Sluchové postihnutie môže mať zásadný vplyv na život jednotlivca a jeho rodiny. Na Slovensku existuje systém nárokov a podpory, ktorý má za cieľ zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky sluchového postihnutia. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o dostupných formách pomoci, legislatívnych aspektoch a praktických krokoch, ktoré môžu osoby so sluchovým postihnutím a ich rodiny podniknúť.
Zdravotné postihnutie a invalidita: Dva rozdielne pojmy
Je dôležité rozlišovať medzi zdravotným postihnutím a invaliditou. Zdravotné postihnutie je trvalý stav, ktorý obmedzuje osobu v jej bežných aktivitách, zatiaľ čo invalidita sa týka neschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Osoba so zdravotným postihnutím nemusí byť automaticky invalidná, a naopak. Zdravotné postihnutie a invalidita sú dva rozdielne pojmy, ktoré sa často pletú a nie je možné ich stotožňovať.
Nemožnosť ostať v práci a nutnosť nastúpiť na invalidný dôchodok vedie k zníženým finančným príjmom invalidných občanov, ktorí však majú nárok na finančnú kompenzáciu od štátu v podobe invalidného dôchodku. Vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku má svoje podmienky. Ide o časové lehoty a rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Definícia Ťažkého Zdravotného Postihnutia a Sluchové Postihnutie
Za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Sluchové postihnutie, v závislosti od stupňa poruchy, môže znamenať nedoslýchavosť, čiastočnú alebo úplnú stratu sluchu.
Sociálny dôsledok ŤZP predstavuje znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je osoba s ŤZP schopná prekonať sama.
Miera funkčnej poruchy
Miera funkčnej poruchy, vyjadrená v percentách, určuje rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností. Ošetrujúci lekár ju priraďuje každej osobe individuálne, podľa jej ochorenia. Každé ochorenie má určitú mieru funkčnej poruchy vyjadrenú v percentách.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) určila stupne sluchových postihnutí na pracovné účely nasledovne:
- úplná strata sluchu
- veľmi ťažké sluchové postihnutie 91 dB
- ťažké sluchové postihnutie 71-91 dB
- stredne ťažké sluchové postihnutie 56-71 dB
- stredné sluchové postihnutie 41-55 dB
- ľahké sluchové postihnutie 26-40 dB
Stupeň sluchovej poruchy nie je jediným kritériom závažnosti sluchového postihnutia. Okrem nej rozhoduje funkčná kapacita jedinca, rozvinutosť reči, mentálne schopnosti a individuálne podmienky vývinu.
Druhy sluchových porúch
Podľa toho, ktorá časť sluchového aparátu je postihnutá, ich môžeme zjednodušene rozdeliť na:
- Prevodové poruchy sluchu: Ide o poruchu prevodového aparátu, to jest od ušnice cez vonkajší zvukovod až k strednému uchu.
- Percepčná porucha sluchu: Ide o poruchu nervových buniek Cortiho orgánu vo vnútornom uchu.
- Kortikálne postihnutie sluchových funkcií: Vzniká porušením časti centrálnej nervovej sústavy (mozgovej kôry), ktorá sa zaoberá spracovaním zvukových podnetov.
Sluchové postihnutie môže byť vrodené alebo získané - o sluch sa dá prísť po celý život - či už pri úraze, pri rôznych ochoreniach alebo po zápaloch. Štatistiky však uvádzajú, že až 80% porúch sluchu je vrodených. Ak k poruche sluchu dôjde ešte pred narodením alebo v období raného detstva pred nástupom reči, ide vždy o veľmi ťažké postihnutie.
