Dovolenka je neoddeliteľnou súčasťou pracovného života a jej pravidlá sú upravené Zákonníkom práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). Čerpanie dovolenky a nárok na voľno sa neriadi len klasickými dovolenkovými dňami, ale aj rôznymi životnými situáciami, vrátane sťahovania. V tomto článku sa pozrieme na to, kedy má zamestnanec nárok na dovolenku alebo iné voľno v súvislosti so sťahovaním a aké sú základné pravidlá čerpania.
Základné pravidlá nároku na dovolenku
Každý zamestnanec pracujúci na trvalý pracovný pomer má nárok na riadnu dovolenku. Podmienky vzniku nároku na dovolenku, ako aj jej čerpania upravuje Zákonník práce v ustanoveniach § 100 až § 117.
Zamestnancovi môže vzniknúť nárok na:
- dovolenku za kalendárny rok, resp. časť,
- dovolenku za odpracované dni,
- dodatkovú dovolenku.
Základná výmera dovolenky je u zamestnanca najmenej štyri týždne (20 dní) za kalendárny rok. Zamestnanec, ktorý do konca roka dovŕši najmenej 33 rokov, má nárok na päť týždňov dovolenky (25 dní). Rovnako je to v prípade, keď sa zamestnanec trvale stará o dieťa.
Zamestnanec, ktorý u zamestnávateľa nepracoval v príslušnom kalendárnom roku aspoň 60 dní, má nárok na dovolenku za odpracované dni. Tento prípad nastáva vtedy, keď pracovný pomer u zamestnávateľa netrval dlhšie ako 60 dní. Za každých 21 odpracovaných dní získate jednu dvanástinu ročného nároku na dovolenku.
Nárok na dodatkovú dovolenku majú iba zákonom vymedzení zamestnanci, napríklad zamestnanci pracujúci pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnanci, ktorí vykonávajú práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé. Týmto zamestnancom vzniká nárok na dodatočný týždeň dovolenky.
Čerpanie dovolenky a úloha zamestnávateľa
Čerpanie dovolenky určuje vždy zamestnávateľ, a to po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek, ktorý bol určený s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov. Čerpanie dovolenky zamestnávateľ plánuje spravidla tak, aby si zamestnanec mohol vyčerpať svoj nárok na dovolenku do konca kalendárneho roka. Zamestnávateľ musí poskytnúť jednu časť čerpania dovolenky aspoň najmenej dva týždne, ak sa nedohodne so zamestnancom inak. Čerpanie dovolenky zamestnávateľ oznamuje zamestnancovi aspoň 14 dní vopred, pričom toto obdobie môže byť kratšie len so súhlasom zamestnanca.
Napriek tomu, že dovolenku určuje zamestnávateľ, zamestnanec mu môže navrhnúť dátum, v ktorom by rád čerpal voľno. Pri určovaní dovolenky je však potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca, ktorými môžu byť napr. školské prázdniny, rodinné oslavy.
Zamestnávateľ nemôže nariadiť čerpanie dovolenky počas obdobia, kedy je zamestnanec na PN, materskej či rodičovskej dovolenke. Ak zamestnávateľ určí zamestnancovi náhradné voľno za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok na deň dovolenky, je povinný mu určiť náhradné voľno na iný deň.
Kedy môže zamestnanec požiadať o čerpanie dovolenky?
V určitých prípadoch môže zamestnávateľ nariadiť po dohode so zamestnancami aj hromadné čerpanie dovolenky, a to najmä ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov.
Sťahovanie a nárok na pracovné voľno
Okrem klasickej dovolenky existuje množstvo ďalších dôvodov, pre ktoré je možné sa ospravedlnene neukázať v práci. Tieto prekážky sú upravené v § 141 Zákonníka práce.
Voľno s náhradou mzdy:
Zamestnanec má nárok na voľno s náhradou mzdy v prípadoch ako:
- návšteva lekára (max. 7 dní ročne),
- darovanie krvi alebo iných biologických materiálov,
- narodenie dieťaťa,
- sprevádzanie rodinného príslušníka k lekárovi (max. 7 dní ročne),
- úmrtie blízkeho príbuzného,
- vlastná svadba,
- sťahovanie z dôvodu zamestnávateľa.
Je dôležité poznamenať, že nárok na platené voľno pri sťahovaní vzniká len vtedy, ak je sťahovanie z dôvodu zamestnávateľa, napríklad pri relokácii firmy alebo preradení zamestnanca na iné pracovisko.
Voľno bez náhrady mzdy:
V iných prípadoch môže zamestnanec požiadať o voľno bez náhrady mzdy. Sem patrí napríklad:
- ďalšie návštevy lekára nad rámec 7 dní,
- svadba dieťaťa či rodiča,
- výpadok verejnej dopravy (ak sa zamestnanec inak nemohol dostať do práce),
- bežné sťahovanie.
Preto, ak sa sťahujete z osobných dôvodov a nie na príkaz zamestnávateľa, máte nárok na voľno, avšak bez náhrady mzdy. Vždy je vhodné túto skutočnosť prediskutovať so zamestnávateľom a dohodnúť sa na podmienkach.
Čo ak sa dovolenka nestihne vyčerpať?
Zamestnanec by si mal vyčerpať dovolenku spravidla do konca daného kalendárneho roka, ktorému jej čerpanie prislúcha. V prípade, že u neho nastali prekážky v práci (napr. dočasná pracovná neschopnosť, materská dovolenka, rodičovská dovolenka), resp. zamestnávateľ neurčil jej čerpanie, presúva sa mu táto dovolenka do ďalšieho kalendárneho roka.
Ak zamestnávateľ neurčí čerpanie tejto zostatkovej dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, zamestnanec si môže určiť jej čerpanie sám. Vyčerpať si ju však musí do konca príslušného kalendárneho roka. Ak dovolenku neminie ani do konca nasledujúceho roka, s najväčšou pravdepodobnosťou prepadne. Podľa zákona sa totiž prepláca len časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky.
Benefity nad rámec zákona: Voľno ako firemný bonus
Mnohé firmy dnes ponúkajú nadštandardné benefity, medzi ktoré patrí aj voľno navyše. Napríklad:
- Sick days - krátkodobé indispozičné voľno bez potreby PN,
- narodeninové voľno - platený deň voľna k narodeninám,
- voľno pri výročiach firmy či iných významných udalostiach.
Tieto benefity síce nevyplývajú zo zákona, ale môžu výrazne podporiť lojalitu a spokojnosť zamestnancov.