Čítanie kníh je jednou z najdôležitejších činností, ktoré môžu deti vykonávať pre svoj kognitívny a osobnostný rozvoj. V čase rýchlych digitálnych médií však čítanie kníh zostáva dôležitým prvkom vzdelávania a kultúrneho rozvoja spoločnosti. Napriek tomu mnohí mladí ľudia siahajú po knihách čoraz menej.
Dnešné deti čítajú knihy omnoho menej ako ich rodičia. Nájdu sa aj také, ktoré nečítajú knihy pre potešenie dokonca vôbec. Nepoznajú svet fantázie, do akého vás môže vziať len dobrá kniha. Omnoho častejšie siahajú po filme ako po knihe. Nestrácajú sa na dlhé hodiny v knižniciach. Niekedy majú voči knihám doslova odpor.
Dôsledky nedostatku čítania u detí
Nedostatok čítania môže mať vážne dôsledky na detský mozog, osobnosť a budúcnosť. Preto je dôležité venovať tomuto aspektu výchovy dostatočnú pozornosť a čas. Čo sa stane, ak dieťa bude čítať len málo alebo vôbec?
- Zhoršená slovná zásoba a jazykové schopnosti: Deti, ktoré nečítajú pravidelne, majú tendenciu mať chudobnejšiu slovnú zásobu.
- Slabšie kognitívne schopnosti: Čítanie podporuje rozvoj kritického myslenia, predstavivosti a schopnosti riešiť problémy.
- Znížená schopnosť sústrediť sa: Čítanie kníh vyžaduje sústredenie a trpezlivosť.
- Obmedzená empatia a porozumenie: Knihy často obsahujú príbehy, ktoré umožňujú deťom vžiť sa do pocitov a skúseností iných ľudí.
- Slabšie sociálne zručnosti: Čítanie môže deti naučiť o rôznych sociálnych situáciách a správnych spôsoboch komunikácie.
- Menej rozvinuté kritické myslenie: Knihy často obsahujú komplexné témy a morálne dilemy, ktoré povzbudzujú deti k premýšľaniu a diskusii.
- Horšie školské výsledky: Deti, ktoré čítajú menej, môžu mať problémy s porozumením textov v učebniciach a školských úlohách. Z tohtoročných výsledkov testovania deviatakov vyplynulo, že žiaci majú problém s čítaním s porozumením, so spracovaním poznatkov a zmyslom obsahu textu.
- Obmedzené kariérne možnosti: V dnešnej dobe sú čitateľské zručnosti nevyhnutné takmer v každom povolaní.
Hlavné dôvody, prečo mladí ľudia nečítajú knihy
Prieskum agentúry NMS, ktorý sa konal pri príležitosti marca ako mesiaca knihy, ukázal, že za posledný rok neprečítalo ani jednu knihu 44 percent Slovákov. Najčastejším dôvodom, prečo Slováci a Slovenky nečítajú knihy, je nedostatok času. Mladí ľudia uverili sloganu, že na všetko, čo v živote môžu potrebovať, im stačí web. Nevedia a nie sú naučení nájsť si zaujímavé čítanie.
1. Nesprávny výber knihy
Pri čítaní kníh je dôležité, aby deti čítali knihy, ktoré sú vhodné ich čitateľskej úrovni. Osemročné dieťa kniha pre deti vo veku trinásťročných zaujímať nebude, to isté platí aj naopak. Téma kníh by mala byť taká, ktorá deti zaujíma. Ak dieťa zaujíma Lego, skúste to knižkou o Legu. Ak sú to čarodejnice, vyskúšajte knihu o čarodejniciach, ak záhady, tak skúste detektívky. Deti sa pre čítanie nenadchnú, pokiaľ ich daná téma nebude zaujímať.
Mnoho kníh, hlavne pre čitateľov v mladšom veku, je písaných veľmi jednoducho, či až príliš jednoducho, čím stráca kniha svoj zmysel. Dieťa potom stráca motiváciu čítať a nevidí v tom zmysel. Dieťa daná kniha nezaujíma, stáva sa frustrované, čím úplne opadá aj jeho záujem.
