V praxi sa zamestnanci často stretávajú s problémami pri uznávaní pracovného voľna z dôvodu návštevy lekára. Zamestnávatelia niekedy odmietajú uznať celodennú návštevu alebo obmedzujú jej trvanie na niekoľko hodín. Tento článok objasňuje, na čo má zamestnanec nárok pri návšteve lekára podľa Zákonníka práce a ako sa brániť v prípade porušenia zákona.
Pracovné voľno s náhradou mzdy: Kedy a v akom rozsahu?
Podľa Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, ak sa návšteva lekára nedala absolvovať mimo pracovného času. To znamená, že ak máte pevný termín alebo lekár ordinuje len v čase, kedy by ste mali byť v práci, zamestnávateľ vám musí ospravedlniť všetok čas, ktorý bol na návštevu lekára nevyhnutný.
- Ak návšteva trvala dve hodiny, ospravedlní dve hodiny.
- Ak trvala päť hodín, ospravedlní päť hodín.
- Ak trvala osem hodín, musí ospravedlniť všetkých osem hodín.
Zamestnávateľ teda nemôže obmedzovať tento limit napríklad maximálne na 4 hodiny. Na účely určenia celkového rozsahu pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi v kalendárnom roku sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje, akoby pracoval päť dní v týždni.
Rozsah pracovného voľna a počet návštev
Zákonník práce stanovuje maximálny rozsah pracovného voľna s náhradou mzdy na sedem dní v kalendárnom roku pre vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca. Ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy môže zamestnávateľ poskytnúť v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Ak to zamestnávateľ neurčí inak, platí zákonom ustanovený maximálny počet dní. Po vyčerpaní týchto siedmich dní vám zamestnávateľ nemôže zakázať ísť k lekárovi, ale už vám návštevy nepreplatí.
Potvrdenie od lekára a povinnosti zamestnávateľa
Lekár je povinný na potvrdení o návšteve vyznačiť, koľko vyšetrenie alebo ošetrenie trvalo. Do tohto času sa zarátava aj cesta k lekárovi, cesta od lekára, čakanie v čakárni a podobne. Je vo výlučnej kompetencii lekára stanoviť, koľko táto návšteva trvala, a zamestnávateľ nemá kompetenciu tento čas skracovať. Zamestnávateľ má jedno jediné právo, a to zavolať lekárovi a overiť si, či sa návšteva uskutočnila. Nesmie však zisťovať zdravotný stav zamestnanca, pretože ide o osobitnú kategóriu osobných údajov zamestnanca.
Dôsledky ošetrenia a nariadenie kľudu
Ak ide o vyšetrenie či ošetrenie, ktoré síce netrvalo celý deň, ale má pre zamestnanca svoje dôsledky (napríklad trhanie zuba alebo kolonoskopia), je vhodné, keď lekár na potvrdenie napíše, že nariaďuje kľud na lôžku najbližších 24 hodín. Pretože ošetrenie zuba síce objektívne mohlo trvať dve hodiny, ale zamestnanec dôsledkami tohto ošetrenia môže trpieť celý deň. Keďže podľa zákona má lekár na potvrdenie zaznačiť, koľko ošetrenie objektívne trvalo, je vhodnejšia formulácia o nariadení kľudu na lôžku po nejaký čas, než formulácia „platí celý deň“.
Pružný pracovný čas a návšteva lekára
Ak má zamestnanec pružný pracovný čas a jeho návšteva lekára trvá celý deň, zamestnávateľ je povinný ospravedlniť len ten čas, ktorý zasahuje do základného pracovného času. Zvyšné (pružné) hodiny si zamestnanec bude musieť nadpracovať. Prekážka v práci z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení sa posudzuje ako výkon práce s náhradou mzdy len v rozsahu, v ktorom zasiahla do základného pracovného času. Po odpadnutí prekážky je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu túto neodpracovanú časť pracovného času odpracovať v pracovných dňoch, ak sa so zamestnávateľom nedohodol inak.
Sprevádzanie rodinného príslušníka k lekárovi
Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v nevyhnutne potrebnom rozsahu, ak sprevádza rodinného príslušníka (napr. dieťa) k lekárovi na vyšetrenie alebo ošetrenie, ak je sprevádzanie nevyhnutné a nemožno ho vykonať mimo pracovného času. Pracovné voľno za účelom sprevádzania k lekárovi je spravidla poskytované v rozsahu najviac sedem pracovných dní v kalendárnom roku na dieťa (ustanovené v § 141 Zákonníka práce). V prípade sprevádzania zdravotne postihnutého rodinného príslušníka môže byť poskytnuté pracovné voľno v rozsahu 10 dní v roku. Ak sú obaja rodičia zamestnancami, nárok na náhradu mzdy bude mať vždy len jeden sprevádzajúci. Medzi rodinných príslušníkov patria manžel, vlastné dieťa, osvojené dieťa, dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti alebo do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, rodič, náhradný rodič, súrodenec, starý rodič, vnuk a iná osoba, ktorá žije so zamestnancom v spoločnej domácnosti.
Čo robiť, ak zamestnávateľ odmieta dodržiavať zákon?
Ak zamestnávateľ robí problémy s uznávaním týchto tzv. „P-éčiek“ a odmieta dodržiavať zákon, máte v zásade tri možnosti:
- Obrátiť sa na svoju odborovú organizáciu, ak ju v podniku máte.
- Vysvetliť zamestnávateľovi, že porušuje zákon a trvať na tom, aby od takéhoto konania upustil.
- Dať podnet na inšpektorát práce, že zamestnávateľ vám v rozpore so zákonom nechce uznať potvrdenie od lekára. Inšpektorát sa na to pozrie a dorieši to.