Práceneschopnosť (PN) je bežná životná situácia, ktorá ovplyvňuje zamestnávateľov aj zamestnancov. Okrem dopadu na zdravie a pracovnú produktivitu má PN aj svoje špecifiká v oblasti mzdového účtovníctva a daní. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku vrátenia dane v kontexte práceneschopnosti (PN) na Slovensku a zameriava sa na to, ako práceneschopnosť ovplyvňuje vrátenie daní a aké faktory je potrebné zohľadniť.
Vrátenie dane a práceneschopnosť: Základné princípy
Vrátenie dane je možné v prípade, ak daňovník zaplatil preddavky na daň v priebehu roka vo vyššej sume, ako bola jeho celková daňová povinnosť. To znamená, že ak zamestnávateľ zrazil z vašej mzdy preddavky na daň, ale váš celkový ročný príjem bol nízky (napríklad kvôli PN), môžete mať nárok na vrátenie časti alebo celej zaplatenej dane. Za práceneschopnosť sa dane nikdy nevracajú; daň vám môže byť vrátená len v prípade preplatku.
Rozdiel, ktorý vzniká počas čerpania PN, je ten, že klesne celkový ročný príjem, tým pádom klesne aj daňová povinnosť, a keď sa platia preddavky, vznikne pri ročnom zúčtovaní suma na vrátenie. Ak daňovník nedosahuje ročnú výšku zdaniteľných príjmov potrebnú na vznik povinnosti podať daňové priznanie a nevykázal daňovú stratu z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, daň sa nevyrubí a neplatí a daňovník nemá povinnosť podať daňové priznanie.
Faktory ovplyvňujúce vrátenie dane pri PN
Na vrátenie daní v súvislosti s PN vplýva niekoľko kľúčových faktorov:
Výška zdaniteľného príjmu
Nárok na vrátenie dane závisí od výšky vášho zdaniteľného príjmu. Ak ste mali nízky príjem a nezaplatili ste daň, nemajú vám čo vrátiť, aj keď ste boli na PN. Ak ste zarobili menej ako 1 901,67 eura, podanie daňového priznania sa vám môže oplatiť. Z týchto príjmov vám totiž môžu vrátiť dane. Týka sa to predovšetkým študentov a dôchodcov, ktorí si privyrábajú prácou na dohodu. Rovnako až v priznaní si môžete uplatniť daňový bonus alebo úľavu na manželku.
Nezdaniteľná časť základu dane
Každý daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Pre rok 2024 je nezdaniteľná časť na daňovníka vo výške 5 646,48 €. Ak je váš príjem nižší ako táto nezdaniteľná časť, vznikne vám preplatok na dani. Pre rok 2025 platí, že ak daňovník dosiahne základ dane do 25 426,27 €, tak nezdaniteľná časť na daňovníka bude 5 753,79 €. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 25 426,27 €, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta podľa vzorca: 12 110,36 € - (základ dane: 4).
Preddavky na daň
Ak vám zamestnávateľ v priebehu roka zrážal preddavky na daň, je dôležité zistiť, či bola táto suma vyššia ako vaša skutočná daňová povinnosť. Ak áno, máte nárok na vrátenie preplatku. Vrátiť vám môžu len daň, ktorú ste zaplatili. Viac nie. Ak ste odpracovali len necelé 2 mesiace, tak ste dane veľa nestihli zaplatiť, a teda aj prípadný preplatok bude nízky.
Príjmy počas PN
Počas PN poberáte náhradu príjmu od zamestnávateľa (prvých 10 dní) a nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne (od 11. dňa). Tieto príjmy sú zdaniteľné, ale môžu byť nižšie ako váš bežný príjem, čo môže viesť k preplatku na dani. Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom svojmu zamestnancovi je oslobodeným príjmom podľa § 5 ods. 7 písm. f) zákona o dani z príjmov.
Celoročná PN
Ak ste boli na PN celý rok, je možné, že ste neplatili žiadnu daň, a teda nemajú vám čo vrátiť. Počas PN nepracujete a neodvádzate daň.
Práceneschopnosť a mzdové účtovníctvo
Správne účtovanie a spracovanie miezd počas PN je kľúčové pre dodržiavanie legislatívy a zabezpečenie spokojnosti zamestnancov. Problematiku PN upravuje viacero zákonov, ktoré definujú práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov, ako napríklad:
- Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
- Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
- Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.
- Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.
- Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
- Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).
Nárok na náhradu príjmu a nemocenské
Počas PN má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa alebo na nemocenskú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou. Tieto dávky kompenzujú stratu zárobku počas PN.
| Obdobie PN | Výška náhrady/dávky | Platiteľ |
|---|---|---|
| 1. - 3. deň PN | 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) | Zamestnávateľ |
| 4. - 10. deň PN | 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) | Zamestnávateľ |
| Od 11. dňa PN | 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) | Sociálna poisťovňa |
Zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu, ak si PN privodil úmyselne, napríklad požitím alkoholu. Pre určenie výšky náhrady príjmu alebo nemocenského je dôležité určiť rozhodujúce obdobie. To je obdobie najmenej od 1. januára kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN.
