Pri posudzovaní nároku na dôchodok a jeho výšky je kľúčová otázka započítavania doby dôchodkového poistenia, známej aj ako „odpracované roky“. Do tohto obdobia sa započítava aj doba štúdia, avšak s určitými zmenami v legislatíve, ktoré nastali v priebehu rokov.
Započítavanie doby štúdia pred rokom 2004
Do 31. decembra 2003 platil zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie súvisiace predpisy. Podľa týchto predpisov sa doba štúdia započítavala ako tzv. náhradná doba pri výpočte dôchodku. V praxi to znamenalo, že občania mali priznaný a vypočítaný dôchodok aj za obdobie štúdia pred rokom 2004.
Zmeny po 1. januári 2004
Od 1. januára 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tento zákon priniesol zásadné zmeny. Od roku 2004 doba štúdia už nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia. Študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca ani samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO).
Napríklad, v prípade pani Alice, narodenej v roku 1983, ktorá študovala na vysokej škole v rokoch 2002 až 2007, sa jej započíta len doba štúdia v rokoch 2002 a 2003. V zásade nie je problém so započítaním doby štúdia na vysokej škole, avšak pre strednú školu platia iné pravidlá.
Doba povinnej školskej dochádzky a jej vplyv na započítavanie štúdia
Započítavanie štúdia na strednej škole závisí od toho, ako sa posudzovala povinná školská dochádzka v čase, keď bol občan žiakom základnej a následne strednej školy. Povinná školská dochádzka bola v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je 10-ročná).
Historický prehľad povinnej školskej dochádzky:
- Od školského roka 1961/1962 do konca 1977/1978: Účinný bol zákon č. 186/1960 Zb., ktorý stanovoval jednotnú deväťročnú povinnú školskú dochádzku.
- Od školského roka 1978/1979 do konca 1983/1984: Účinný bol zákon č. 63/1978 Zb., v tomto období sa zriaďovali základné školy s ôsmimi ročníkmi. Základné deväťročné školy zanikli 30. septembra 1984.
- Od školského roka 1984/1985 do konca 2007/2008: Účinný bol zákon č. 29/1984 Zb., ktorý stanovoval desaťročnú povinnú školskú dochádzku. V období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 právne predpisy sociálneho zabezpečenia umožňovali započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky.
Občania narodení po 31. auguste 1982 už končia desaťročnú povinnú školskú dochádzku v prvom ročníku strednej školy, a nemusia preukazovať dátum jej skončenia.
V závislosti od toho, akú základnú školu žiak navštevoval a ako dlho ju navštevoval, Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia.
Zmeny v spôsobe preberania dôchodkov v hotovosti
Pre seniorov, ktorí si nechávajú dôchodok doručovať v hotovosti cez Slovenskú poštu, sa pripravuje úprava týkajúca sa spôsobu prevzatia peňazí. Sociálna poisťovňa túto zmenu označuje za krok k zjednodušeniu a sprehľadneniu výplat.
Čo zostáva nezmenené:
- Výplata dôchodkov sa nemení, peniaze sa budú doručovať v rovnakých dňoch (pondelok, streda, piatok).
- Termíny výplat zostávajú rovnaké - od 2. do 24. dňa v mesiaci, vždy v párnych dňoch.
- Možnosť vyzdvihnúť si dôchodok osobne na pošte alebo priamo od poštára doma zostáva zachovaná.
Nový papier na podpis:
Doteraz dôchodcovia potvrdzovali prevzatie dôchodku tzv. kvitančným listom. Od novembra sa tento papier nahradí novým poštovým poukazom. Význam zostáva rovnaký - podpisom dôchodca potvrdí prevzatie dôchodku.
Pri preberaní dôchodku pracovník pošty požiada o občiansky preukaz alebo iný doklad totožnosti, podá nový poukaz na podpis a až potom vyplatí peniaze. Ak sa dôchodok nevyzdvihne do 30 dní od výplatného termínu, vráti sa späť do Sociálnej poisťovne, ktorú potom bude potrebné kontaktovať na opätovné vyplatenie.
Kompletný sprievodca poštovými poukážkami: Ako fungujú a kedy ich používať | Poštová poukážka v Rochdale
Informovanie dôchodcov:
Sociálna poisťovňa a Slovenská pošta plánujú včas informovať seniorov o všetkých detailoch. Počas októbra budú na pobočkách aj v poštových schránkach dostupné letáky, ktoré vysvetlia celý postup. Cieľom je hladký priebeh zmeny.
