Magnetická rezonancia a jej prepojenie s práceneschopnosťou

Práceneschopnosť (PN) je dôležitý sociálny nástroj, ktorý umožňuje pacientom zotaviť sa zo zdravotných problémov bez finančnej tiesne. Vystavuje ju príslušný praktický lekár, s ktorým má pacient uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Podmienka uzatvorenej dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacienta so všeobecným lekárom musí byť vždy splnená. Iba v prípade neodkladného prijatia do nemocnice vystavuje PN príslušná nemocnica.

Tento článok sa zameriava na prepojenie diagnostickej metódy magnetickej rezonancie (MRI) a práceneschopnosti, pričom analyzuje rôzne zdravotné stavy, pri ktorých môže byť MRI indikovaná a ako tieto stavy môžu viesť k práceneschopnosti.

Čo je magnetická rezonancia (MRI)?

Magnetická rezonancia (MRI) je moderná a neinvazívna zobrazovacia metóda, ktorá využíva silné magnetické pole a rádiové vlny na vytvorenie detailných obrazov vnútorných orgánov a tkanív. Je neoceniteľná pri diagnostike širokého spektra ochorení, od neurologických problémov až po muskuloskeletálne poruchy.

Magnetická rezonancia je diagnostická metóda na vyhotovenie obrazov rôznych častí ľudského tela. Je zvlášť vhodná na zobrazenie mäkkých tkanív a orgánov ako mozog, cievy, orgány brušnej dutiny, malej panvy, ale aj kĺbov či chrbtice. MRI už je možné použiť aj na zistenie nezvyčajného tkaniva, opuchu alebo zápalu, na skúmanie problémov s prietokom krvi, ale aj pri náročných chirurgických zákrokoch pri nádorových operáciách mozgu. Skener MRI nevyužíva žiadne škodlivé žiarenie a nie sú známe žiadne nežiaduce účinky.

Princíp fungovania MRI

Magnetická rezonancia využíva magnetické vlastnosti vodíkových atómov, ktoré sú hojne prítomné v ľudskom tele - sú súčasťou molekúl vody, tukov a ďalších biochemických látok. Aby sa získal MR signál z vodíkových atómov, musia sa vystaviť rádiovým vlnám. Ide o podobné vlny, akými sú prenášané signály rádiových a televíznych staníc. Signál je následne zachytávaný prijímacími cievkami priloženými na telo pacienta.

Magnet zoradí atómy vodíka v smere magnetického poľa a veľmi krátky smer rádiových vĺn spôsobí, že dočasne zmenia smer. Keď sú rádiové vlny zastavené, atómy vodíka sa opäť samy zoradia a vydávajú slabé rádiové signály, ktoré sú zachytávané cievkami. Počítač premení signály podľa ich intenzity do obrazov štruktúry tkanív resp. orgánov. V štandardnom prípade pozostáva vyšetrenie magnetickou rezonanciou zo štyroch až desiatich obrazových sekvencií, pričom čas merania jednej trvá približne dvadsať sekúnd až sedem minút.

Kedy je potrebná magnetická rezonancia?

MRI sa využíva pri diagnostike rôznych zdravotných stavov, ktoré môžu viesť k práceneschopnosti. Medzi najčastejšie patria:

• Neurologické poruchy: MRI je kľúčová pri diagnostike ochorení mozgu a miechy, ako sú skleróza multiplex, nádory, cievne mozgové príhody a iné neurologické problémy.
• Muskuloskeletálne problémy: MRI dokáže detailne zobraziť mäkké tkanivá, ako sú svaly, šľachy a väzy, čo je užitočné pri diagnostike úrazov, zápalov a degeneratívnych ochorení chrbtice, kĺbov a iných častí pohybového aparátu.
• Ochorenia vnútorných orgánov: MRI sa používa na diagnostiku ochorení pečene, obličiek, srdca a iných vnútorných orgánov.
• Vestibulárne poruchy: Definitívnu diagnózu nezhubných nádorov sluchovorovnovážneho nervu potvrdí magnetická rezonancia.