Prístup k senzorineurálnej strate sluchu u detí - Dr. Kristan Alfonso
Sociálne dôsledky sluchového postihnutia
Vrodené poruchy sluchu predstavujú prekážku v primeranom vývine dieťaťa. Slabo počujúce dieťa má výrazne obmedzené vnímanie sluchových podnetov z okolia, nepočuje ohlasy okolo seba, a tým nemá vytvorené podklady pre rozvoj reči. Dieťa získava menej informácií, jeho skúsenosti sú chudobnejšie, myslenie jednoduchšie, viazne chápanie abstraktných pojmov. Nedostatok komunikačných možností obmedzuje aj sociálny kontakt dieťaťa. Deti so sluchovým postihnutím majú menšiu slovnú zásobu, majú problémy pri nadviazaní kontaktov v prostredí počujúcich. Sebaovládanie nepočujúcich detí je nezrelé, afektívne prejavy sú bez zábran, časté sú emocionálne výbuchy.
Sluchové postihnutie môže viesť k sociálnej izolácii a ťažkostiam v komunikácii. Osoby so sluchovým postihnutím sa stretávajú s prekážkami v prístupe k informáciám, vzdelávaniu, zamestnaniu a spoločenskému životu. Integrácia osôb so sluchovým postihnutím závisí od mnohých faktorov, vrátane bezbariérovosti, dostupnosti sociálnych služieb a pomôcok.
Sluchovo ťažšie postihnutý jedinec má narušené sociálne vzťahy, menšie sluchové postihnutie takéto narušenie zväčša nespôsobuje. Sluchovo postihnutí jedinci vyžadujú komplexnú, t.j. lekársku, špeciálno-pedagogickú, sociálnu a technickú starostlivosť.
Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP)
Preukaz ŤZP slúži na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je určený na uplatnenie zliav a výhod určeným osobám s ťažkým zdravotným postihnutím.
Zákonná úprava
Na Slovensku upravuje preukaz ŤZP zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom preukazu je podporiť sociálne začlenenie osôb s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, a to pri zachovaní ich ľudskej dôstojnosti a rovnosti za podmienok stanovených zákonom.
Formy preukazu ŤZP
Rozlišujeme dve formy preukazu ŤZP:
- Preukaz ŤZP: Určený pre ľudí s trvalým funkčným postihnutím, ktoré im sťažuje samostatný pohyb a orientáciu v priestore.
- Preukaz ŤZP so sprievodcom: Udeľuje sa osobám, ktoré si vyžadujú sprievod pri pohybe mimo domu. Je označený červeným pruhom.
Vydávanie preukazu ŤZP
Vydanie preukazu schvaľuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v mieste trvalého bydliska žiadateľa. Pre vydanie preukazu je potrebné, aby zdravotné postihnutie malo dlhodobý charakter (predpokladá sa trvanie funkčnej poruchy najmenej 12 mesiacov).
Pred jeho samotným vydaním žiadateľ absolvuje lekársku posudkovú činnosť, počas ktorej sa posudzuje jeho zdravotný stav a miera funkčnej poruchy.
Diagnózy, s ktorými je možné požiadať o preukaz ŤZP, zahŕňajú zmyslové postihnutia ako bilaterálna strata sluchu nad 60 dB, ako aj iné postihnutia a kombinované zdravotné postihnutia. Je dôležité si uvedomiť, že každý žiadateľ je posudzovaný individuálne. Aj keď niektoré diagnózy sú v zákone explicitne uvedené, miera funkčnej poruchy a sociálnych dôsledkov môže byť rôzna a závisí od konkrétnych okolností osoby.
Integrovaná posudková činnosť
Hlavným cieľom reformy posudkovej činnosti je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti, zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania, ako aj zefektívniť posudzovanie klienta. Posudzovanie sa vykonáva nielen v oblasti ťažkého zdravotného postihnutia, sociálnych služieb, ale aj na účely sociálnej ekonomiky a zabezpečujú ho po novom výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík (metodika k sociálnej posudkovej činnosti a metodika k lekárskej posudkovej činnosti). Jeden posudok bude slúžiť na viaceré účely. Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa zákona č. 447/2008 Z. z.
Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa vždy vykonáva ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí, až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav.
