II. Neurologickej kliniky FNsP v Banskej Bystrici, hovorí: „Niektoré štúdie uvádzajú nonadherenciu pacientov s epilepsiou približne 30 - 50 %. Iné štúdie zistili až 70-percentnú nonadherenciu.“ Nedôslednosť v užívaní liekov má vplyv na úmrtnosť, cenu liečby aj kvalitu života. Okrem toho sťažuje objektívne vyhodnotenie, či predpísaný liek účinkuje alebo nie, a teda treba hľadať iné riešenie.

V Spojených štátoch zistili, že tri najčastejšie dôvody, prečo pacienti neužívajú antiepileptické lieky, sú: cena liekov (u nás sa za ne neplatí), nedostatočné porozumenie chorobe, apatia voči liečbe (pacienti neveria, že sa ich stav môže zlepšiť). Podľa neurologičky MUDr. Mehešovej máme bližšie k Francúzom. „Aj keď ceny doplatkov za niektoré antiepileptiká stúpajú, dovolím si tvrdiť, že stále máme dostupné najmodernejšie a cenovo najdostupnejšie antiepileptiká v porovnaní s možnosťami liečby v iných európskych a mimoeurópskych štátoch. Prirodzenou vlastnosťou človeka je nedôverovať a skúšať. Tým vysvetľujem snahu epileptického pacienta redukovať a vysadiť liečbu, hlavne ak záchvaty nemá a ochorenie trvá viac rokov. Tento postup pacientom neodporúčam, ale rešpektujem ich rozhodnutie. Snažím sa viesť mojich pacientov tak, aby sa mi svoj postoj neobávali povedať a radšej, aj keď s tým nie som stotožnená, vysadzujeme liečbu pod kontrolou, za monitorovania EEG a klinického stavu a pod dohľadom, ako „nadivoko“.“

Doc. Donáth uvádza tri hlavné články, kde treba hľadať príčiny nedôslednosti v liečbe:

1. Vo vzťahu k pacientovi prichádza do úvahy zábudlivosť a porušovanie antiepileptického režimu (pravidelný spánok, žiaden alkohol).
2. Špeciálnu skupinu tvoria mladé ženy, ktoré chcú otehotnieť.
3. Dôvody vzťahujúce sa k ochoreniu, teda dĺžka trvania choroby, jej závažnosť, typ záchvatov.

Pridal by však aj štvrtý faktor, ktorý môže mať vplyv na to, či pacient užíva antiepileptiká naozaj dôsledne. Častým dôvodom, prečo sú pacienti „neposlušní“, býva aj to, že ak lieky treba užívať niekoľkokrát denne, je to náročné nielen fyzicky, ale aj psychologicky - chorobu musíte mať stále na pamäti.

Epilepsia u detí a dospievajúcich

„Toto nesmieš, tam nesmieš ísť, no aby sedel doma a nevedel o dianí okolo seba. Mama ho nikam nepustila.“ - to je citát z odbornej práce psychológa Radomíra Masaryka, v ktorej okrem iného zisťoval, prečo mladí ľudia s epilepsiou majú málo alebo žiadnych priateľov. Skutočne je epilepsia u detí dôvodom, aby sedeli doma? Sú teda rodičia detí a dospievajúcich s epilepsiou priveľmi bojazliví? „Rozumný kompromis sa hľadá ťažko a každý prípad je individuálny. Mladý človek však potrebuje mať pocit, že je súčasťou komunity svojich vrstovníkov, a potrebuje si prejsť fázou určitej rebélie. Výlety ani spoločné chaty s priateľmi by som tínedžerom s epilepsiou určite nezakazoval.“

Prvá pomoc pri epileptickom záchvate

Viacerí respondenti v slovenskom prieskume spomínali negatívne formy pomoci počas záchvatu. Kolegovia sa snažili chorého počas záchvatu naťahovať, strkali mu do úst rôzne predmety (v súlade s nesprávnym mýtom „aby si si neprehryzol jazyk“). Keď sa niekto prvýkrát stane svedkom záchvatu s tonicko-klonickými kŕčmi, je často vydesený. Takéto prejavy pôsobia dramaticky, na čo niektorí reagujú úplným ustrnutím a iní ich zasa odignorujú, myslia si, že postihnutý je pod vplyvom drog alebo alkoholu. Epileptický záchvat je pre pozorovateľov šokujúci. Prejavuje sa kŕčovito stiahnutými rukami do neprirodzenej polohy, vyvrátenými očami a neraz aj penou z úst.

„Pri klasickom epileptickom záchvate je hlavne dôležité predísť zraneniam - odstrániť z dosahu nebezpečné predmety, prípadne podložiť mäkkú podložku pod hlavu. Ak sa to dá, je vhodné skúsiť otočiť človeka na bok - ale nikdy nie nasilu.“ Niekedy sa takému človeku dostane výsmechu a pohŕdavých poznámok od okolia, ľudia si myslia, že je opitý.

V školách sa učíme množstvo abstraktných vecí, ale veľmi chýba jedna úplne konkrétna: ako rozlíšiť príznaky rôznych zdravotných problémov, a ako pomôcť ľuďom, ktorým sa niečo podobné stane na verejnosti. A nejde len o epilepsiu, ale aj o príznaky mozgovej príhody, problémov so srdcom, cukrovkou a podobne.

Ako teda vystúpiť zo spomínaného začarovaného kruhu? Podstatné je neupadnúť do izolácie a následných depresívnych myšlienok, byť disciplinovaný v liečbe a dodržiavaní antiepileptického režimu, jasne hovoriť o možných ťažkostiach so svojím lekárom a hlavne, zaujímať sa o novinky v liečbe epilepsie a výskume ochorenia.

tags: #maju #epileptici #narok #na #invalidny #dochodok