Vestibulárne poruchy a ich diagnostika

Vestibulárna porucha je spoločný názov pre choroby postihujúce rovnovážny systém človeka. Náhla porucha v ktorejkoľvek časti rovnovážneho systému sa prejaví ako vertigo - závrat, ťažká porucha stability, ktorú sprevádza nevoľnosť, vracanie, porucha sluchu alebo tinnitus. Medzi najčastejšie príčiny patria zápalové ochorenia vnútorného ucha, Menierova choroba alebo Benígne polohové paroxyzmálne vertigo. Medzi príčiny vzniku chronickej poruchy rovnováhy patrí napríklad starnutie, dlhodobé užívanie alkoholu, ototoxických liekov alebo chemoterapia. Prejavuje sa ako niekoľko mesiacov trvajúca porucha stability v pohybe a porucha priestorovej orientácie so zvýšenou pohotovosťou k pádom.

Diagnostické metódy vestibulárnych porúch

Lekárske vyšetrenie začína rozhovorom, v ktorom sa lekár pýta na charakter ťažkostí ako je začiatok, spúšťajúci moment, opakovanie a dĺžka trvania závratového stavu. V rámci ORL vyšetrenia pacient absolvuje okrem iného aj tzv. otoskopiu, tympanometriu a vyšetrenie sluchu. Špecifické vyšetrenie rovnovážneho aparátu sa zameriava na prítomnosť tzv. nystagmu, mimovoľného pohybu očí, ktorý vzniká v dôsledku náhlej asymetrie v rovnovážnom systéme. Cieľom otoneurologického vyšetrenia je určenie miesta a rozsahu rovnovážnej poruchy s cieľom stanovenia správnej diagnózy a liečby.

Ďalšie vyšetrovacie metódy:

• Videonystagmografia: Snímanie očných pohybov pomocou infračervenej kamery s cieľom popísať tzv. nystagmus.
• VHIT (Video Head Impulse Test): Moderná vyšetrovacia metóda, ktorá dokáže pomocou špeciálnych okuliarov s kamerou zaznamenať poruchu jedného zo základných rovnovážnych reflexov.
• Kalorimetria: Funkcia rovnovážneho aparátu je vyhodnotená pomocou zmerania jeho odpovede na teplé alebo studené dráždenie.
• VEMP (Vestibulárne evokované myogénne potenciály): Špecifické rovnovážne štruktúry vnútorného ucha sú dráždené klopkaním, ktoré sa sem prenáša z akustického zdroja pomocou penových slúchadiel vložených do vonkajších zvukovodov.
• Vyšetrenie špecializovaných očných pohybov: Tieto sa podieľajú na udržiavaní zrakovej ostrosti pri sledovaní objektov v priestore. Do snímaných reflexných okruhov sa okrem rovnovážneho aparátu zapája aj centrálny nervový systém.

Najčastejšie vestibulárne poruchy

Medzi najčastejšie vestibulárne poruchy patria:

• Benígne polohové paroxyzmálne vertigo (BPPV): Najčastejšia nezávažná porucha rovnovážneho aparátu. Pacienti s BPPV trpia opakovane sa vyskytujúcimi záchvatmi polohovo viazaných závratov krátkeho trvania bez poruchy sluchu. Závrat sa typicky vyskytuje pri ulíhaní a vstávaní z lôžka, otáčaní, predkláňaní alebo zakláňaní, je krátkeho trvania a môže byť sprevádzaný zvracaním. Podkladom ochorenia je uvoľnenie tzv. otolitov - „kamienkov“ z vačku vnútorného ucha do polkruhových kanálikov.
• Zápal rovnovážneho nervu (neuritis vestibularis): Ide o nezávažné zápalové postihnutie rovnovážneho nervu. Pôvodcom ochorenia je vírus zo skupiny Herpesviridae. Prejavuje sa intenzívnym zdĺhavým vertigom spojeným s ťažkou poruchou stability a vracaním. K úprave dochádza v priebehu niekoľkých týždňov. Ochorenie sa vyskytuje sezónne a vo zvýšenej miere postihuje ľudí okolo 30-40 rokov.
• Labyrintitída: Je to zápalové postihnutie blanitého labyrintu vnútorného ucha. Vzniká ako komplikácia stredoušného zápalu, alebo zápalu mozgových blán. Intenzívny závrat so zvracaním sprevádza vysoká teplota, bolesť ucha a porucha sluchu.
• Meniérova choroba: Chronické ochorenie vnútorného ucha neznámeho pôvodu, pri ktorom dochádza k poruche tvorby a vstrebávania vnútroušnej tekutiny. Prejavuje sa opakovanými záchvatmi vertiga s poruchou sluchu a zvracaním, sprevádzanými pocitom plnosti a pískania v trvaní niekoľkých hodín.
• Vestibulárna migréna: Chronické závratové ochorenie. Vo zvýšenej miere postihuje ženské pohlavie a prejavuje sa opakovanými záchvatmi vertiga s hučaním v ušiach a migrenóznou bolesťou hlavy. U časti pacientov prichádzajú závraty a migréna izolovane.
• Schwannóm akustiku (Neurinóm akustiku): Je nezhubný, pomaly rastúci nádor, ktorý vyrastá z tzv. Schwannových buniek sluchovorovnovážneho nervu. Dlhodobo môže byť klinicky nemý, väčší spôsobuje poruchu sluchu, závraty a tinnitus. Ako príčina vertiga sa vyskytuje zriedkavo. Definitívnu diagnózu potvrdí magnetická rezonancia. Pri malých nádoroch je pacient pravidelne sledovaný na neurologickej ambulancii alebo u ORL špecialistu.
• Vestibulárna paroxyzmia: Vzniká v dôsledku intímneho kontaktu rovnovážneho nervu a cievnej štruktúry v oblasti vnútorného zvukovodu. Klinicky sa prejavuje náhlymi, krátkymi a intenzívnymi záchvatmi rotačného závratu, ktorý sa typicky objavuje niekoľkokrát denne.
• PPPD (Perzistentné percepčné posturálne vertigo): PPPD je funkčná porucha vestibulárneho systému, ktorá sa prejavuje dlhodobo pretrvávajúcim závratom, ktorý chorého obmedzuje pri vykonávaní bežných činností. Ťažkosti pretrvávajú väčšinu času a väčšinu dní v týždni. Zhoršujú sa pohybom ale aj psychickým vyčerpaním. Ochorenie vzniká ako následok inej choroby u predisponovanej osoby so sklonom k úzkostnému prežívaniu.
• Bilaterálna vestibulopatia: Obojstranné postihnutie rovnovážnych aparátov. Vzniká v dôsledku ubúdania zmyslových buniek pôsobením vonkajších a vnútorných toxínov ako sú infekcie, dlhodobé užívanie alkoholu, práca s chemikáliami ale aj užívanie niektorých liekov.
• Presbyvertigo: Je názov pre vekom podmienené ubúdanie zmyslových buniek v rovnovážnych receptoroch.
• Kinetóza (Choroba z pohybu): Ide o označenie závratu s nevoľnosťou, ktorý vzniká u určitých osôb pri pohybe dopravného prostriedku. Kinetózu môžeme zaradiť medzi choroby v prípade, ak výrazne zasahuje do kvality života postihnutého, napríklad nevie cestovať do školy alebo do práce.
• Syndróm vystúpenia z lode (Mal de Debarquement Syndrome): Je funkčná porucha, ktorá vzniká u vnímavej osoby v dôsledku prerušenia pasívneho pohybu typicky 48 hodín po jeho ukončení (vystúpenie z lode, vlaku, lietadla).

MRI a práceneschopnosť

Samotné absolvovanie MRI nevyhnutne neznamená práceneschopnosť. Práceneschopnosť je indikovaná vtedy, ak zdravotný stav pacienta, diagnostikovaný pomocou MRI, mu znemožňuje vykonávať prácu.

Príklady situácií, kedy je práceneschopnosť opodstatnená:

• Akútne bolesti chrbta: Pacient s akútnou bolesťou chrbta, potvrdenou MRI ako herniácia disku alebo iný štrukturálny problém, môže byť práceneschopný, kým sa bolesť nezmierni a pacient sa nezotaví.
• Neurologické ochorenia: Pacienti s neurologickými ochoreniami, ako je skleróza multiplex alebo cievna mozgová príhoda, môžu potrebovať práceneschopnosť v závislosti od závažnosti ich symptómov a funkčného obmedzenia.
• Pooperačná rekonvalescencia: Pacienti po operáciách, ktoré boli indikované na základe výsledkov MRI, potrebujú čas na rekonvalescenciu a môžu byť práceneschopní počas tohto obdobia.
• Závraty a poruchy rovnováhy: Pacienti trpiaci silnými závratmi a poruchami rovnováhy, diagnostikovanými pomocou MRI ako vestibulárna paroxyzmia alebo neurinóm akustiku, môžu byť práceneschopní, ak im tieto symptómy znemožňujú bezpečnú prácu.