Peňažné príspevky na kompenzáciu
Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Za osobu s ŤZP sa považuje osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.
Podmienky poskytovania peňažných príspevkov
Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €. Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive, či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €.
Predpokladom pre priznanie nároku na každú z dávok je:
- posúdenie ťažkého zdravotného postihnutia lekárom,
- posúdenie sociálnych dôsledkov vyplývajúcich zo zdravotného postihnutia (či je žiadateľ na kompenzáciu odkázaný, či už nevlastní vhodnú pomôcku, alebo či mu nie je poskytovaná pomoc iným spôsobom),
- posúdenie príjmu rodiny, ktorý nemôže presahovať stanovenú výšku (4-5 násobok životného minima na jednu osobu).
Žiadosť o posúdenie vášho nároku sa podáva na príslušnom úrade práce sociálnych vecí a rodiny. Rovnakým posudkovým procesom je potrebné prejsť aj pri vybavovaní preukazu fyzickej osoby s ŤZP, prípadne preukazu fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom alebo parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím.
Špecifická podpora pre deti so sluchovým postihnutím
Starostlivosť o dieťa s poruchou sluchu predstavuje značnú záťaž pre rodinný rozpočet. Náklady spojené s používaním načúvacích prístrojov alebo kochleárnych implantátov môžu byť pre rodiny veľmi zaťažujúce. V prieskume skúseností rodičov detí s poruchou sluchu v oblasti zdravotnej starostlivosti, ktorý v roku 2020 realizovalo OZ Nepočujúce dieťa na skupine 265 respondentov sa ukázalo, že starostlivosť o dieťa s poruchou sluchu predstavuje značnú záťaž pre rodinný rozpočet. Na otázku, ako rodiny hodnotia finančnú náročnosť využívania načúvacích prístrojov, odpovedalo až 81,9% respondentov, že ju vnímajú ako zaťažujúcu až veľmi zaťažujúcu. V rovnakom duchu odpovedali aj rodiny, ktorých dieťa používa kochleárny implantát, kedy až v 74,5% odpovediach zaznelo, že náklady spojené s používaním kochleárneho implantátu vnímajú za zaťažujúce alebo príliš zaťažujúce pre rodinný rozpočet.
Miera funkčnej poruchy u detí so sluchovým postihnutím
Na príspevky má dieťa nárok, pokiaľ má minimálne 50% miery funkčnej poruchy, ktorá sa pri poruchách sluchu stanovuje podľa škály Fowlera:
- miera funkčnej poruchy 70 - 80% - vrodená obojstranná praktická hluchota u detí alebo hluchota u detí, ktorá sa vyskytla po rozvinutí reči, do skončenia prípravy na povolanie (vrátane nositeľov kochleárnych implantátov), podľa Fowlera viac ako 85 - 90%.
- miera funkčnej poruchy 50 - 60% - obojstranná ťažká nedoslýchavosť u detí a dospelých zisťovaná slovnou alebo objektívnou audiometriou (aj u nositeľov kochleárnych implantátov) podľa Fowlera 80% a viac.
- miera funkčnej poruchy 50% - obojstranná stredne ťažká nedoslýchavosť u detí podľa Fowlera 55% a viac.
Mieru funkčnej poruchy dieťaťa stanovuje vo svojom posudku lekár. V prípade, že má dieťa aj ďalšie zdravotné problémy, je potrebné dať na posúdenie podklady od všetkých odborníkov ku všetkým zdravotným ťažkostiam. Miera funkčnej poruchy dieťaťa sa tak posúdi komplexne.
Peňažné príspevky pre deti so sluchovým postihnutím
V prípade, že dieťa spĺňa podmienky, môžete hneď riešiť aj konkrétne kompenzačné pomôcky. Peňažné príspevky, o ktoré sa môžete uchádzať JEDNORAZOVO:
- peňažný príspevok na kúpu pomôcky,
- peňažný príspevok na výcvik používania pomôcky,
- peňažný príspevok na úpravu pomôcky,
- peňažný príspevok na opravu pomôcky,
- peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia,
- peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla,
- peňažný príspevok na úpravu osobného motorového vozidla.