Dávky sociálneho zabezpečenia
Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení definoval rôzne dávky a služby sociálneho zabezpečenia.
Prvá hlava: Dávky (služby) sociálneho zabezpečenia (§7)
Dávky (služby) sociálneho zabezpečenia zahŕňali:
- A. Zabezpečenie v chorobe:
- 1. Peňažné dávky: podpora pri ošetrovaní člena rodiny.
- 2. Vecné dávky.
- B. Zabezpečenie matky a dieťaťa:
- a) Peňažná pomoc v materstve.
- b) Podpora pri narodení dieťaťa.
- C. V dôchodkovom zabezpečení:
- 1. Dôchodky: b) invalidný a čiastočný invalidný.
- 2. Zvýšenie invalidného a čiastočného invalidného dôchodku pri pracovnom úraze.
- 4. Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.
- D. Sociálne zabezpečenie učňov.
- E. Dávky rodinných príslušníkov a dôchodcov pri pracovnom úraze.
- F. Zabezpečenie dôchodcov v chorobe.
- G. Dávky a služby sociálnej starostlivosti.
Prvý diel: Zabezpečenie v chorobe (§8)
Nemocenské a podpora pri ošetrovaní člena rodiny sa poskytovali členom družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia a v ostatných družstvách členom, ktorí spĺňali špecifické podmienky, napríklad boli pred vstupom do družstva v pracovnom pomere, absolvovali odbornú alebo vysokú školu, alebo úspešne skončili učebný pomer.
Nemocenské (§9-§16)
Nemocenské náležalo namiesto pracovnej odmeny členovi družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, ktorý bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne za neschopného na výkon svojej činnosti. Poskytovalo sa od prvého dňa dočasnej neschopnosti až do jej skončenia alebo uznania invalidity, najdlhšie po dobu jedného roka (podporná doba).
Výška nemocenského sa určovala z priemernej dennej pracovnej odmeny a líšila sa v závislosti od dĺžky neprerušovanej činnosti v tom istom družstve. V niektorých prípadoch, napríklad pri pracovnom úraze alebo karanténe, boli podmienky odlišné. Nemocenské sa mohlo aj zvýšiť (napríklad pri aktívnej tuberkulóze) alebo znížiť/odňať pri porušení predpisov.
Tabuľka: Výška nemocenského podľa dĺžky činnosti v družstve
| Dĺžka neprerušovanej činnosti | Nemocenské (bežne) | Nemocenské (prvé 3 dni PN) |
|---|---|---|
| do 1 roka | 60 % | 50 % |
| nad 1 rok do 5 rokov | 70 % | 60 % |
| nad 5 rokov | 80 % | 65 % |
Podpora pri ošetrovaní člena rodiny (§17)
Členovi družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, ktorý nemohol pracovať, pretože musel ošetrovať chorého člena rodiny žijúceho v spoločnej domácnosti, náležala podpora vo výške nemocenského. Podpora sa poskytovala najviac za tri pracovné dni, s možnosťou predĺženia.
Pohrebné (§18)
Pri úmrtí družstevníka náležalo jeho pozostalým, ktorí vypravili pohreb, pohrebné v sume 1000 Kčs.
Kúpeľná starostlivosť (§19)
Družstevníkom a ich rodinným príslušníkom mohla byť poskytnutá bezodplatná kúpeľná starostlivosť vrátane úhrady cestovného.
Druhý diel: Zabezpečenie matky a dieťaťa (§20-§21)
Peňažná pomoc v materstve (§20-§20a)
Družstevníčkam patrila v čase tehotnosti a materstva materská dovolenka spravidla po dobu 22 týždňov, s právom na ďalšiu materskú dovolenku až do jedného roka dieťaťa. Peňažná pomoc v materstve sa poskytovala, ak bola družstevníčka v posledných dvoch rokoch pred pôrodom účastná na sociálnom zabezpečení aspoň 270 dní. Do tejto doby sa započítavali aj doby štúdia po skončení povinnej školskej dochádzky na školách poskytujúcich stredné, vyššie alebo vysokoškolské vzdelanie, bez ohľadu na účasť na nemocenskom poistení.