Faktory ovplyvňujúce rozhodnutie o práceneschopnosti:

• Typ a závažnosť ochorenia: Rozhodujúci je vplyv ochorenia na schopnosť vykonávať prácu.
• Typ práce: Fyzicky náročná práca vyžaduje dlhšiu rekonvalescenciu ako administratívna práca.
• Individuálne faktory: Vek, celkový zdravotný stav a motivácia pacienta zohrávajú úlohu v procese zotavovania.
• Názor lekára: Lekár posudzuje zdravotný stav pacienta a odporúča práceneschopnosť, ak je to potrebné.

Čo robiť, ak lekár neverí pacientovi?

Prípad, keď lekár neverí pacientovi s bolesťami chrbtice, je relatívne častý. Pacientka popisuje, že má bolesti chrbta v driekovej oblasti už viac ako mesiac, ktoré sa zhoršujú večer a v noci. Obvodná lekárka jej predpísala injekcie diclofenacu a poslala ju na röntgen, ale neverí jej, že má také silné bolesti, pretože cez deň dokáže ako-tak fungovať.

Rady pre pacientku:

• Komunikácia: Skúste sa s lekárkou porozprávať a vysvetliť jej, ako veľmi vás bolesti obmedzujú v bežnom živote a v práci. Opíšte jej, ako sa cítite počas dňa a najmä v noci, keď máte najväčšie bolesti.
• Dôkaz: Ak máte možnosť, vedte si denník bolesti, kde si budete zapisovať intenzitu bolesti, čas, kedy sa objavujú a čo ich zhoršuje alebo zmierňuje. Tento denník môžete ukázať lekárke ako dôkaz vašich ťažkostí.
• Ďalšie vyšetrenia: Ak lekárka trvá na tom, že ide len o stuhnuté svalstvo, navrhnite jej, aby vás poslala na ďalšie vyšetrenia, ako napríklad magnetickú rezonanciu (MRI), ktorá dokáže odhaliť prípadné štrukturálne problémy s chrbticou.
• Fyzioterapia: Skúste navštíviť fyzioterapeuta, ktorý vás môže naučiť cviky na uvoľnenie svalstva a zmiernenie bolesti. Fyzioterapeut môže tiež lekárke poskytnúť správu o vašom stave.
• Druhý názor: Ak máte pocit, že vám lekárka neverí a nevenuje vám dostatočnú pozornosť, vyhľadajte druhý názor u iného lekára.

Príprava na MR vyšetrenie a jeho priebeh

Základným pravidlom pri vyšetrení magnetickou rezonanciou je - žiadne kovové predmety, keďže sa pri vyšetrení používa silný magnet. Vyšetrenie je nebolestivé a na rozdiel od RTG a CT vyšetrenia pri ňom nie ste vystavení ionizujúcemu žiareniu.

Príprava pred vyšetrením

• Pred väčšinou vyšetrení magnetickou rezonanciou nie je nutná špeciálna príprava, užívané lieky sa môžu užívať podľa predpisu. Pokiaľ vaše vyšetrenie takúto prípravu vyžaduje, napr. prísť nalačno, budete na to upozornení svojim lekárom.
• Pred vyšetrením je potrebné nejesť aspoň 3 hodiny (kvôli možnej aplikácii kontrastnej látky). Čistú vodu nie je potrebné obmedzovať.
• Pri vyšetrení malej panvy sa odporúča vypiť pol litra vody 30 min pred vyšetrením.
• Pacient prichádza od odosielajúceho lekára poučený. K tomuto účelu spisuje odosielajúci lekár s pacientom poučenie a informovaný súhlas.
• Pred vyšetrením vám položíme niekoľko otázok a požiadame vás o vyplnenie dotazníka, v ktorom uvediete prítomnosť implantátov, absolvované operácie, predošlé MR vyšetrenia a súhlas s podaním kontrastnej látky. Dotazník je k dispozícii aj u vášho ošetrujúceho lekára.
• Prosíme vás, aby ste prišli na vyšetrenie aspoň o 15 minút skôr, ako je váš termín vyšetrenia.
• Pred vstupom do vyšetrovne musíte v prezliekacej kabínke odložiť všetky kovové predmety, hodinky, šperky, mobilné telefóny, kreditné karty, okuliare či elektronické prístroje a snímateľnú zubnú protézu. Ženy prichádzajú na vyšetrenie nenamaľované (niektoré kozmetické prípravky obsahujú drobné čiastočky kovu). Ak vaše oblečenie obsahuje kovové časti, musíte si prezliecť jednorazový nemocničný plášť.