Ďalší peňažný príspevok na kúpu alebo úpravu pomôcky rovnakého druhu je možné poskytnúť, ak pomôcka neplní svoj účel. Konanie o priznanie peňažného príspevku sa začína na základe písomnej žiadosti. Nárok na načúvacie aparáty a individuálne ušné koncovky vzniká po vykonaní audiometrického vyšetrenia a predpísaní ORL lekárom. Nárok na kompenzačné pomôcky, vrátane načúvacích aparátov, má každá osoba so stratou sluchu, ktorá spĺňa minimálne 50 % mieru funkčnej poruchy podľa zákona č. 447/2008 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia - príloha č. 3. Po podaní žiadosti ÚPSVaR vyzve na prehodnotenie zdravotného stavu a následne príde rozhodnutie o schválení, resp. neschválení nároku na peňažný príspevok určený pre kompenzačné pomôcky. Podmienkou je, aby prvý načúvací aparát bol uhradený zo zdravotnej poisťovne. ÚPSVaR prepláca prvý načúvací aparát do výšky 996,00 €. Ďalšie načúvacie aparáty len do výšky 331,94 €.
Prístup k senzorineurálnej strate sluchu u detí - Dr. Kristan Alfonso
Zdravotnícke pomôcky a ich kategorizácia
Zákon č. 362/2011 Z. z. definuje zdravotnícke pomôcky, ktoré pacient môže používať samostatne bez potreby lekárskeho dohľadu. Tieto pomôcky sú kategorizované a majú pridelený číselný kód, ktorý umožňuje ich vyhľadávanie v Zozname kategorizovaných zdravotníckych pomôcok na stránke Ministerstva zdravotníctva SR. V tomto zozname je možné zistiť, či sa na pomôcku dopláca, a aké sú dostupné alternatívy.
Predpisovanie a úhrada zdravotníckych pomôcok
Poukaz na zdravotnícku pomôcku môže predpísať iba odborný lekár, s výnimkou inkontinenčných pomôcok, ktoré môže predpísať aj všeobecný lekár. Lekársky poukaz musí obsahovať medicínske zdôvodnenie, prečo je pomôcka potrebná. V prípade pomôcok, ktorých poskytnutie a úhradu musí schváliť zdravotná poisťovňa (označené skratkou „ZP“ v zozname), je potrebné doručiť poukaz na schválenie revíznemu lekárovi poisťovne. O tejto skutočnosti by mal informovať lekár, ktorý pomôcku predpisuje.
Rozsah úhrady zdravotníckych pomôcok upravuje § 26 zákona č. 363/2011 Z. z. Pacienti sa spolupodieľajú na úhrade pomôcky, ale existujú limity spoluúčasti, ktoré nesmú prekročiť. Dôležité je vedieť, že ak si pacient vyberie drahšiu alternatívu zdravotníckej pomôcky, do limitu spoluúčasti sa započíta cena najlacnejšej dostupnej alternatívy. Zaradenie poistenca do príslušnej kategórie sa určuje k prvému dňu štvrťroka. Vo výnimočných prípadoch je možné uhradiť aj rozsah nad stanovený limit, ak o to ošetrujúci lekár požiada.
Zdravotnícke pomôcky na mieru
Zoznam zdravotníckych pomôcok na mieru je uvedený v zákone č. 363/2011 Z. z. § 27. Zdravotnícka pomôcka na mieru je individuálne vyrobená pomôcka podľa lekárskeho poukazu, ktorá je určená výhradne pre daného pacienta a spĺňa jeho špecifické požiadavky. Dôležité je rozlišovať medzi pomôckou na mieru a sériovo vyrábanou pomôckou, ktorá vyžaduje úpravu.