Ďalším problémom je, ak rodičia deťom vyberajú knihy. Je lepšie nechať deti vybrať si svoje vlastné knihy. Ony vedia, čo by ich zaujímalo a čo by si rady prečítali aj bez pomoci dospelých.
Knihy, ktoré potrebujete pre nadčasovú detskú knižnicu | Najlepšie knihy pre deti vo veku 0 – 12 rokov
2. Žiadny čas na čítanie
Deti majú čoraz menej času na čítanie. Bežný koncept rodičovstva je zabaviť dieťa čo najväčším možným množstvom mimoškolských aktivít, aby sa dostali na dobré univerzity. Ak dieťa chodí do školy, popritom má ešte nejaké ďalšie mimoškolské aktivity a na večer domáce úlohy, po celom dni sa cíti príliš unavené na to, aby čítalo knihu. Deti jednoducho potrebujú aj voľný čas na relaxáciu alebo nudu a čítanie kníh sa môže stať ich príjemným pravidelným rituálom.
Podľa prieskumu je nedostatok času najčastejším dôvodom, prečo respondenti nečítajú knihy.
3. Priveľa technológií
Technológie zahltili svet. Čoraz viac ľudí má prístup k technológiám. Väčšina má smartfón s prístupom na internet a doma vlastný tablet či počítač. Omnoho viac času trávime pasívnou zábavou online, než so zábavou s knihou. Deti trávia menej času behaním po vonku a čítaním kníh, viac času pozeraním televízie alebo hraním sa na počítači.
4. Rodičia nečítajú
Hovorí sa, že deti sú odrazom svojich rodičov. Trávia s nimi množstvo času a kopírujú ich správanie. Takže, ak rodič nečíta knihy, s veľkou pravdepodobnosťou ich ani jeho dieťa nebude čítať. Rodič je jeho najsilnejší vzor. Ak dieťa vidí rodiča, ako si spokojne číta knihu, je pri tom usmiaty, nekričí, dokonca zrelaxovaný, tak dieťa podvedome začne robiť to isté. Rodičia by mali podporovať a motivovať svoje deti k pravidelnému čítaniu, pretože výhody, ktoré z toho plynú, sú nezmerateľné a dlhodobé.
Ďalším problémom je, že rodičia deťom nečítajú knihy pred spaním, a ak aj áno, tak len tým najmenším. Pritom práve čítanie nahlas pomáha zlepšovať gramotnosť dieťaťa alebo dokáže motivovať deti k čítaniu. Výskum dokazuje, že deti v predškolskom veku, ktorým sa číta, sú lepšie pripravené na školskú dochádzku.
5. Chýba im trpezlivosť
Dnešné deti nie sú trpezlivé, pretože vyrastajú v dobe, kedy je takmer všetko možné dostať na počkanie. Pár sekúnd, nanajvýš pár minút sú ešte prijateľné. Ale hodiny? Radšej si cez počítač stiahnu film a usadia sa k televízii. Na knihu treba viac ako pár sekúnd - treba na ňu pár hodín, až pár dní.
6. Žiadny prístup ku knihám
Ak deti nemajú žiadny prístup ku knihám a nevidia ich okolo seba, samé z vlastnej iniciatívy čítať nezačnú. Obklopte sa doma knihami, začnite chodiť pravidelne do knižnice alebo kníhkupectva. Dnes už robia rôzne atraktívne aktivity na podporu čítania.
Z prieskumu vyplynulo, že návšteva verejnej knižnice je u čitateľov najmenej využívaným spôsobom získania knihy. Knižnice využíva pätina z opýtaných. Za posledných päť rokov sa navyše nakupuje pre úsporné opatrenia stále menej kníh.
7. Školy intenzívne nepodporujú čítanie
Deti často nemajú žiadny záujem čítať, špeciálne v škole, pretože daný materiál je pre nich nezaujímavý. Učitelia v škole by sa mali snažiť nájsť texty, ktoré by deti zaujali tak, aby zabudli, že vlastne čítajú, lebo musia. Deti by omnoho viac zaujali články o deťoch, ak sú ony v ich veku, s podobnými či rovnakými záujmami. Zároveň platí, čím kontroverznejšia téma, tým zaujímavejšia a pútavejšia môže byť.