Priebeh vyšetrenia

• Rádiologický technik vás uloží na vyšetrovací stôl. Na vyšetrovanú oblasť sa prikladá tzv. cievka, ktorá slúži na jej zobrazenie.
• Vyšetrenie je bezbolestné, vykonáva sa po zasunutí do tunela magnetu. Tunel je osvetlený a ventilovaný, budete mať v ruke balónik, ktorého stlačením v prípade nevoľnosti či komplikácii privoláte personál.
• Samotné skenovanie je hlučné, zvuky môžu pripomínať zbíjačku či vŕtačku. Na ochranu proti hluku dostane pacient špeciálne slúchadlá na uši. Môžete požiadať aj o počúvanie hudby cez slúchadlá počas vyšetrovania.
• Dĺžka MR vyšetrenia závisí od rozsahu požadovaného vyšetrenia a pohybuje sa v intervale približne 15 - 40 minút.
• Počas vyšetrenia môže byť pacientovi vnútrožilne podaná kontrastná látka. O jej podaní rozhoduje priamo počas vyšetrenia vyšetrujúci lekár. Kontrastná látka nie je na báze jódu a je podstatne bezpečnejšia. Kontrastnú látku nepodávame pacientom so závažným poškodením obličiek a ani pacientom, ktorí sú pripravovaní na transplantáciu pečene, a deťom do 1 roka (len v prípade závažnej indikácie).
• Počas niektorých vyšetrení môžete dostávať od vyšetrujúceho asistenta pokyny, napr. zadržať dych, môžete dýchať a pod.
• Pokiaľ trpíte klaustrofóbiou, je pred vyšetrením podanie ľahkého sedatíva možné po porade s lekárom.

Kontraindikácie a obmedzenia

Aj keď je MRI bezpečná metóda, existujú určité kontraindikácie a obmedzenia:

• Kovové implantáty: Pacienti s MR nekompatibilnými implantátmi alebo cudzími telesami neznámeho pôvodu v blízkosti citlivých anatomických štruktúr nemôžu byť vyšetrení. Pred vyšetrením si zložte kontaktné šošovky.
• Tehotenstvo: Štandardne nevyšetrujeme tehotné pacientky v 1. trimestri. Napriek tomu nás informujte, že ste tehotná. Bude potrebné prediskutovať s našimi odborníkmi ďalší postup!
• Tetovanie: Tetovanie väčšieho rozsahu môže spôsobiť popáleniny.
• Líčenie tváre: Líčenie tváre môže spôsobiť zmeny a deformity v MR obrazoch.
• Klaustrofóbia: Ak máte pocit tiesne z uzatvoreného priestoru a neviete ho prekonať, oznámte to, prosím, rádiologickému asistentovi.

Liečba a rehabilitácia vestibulárnych porúch

Liečba vestibulárnych porúch závisí od konkrétnej diagnózy. Medzi bežné metódy patria:

• Lieky: Zahrňuje rôzne skupiny liečiv na potlačenie symptómov ako závraty, nevoľnosť a vracanie.
• Chirurgická liečba: Rezistentná Menierova choroba sa môže liečiť tzv. chemodeštrukciou alebo chirurgickým prerušením nervu.
• Vestibulárna rehabilitácia: Dôležitou súčasťou liečby je tzv. vestibulárna rehabilitácia. Táto tvorí súbor špecializovaných cvičení, zameraných na obnovenie zrakovej ostrosti a stability v pohybe. Jej podkladom je dráždenie a schopnosť nervového systému obchádzať pôvodnú poruchu a vytvárať nové funkčné prepojenia CNS. Rehabilitácia pacienta s poruchou rovnováhy sa odvíja predovšetkým od základnej diagnózy. O jej type a rozsahu rozhoduje ošetrujúci lekár.

tags: #magneticka #rezonancia #praceneschopnost