Platnosť lekárskeho poukazu na individuálne zhotovenú ortopedicko-protetickú alebo inú zdravotnícku pomôcku na mieru je 90 pracovných dní, ak bol poukaz uplatnený vo výdajni do 30 dní od jeho vystavenia (Zákon č. 362/2011 Z. z. § 120 ods. 5).
Požičovne zdravotníckych pomôcok
Ak potrebujete zdravotnícku pomôcku len dočasne, môžete využiť služby požičovní zdravotníckych pomôcok. Kontakty na požičovne nájdete na internete.
Ďalšie formy podpory
Zľavy v doprave
V železničnej doprave sú zľavy (okrem vlakov zadarmo) u osôb s poruchou sluchu nasledovné: Držiteľ preukazu s červeným pruhom (ZŤP/S) má nárok aj na bezplatnú prepravu svojho sprievodcu a invalidného vozíka v služobnom vozni. Zľavy platia aj na vlaky Regiojet (60%) a IC a EC, tam závisia aj od iných parametrov. V autobusovej doprave: väčšina dopravcov poskytuje zľavy z cestovného, ktoré sa vzťahujú aj na sprievodcu (môže byť aj oslobodený od platby). Konkrétne podmienky a výšky zliav si určuje každý dopravca individuálne, to znamená, že sa môžu líšiť v rámci jednotlivých VÚC, preto si treba tieto veci zistiť dopredu.
Pracovné voľno
Rodič dieťaťa s preukazom ZŤP a ZŤP/S má taktiež nárok na ďalších 10 pracovných dní voľna, ak sprevádza svoje dieťa do špeciálnej školy, resp. zariadenia sociálnej starostlivosti (311/2001 Z. z. paragraf 141, odsek 2 písmeno C, bod 2).
Centrá včasnej intervencie
Od roku 2014 vznikli v Slovenskej republike Centrá včasnej intervencie (Bratislava, Žilina, Banská Bystrica, Košice a Prešov). Zákon o sociálnych službách (č. zákona 448/2008. Z. z. v znení neskorších predpisov) upravuje ich činnosť ako sociálne služby včasnej intervencie, ktoré sa poskytujú dieťaťu do 7. rokov veku a jeho rodine, ak je ohrozený jeho vývoj z dôvodu zdravotného postihnutia. Ide o poskytovanie špecializovaného sociálneho poradenstva a sociálnej rehabilitácie a vykonávanie stimulácie komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím a preventívnu aktivitu. Uvedená sociálna služba sa poskytuje ambulantnou alebo terénnou formou.
Vzdelávanie nepočujúcich detí
Sluchovo postihnuté deti sa v súčasnosti vzdelávajú v materských základných školách a učilištiach bežného typu alebo v školách pre nedoslýchavých a pre nepočujúcich. Sluchovo postihnutí vyžadujú komplexnú, t.j. lekársku, špeciálno-pedagogickú, sociálnu a technickú starostlivosť. Komplexnú starostlivosť a v rámci nej špeciálnu výchovu je potrebné poskytnúť sluchovo postihnutým hneď od zistenia sluchového postihnutia, pretože raná výchova, od narodenia do troch rokov, je dôležitá pre rozvoj komunikačných zručností. Cieľom pedagogiky sluchovo postihnutých je sociálna integrácia.
Špecifiká vo vzdelávaní
Dieťa so sluchovým postihnutím sa môže vzdelávať:
- v špeciálnej škole pre deti a žiakov s poruchami sluchu (tu má do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety)
- v špeciálnej triede pre žiakov s poruchami sluchu, zriadenej v bežnej škole (ak ju škola má zriadenú)
- v každej bežnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané jemu potrebné podmienky
Špecifiká vzdelávania vo veľkej miere závisia od stupňa rozvoja reči žiaka a od toho, v akom veku a v akej miere mu bola poskytovaná adekvátna lekárska a špeciálnopedagogická starostlivosť, ako aj od jeho individuálnych dispozícií. Vo vzdelávaní týchto detí sa do popredia dostáva najmä tréning sluchového vnímania, pozornosti, rozvoj celkových komunikačných zručností.