Elektronická PN (ePN)
Od 1. júna 2023 lekári vystavujú potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti elektronicky, tzv. ePN. Zamestnanec už nemusí doručovať zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni žiadne dokumenty. Komunikácia so Sociálnou poisťovňou sa realizuje prostredníctvom e-služieb.
Kedy vzniká preplatok na dani a ako ho získať?
Preplatok na dani vzniká spravidla vtedy, ak daňovník zaplatil preddavky na daň vo vyššej sume, ako bola jeho daňová povinnosť. Preplatok na dani môže s najväčšou pravdepodobnosťou vzniknúť:
- Študentom, ktorí v priebehu roka pracovali na základe dohody mimo pracovný pomer.
- Poberateľom starobného alebo výsluhového dôchodku, ktorí v priebehu roka pracovali na základe dohody alebo pracovného pomeru a ich príjem nepresiahol nezdaniteľnú časť základu dane.
- Zamestnancom, ktorí časť roka pracovali a časť roka poberali materský či rodičovský príspevok.
- Zamestnancom, ktorí boli časť roka nezamestnaní.
Postup pri vrátení dane
- Podanie daňového priznania: Ak chcete získať vrátenie dane, musíte podať daňové priznanie. Za zdaňovacie obdobie roka 2016 vzniká povinnosť vysporiadania príjmov, ak zdaniteľné príjmy presiahnu sumu 1 901,67 eura.
- Výber typu daňového priznania: Pre vrátenie preplatku je dôležité vyplniť správny typ daňového priznania. Ten závisí od druhu príjmu:
- Typ A: príjem zo zamestnania, z dohody, brigády, zo zahraničného zamestnania a zahraničnej brigády.
- Typ B: príjem z podnikania, z podnikania v zahraničí, kombinácia príjmov z podnikania s príjmami zo závislej činnosti (zamestnanie/dohoda) alebo iného príjmu (prenájom/predaj nehnuteľnosti, vecná výhra, príjem z osobnej asistencie, kryptomien, derivátov, dividend, atď), kombinácia príjmov zo závislej činnosti (zamestnanie/dohoda) s inými príjmami.
- Žiadosť o vrátenie preplatku: Ak v daňovom priznaní vznikne preplatok, treba oň požiadať, inak nebude vyplatený. Žiadosť sa uvádza v príslušnom oddiele daňového priznania podľa toho, aký typ daňového priznania daňovník vypĺňa:
- Typ A - v oddiele XI. - Žiadosť o vyplatenie daňového bonusu, o vrátenie daňového preplatku alebo vyplatenie zamestnaneckej prémie.
- Typ B - v oddiele XIV. - Žiadosť o vrátenie daňového preplatku alebo o vyplatenie daňového bonusu.
Termíny vrátenia preplatku
Termín pre vrátenie preplatku závisí od skutočnosti, kedy bolo daňové priznanie podané:
- Riadny termín: Ak bolo daňové priznanie podané do riadneho termínu (zvyčajne 31. marca, v roku 2024 posunuté na 2. apríla), preplatok na dani bude vyplatený najneskôr do 10. mája.
- Odložený termín: Vrátenie preplatku pri odklade daňového priznania závisí od dátumu, do ktorého bolo daňové priznanie odložené. Aj tu platí princíp 40-dňovej lehoty.
- Podanie po termíne: Ak daňovník podal daňové priznanie po riadnom termíne, pričom nepožiadal o odklad daňového priznania, 40-dňová lehota na vrátenie preplatku začína plynúť dňom podania daňového priznania.
Daňový úrad vracia preplatky na dani len v sume vyššej ako 5 €. Maximálna suma, ktorú daňový úrad môže zaslať poštovou poukážkou na adresu daňovníka, je 15 000 €.
Ďalšie dôležité body
Ak zamestnancovi vznikol z ročného zúčtovania daňový nedoplatok, tak zamestnávateľ je povinný odviesť tento nedoplatok zo mzdy zamestnanca najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom vykonal ročné zúčtovanie (§ 38 ods. 7 Zákona 595/2003 Z.z.). Ak sa nedoplatok nedá odviesť ani do konca roka (napr. z dôvodu dlhodobej PN), potom treba postupovať podľa § 40 ods. 5 Zákona, kedy nedoplatok dane vyberie správca dane príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný do 30 dní odo dňa, kedy táto skutočnosť nastala alebo kedy ju zistil, oznámiť príslušnému daňovému úradu vznik takejto situácie a predložiť mu potrebné doklady na vykonanie zrážky dane.