Ministerstvo školstva v koncepcii záchranu nevidí, hoci aj z tohtoročných výsledkov testovania deviatakov vyplynulo, že žiaci majú problém s čítaním s porozumením, so spracovaním poznatkov a zmyslom obsahu textu.
8. Očakávajú, že budú testované
Ak deti čítajú v škole, podvedome očakávajú, že z toho budú testované, pretože na základe testovania je postavený celý školský systém. Testy by nemali byť štandardizované, ale viac sa zamerať na čitateľský zážitok a na to, čo si dieťa o knihe skutočne myslí. Učitelia by mali nechať deti otvorene hovoriť o svojich pocitoch.
9. Problémy so sústredením
Keď príde na čítanie, veľa detí má problémy so sústredením. Text môže byť zložitejší či napísaný komplikovanejšou formou. Dieťa sa potom v texte stráca alebo vôbec nechápe, čo sa autor snaží povedať. Ak dieťa nerozumie prečítanému textu alebo si nepamätá, o čom je, stráca motiváciu čítať. Tento problém je možné prekonať, pokiaľ dieťaťu vysvetlíte, ako si vytvoriť imaginárny obraz prečítaného, pridať či meniť detaily.
10. Porovnávanie slabších a rýchlejších čitateľov
Ďalším z problémov pri čítaní, ktoré vznikajú v škole, je porovnávanie rýchlosti čítania nahlas. Deti, ktoré čítajú pomaly, majú problémy s daným textom a len s ťažkosťami sa dostanú cez nízke čísla prečítaných slov za minútu, vnímajú viac nevýhody tejto metódy a len veľmi ťažko ich motivuje k tomu, aby začali viac čítať a zlepšili si svoje skóre. Tieto deti potom majú pocit, že zaostávajú a nedokážu danú priepasť prekonať.
Ak deti vedia, že čítajú omnoho pomalšie a s väčšími problémami ako ich spolužiaci, budú sa cítiť hlúpo a nepríjemným situáciám sa budú chcieť vyhýbať. Úlohou učiteľa je tomuto zabrániť, dieťa nesmie mať pocit hanby, inak to môže negatívne poznačiť nielen jeho sebavedomie, ale aj vzťah k samotnému čítaniu.
11. Čítanie je za trest
Niektorí rodičia vychovávajú metódou trestov či odmien, aj keď príde na problematiku čítania kníh. Touto metódou sa čítanie stáva niečím nepríjemným, nezávisle od toho, či dieťa čítaním potrestáte, alebo za to, či za čítanie dostane nejakú odmenu. Nie je to tak, že by sa deti rodili s averziou k čítaniu. Už odmalička sa malým deťom páčia knižky, všade si ich so sebou nosia a nepretržite si pozerajú obrázky v nich.
12. Ťažkosti s čítaním knihy pre jej vzhľad
Môže sa stať, že pri čítaní kníh s lesklým papierom, ktorý sa odráža, majú deti ťažkosti s čítaním textu, miestami ich bolia oči, prípadne po dlhšom čítaní majú bolesti hlavy. Môže to byť preto, lebo ich oči môžu byť viac citlivé na svetlo odrážajúce sa od knihy. V tom prípade je lepšie, keď školák má učebnice a knihy s matným povrchom papiera, čo však nie je bežná záležitosť pri školských učebniciach. Netreba sa v tom prípade diviť, že sa dieťa mrví a stále si šúcha oči.
Štatistiky čítania na Slovensku
Prieskum agentúry NMS Market Research z marca 2025 na vzorke 1 041 respondentov ukázal, že 44 percent Slovákov a Sloveniek za posledný rok neprečítalo ani jednu knihu. Aspoň jednu knihu prečítala viac ako polovica respondentov, z čoho sú výrazne viac zastúpené ženy a staršie generácie.
Čitateľské návyky Slovákov
| Počet prečítaných kníh za rok | Percento čitateľov |
|---|---|
| Žiadna | 44 % |
| Do 5 kníh | Väčšina čitateľov |
| Do 10 kníh | Približne 10 % |
| Do 20 kníh | 7 % |
| Viac ako 20 kníh | 6 % |
Ženy čítajú výrazne viac ako muži. Takmer pätine z nich sa za posledný rok podarilo prečítať 11 a viac kníh, zatiaľ čo u mužov to bolo len necelých osem percent. Spomedzi generácií najčastejšie stretnete s knihou v ruke najstarších Slovákov a Slovenky. Druhou z generácií, kde nájdete najväčší počet čitateľov, sú najmladší ľudia z Generácie Z, aj keď väčšina z nich sú len občasní čitatelia, nakoľko počas roka prečítali jednu až päť kníh. Najčastejšie si však na knihu nájdu čas vysokoškolsky vzdelaní Slováci a Slovenky - takmer 40 percent z nich prečítalo za posledný rok viac ako šesť kníh a viac ako pätina nad 11 kníh.
Spôsoby získavania kníh
Najčastejším spôsobom, akým sa ľudia dostávajú ku knihám, je ich kúpenie. Necelých 40 percent čitateľov ich zvykne dostávať darom, tretina sa vracia aj ku knihám, ktoré má doma vo vlastnej knižnici. Návšteva verejnej knižnice je u čitateľov najmenej využívaným spôsobom získania knihy. Za knihu nemá problém utratiť peniaze ani najmladšia Generácia Z, pričom až 81 percent z nich si kupuje knihy pre seba, čo je najviac spomedzi všetkých generácií. Najväčší čitatelia, staršie generácie, v porovnaní s ostatnými častejšie dostávajú knihu do daru.
Preferencie foriem kníh a miesta nákupu
Aj napriek čítačkám či audioknihám klasické tlačené knihy najradšej číta 93 percent z čitateľov. Čítačky uprednostňuje päť percent z nich a audioknihy preferujú necelé tri percentá čitateľov.
Ak ide o nákup kníh, tak e-shop súperí s kamenným obchodom. Približne tretina opýtaných najčastejšie nakupuje knihy v kamenných predajniach, porovnateľné množstvo zvolí skôr e-shop. E-shopy o niečo viac uprednostňujú mileniáli, a teda ľudia vo veku od 29 do 44 rokov, vysokoškolsky vzdelaní a obyvatelia stredného Slovenska. Návštevu kníhkupectva uprednostňujú najmä ženy, ľudia nad 61 rokov a ľudia so stredoškolským vzdelaním. Antikvariáty či služby na sprostredkovanie predaja využíva minimum ľudí.
Ako motivovať mladých k čítaniu
„Aby sa situácia zlepšila, je nevyhnutné vypracovať koncepciu vzdelávania a nastaviť ho tak, aby bolo čítanie nutnosťou a žiaci museli pracovať s písaným textom. Keby sa nám to podarilo naštartovať teraz, za štyri roky by sme sa mohli niekde posunúť,“ tvrdí členka správnej rady Slovenskej asociácie knižníc a riaditeľka Staromestskej knižnice v Bratislave Judita Kopáčiková. „Mladých treba naučiť čítať, preto musíme spojiť sily - rodina, školy, knižnice aj ministerstvá,“ dodáva.
- Začať extrémne jednoducho: Namiesto celej kapitoly skúsiť prečítať len 5 strán alebo venovať čítaniu 5 minút denne.
- Čítať na rovnakom mieste a v rovnakom čase: Mozog má rád rutinu.
- Nahradiť čítaním scrolling: Namiesto bezmyšlienkovitého brania telefónu skúsiť otvoriť knihu.
- Dať si výzvu: Tridsaťdňová výzva na čítanie 5 minút denne môže byť prekvapivo silným impulzom.
- Mať knihu stále po ruke: V taške, v mobile, na pracovnom stole. 10 minút denne sa rovná približne 300 stranám za mesiac, čo je jedna bežná kniha. Za rok sa tak dá zvládnuť 12 kníh.