Špecifické predmety
Vzdelávacia oblasť špeciálno-pedagogická podpora obsahuje u sluchovo postihnutých žiakov špecifické predmety, zaradené do dvoch základných skupín:
1. skupina predmetov:
- Komunikačné zručnosti (KZ) - nácvik komunikácie v bežných životných situáciách a interakciách všetkými dostupnými komunikačnými formami, rozvoj receptívnej, centrálnej a expresívnej zložky reči, rozširovanie pasívnej a aktívnej slovnej zásoby, zvyšovanie jazykových kompetencií
- Individuálna logopedická intervencia (ILI) - podpora rozvoja reči a jazykových schopností, ako základu pre rozvoj čítania a písania
- Slovenský posunkový jazyk - osvojenie základných pravidiel používania slovenského posunkového jazyka, rozvíjanie vyjadrovacích a dorozumievacích schopností
2. skupina predmetov:
- Dramatická výchova (vyučuje sa namiesto hudobnej výchovy, zameraná je najmä na rozvíjanie a formovanie osobnostných a sociálnych zručností s využitím prvkov a postupov dramatického umenia, je chápaná ako zážitkové učenie, učí vnímať život a dianie okolo seba, orientovať sa v ňom, je dôležitým prvkom socializácie)
- Rytmicko-pohybová výchova (vyučuje sa namiesto hudobnej výchovy, často sa využívajú prvky muzykoterapie)
Môže sa vyučovať predmet Sluchová výchova (využíva sa najmä u žiakov, ktorí si musia osvojiť nové sluchové vzory a stratégie počutia - napr. po operácii v školskom veku, po zavedení kochleárneho implantátu v školskom veku a pod.). Namiesto telesnej výchovy (TV) môžu mať žiaci so sluchovým postihnutím zdravotnú TV (ZTV) - ak je potrebná a ak je to doporučené lekárom.
Legislatívny rámec a práva osôb so sluchovým postihnutím
Slovenská legislatíva upravuje práva a povinnosti osôb so sluchovým postihnutím v rôznych oblastiach života, vrátane vzdelávania, zamestnania a prístupu k službám. Medzi kľúčové zákony patrí:
- Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Tento zákon upravuje poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
- Zákon č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Tento zákon upravuje proces posudzovania zdravotného postihnutia a zavádza integrovanú posudkovú činnosť.
- Zákon o posunkovej reči nepočujúcich osôb: Tento zákon uznáva slovenský posunkový jazyk ako prirodzený jazyk komunity nepočujúcich osôb a upravuje vzdelávanie nepočujúcich detí.
Zákon o posunkovej reči nepočujúcich osôb
Zákon o posunkovej reči nepočujúcich osôb sa v § 4 písm. b) odvolával na zákon č. 29/1984 Z. z. Novela zákona poukazuje na to, že posunková reč je primárnou zložkou identity nepočujúceho a nie je len akousi pomôckou napĺňajúcou podpornú funkciu pri osvojovaní si orálnej reči. Novela sekundárne deklaruje, že osvojenie si orálnej reči nepočujúcim dieťaťom by nemalo byť považované za nevyhnutnú podmienku integrácie nepočujúceho do komunity počujúcich. Pre nepočujúceho totiž ostáva po celý čas súčasťou identity jeho posunková a nie orálna reč. Slovenská republika bola v poradí treťou krajinou na svete, ktorá legislatívne upravila vzdelávanie v posunkovej reči nepočujúcich samostatným zákonom. Ustanovenie upravuje vzdelávanie nepočujúcich v špeciálnych školách pre nepočujúce deti.
Náš tip
O aké príspevky sa môžete uchádzať na základe poruchy sluchu vášho dieťaťa, si máte možnosť vypočítať pomocou aplikácie Sociálna kalkulačka, ktorú na svojich stránkach poskytuje Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením.