Tento článok sa zaoberá problematikou nároku na nemocenské osoby so zdravotným postihnutím (ZŤP), ktorá pracuje na dohodu na Slovensku. Rozoberieme podmienky, za ktorých má osoba ZŤP nárok na nemocenské, a tiež špecifické aspekty, ktoré sa týkajú zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím.
Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím
Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím má na Slovensku určité osobitné pravidlá, ktoré zohľadňujú ich špecifické potreby a snažia sa im zabezpečiť rovnaké príležitosti. Cieľom je zamedziť akejkoľvek diskriminácii týchto zamestnancov a vytvoriť im vhodné pracovné podmienky.
Povinnosti zamestnávateľa
Zamestnávatelia majú voči občanom so zdravotným postihnutím niekoľko povinností, ktoré vyplývajú zo zákona o službách zamestnanosti a ďalších predpisov. Medzi tieto povinnosti patrí:
- Viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. h) zákona o službách zamestnanosti.
- Poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie.
- Zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.
- Prispôsobiť pracovisko potrebám zamestnanca so zdravotným postihnutím a ju prispôsobiť technickému rozvoju na udržanie zamestnanca v pracovnom pomere.
- Zabezpečiť potrebnú odbornú prípravu a starať sa o jej zvyšovanie.
Príspevky pre zamestnávateľov
Štát poskytuje zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú občanov so zdravotným postihnutím, rôzne príspevky. Tieto príspevky majú motivovať zamestnávateľov k zamestnávaniu osôb so zdravotným postihnutím a kompenzovať im zvýšené náklady spojené s ich zamestnávaním. Medzi tieto príspevky patria príspevky na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov so zdravotným postihnutím a pod.
Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru
Zákon chráni zamestnancov so zdravotným postihnutím aj pri skončení pracovného pomeru. Zamestnávateľ je pri výpovedi z pracovného pomeru ešte viac limitovaný. Ak sa zamestnávateľ chystá dať výpoveď zamestnancovi so zdravotným postihnutím, potrebuje predchádzajúci súhlas príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Bez predchádzajúceho súhlasu tohto úradu by bola výpoveď neplatná. Súhlas úradu nie je potrebný, ak je výpoveď daná z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce.
Nemocenské poistenie a nárok na nemocenské
Ak sa zamestnanec stane práceneschopným z dôvodu choroby alebo úrazu, môže to mať negatívny dopad na jeho finančnú situáciu. Nemocenské poistenie je systém, ktorý má za cieľ zmierniť tieto dopady a zabezpečiť zamestnancovi príjem aj počas práceneschopnosti.
Dočasná pracovná neschopnosť a jej potvrdenie
Dočasnú pracovnú neschopnosť zamestnanca potvrdzuje ošetrujúci lekár. Lekár uznáva zamestnanca za práceneschopného vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie. Od 1. januára 2024 platí povinnosť vystavovať ePN pre všetkých lekárov.
Nezabudni odovzdať zamestnávateľovi doklad od lekára pri začiatku, pokračovaní i pri ukončení pracovnej neschopnosti. V prípade, že ti vznikne nárok aj na nemocenské dávky, zamestnávateľ má povinnosť zaslať potrebné doklady na Sociálnu poisťovňu.
Hmotné zabezpečenie počas práceneschopnosti
V prípade uznania práceneschopnosti má zamestnanec nárok na hmotné zabezpečenie. Zamestnanec má počas PN-ky, za predpokladu splnenia určitých podmienok, nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa, resp. na nemocenskú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou.
Náhrada príjmu od zamestnávateľa
Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa. Výška náhrady príjmu je nasledovná:
- počas prvých 3 dní (vrátane) dočasnej pracovnej neschopnosti: 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ),
- od 4. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti: 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
Napríklad, pokiaľ tvoj denný vymeriavací základ bol 20 eur, prvé 3 dni by si mal zaplatených 5 eur denne.
Nemocenská dávka od Sociálnej poisťovne
Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Nemocenské dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou sú vždy vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.
Denný vymeriavací základ (DVZ)
Denný vymeriavací základ sa počíta ako: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je:
- kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto predchádzajúceho kalendárneho roka do dňa, kedy vznikla PN.
- obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t. j. predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN.
Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ.
Povinnosti a práva počas práceneschopnosti
Počas dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec určité povinnosti, ktorých dodržiavanie je kontrolované. Ide najmä o dodržiavanie liečebného režimu a oznamovanie zmeny miesta pobytu. V prípade porušenia liečebného režimu môže Sociálna poisťovňa uložiť sankcie.
Nárok osoby ZŤP pracujúcej na dohodu na nemocenské
Pre posúdenie nároku osoby ZŤP pracujúcej na dohodu na nemocenské je kľúčové, či táto osoba platí nemocenské poistenie. Ak osoba ZŤP pracuje na dohodu a je povinne nemocensky poistená (napríklad z dôvodu, že jej príjem presahuje určitú hranicu), má nárok na nemocenské za rovnakých podmienok ako ostatní zamestnanci. Ak však nemocenské poistenie neplatí, nárok na nemocenské jej nevzniká. Ak si na dohodu neplatí nemocenské poistenie (napr. z nízkeho príjmu), nemá nárok na dávku v prípade práceneschopnosti (PN) ani na materské. Môže si sám dobrovoľne platiť nemocenské alebo dôchodkové poistenie, ak chce získať nárok na dávky.
Fyzická osoba, ktorá má z dohody pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti a nemá priznaný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, resp. výsluhový dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku, je povinne nemocensky a dôchodkovo poistený a povinne poistený v nezamestnanosti.
Osobitné postavenie osôb so zdravotným postihnutím
Osoba zdravotne ťažko postihnutá nie je v zásade vylúčená z trhu práce, a to ani v prípade pomerov založených na základe dohôd o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) bod 2 Zákona o sociálnom poistení sa zamestnancom na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti rozumie, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom invalidného dôchodku.
Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. sadzba poistného pre osoby so zdravotným postihnutím sa uplatní v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola táto osoba považovaná za osobu so zdravotným postihnutím aspoň jeden deň, t. j. bude sa platiť z reálne dosiahnutého príjmu (pretože sa na neho vzťahuje §16a ods. 2 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z.). Ak je zamestnanec zároveň poistencom štátu podľa §11 ods. 7 a 8 zákona č. 580/2004 Z. z. tak sa na neho vzťahuje výnimka z minimálneho preddavku zamestnanca (a rovnako aj výnimka z minimálneho poistného zamestnanca v rámci RZ - vid §13b ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z.).
Prehľad odvodov pre dohodárov ZŤP (poberateľov invalidného dôchodku)
Pre posúdenie nároku na nemocenské a iné dávky je dôležité vedieť, aké odvody platia dohodári so zdravotným postihnutím. Nižšie uvádzame prehľad povinných odvodov.
| Typ poistenia | Zamestnanec | Zamestnávateľ |
|---|---|---|
| Nemocenské poistenie | Platí, ak má pravidelný príjem | Platí, ak má pravidelný príjem |
| Dôchodkové poistenie (starobné a invalidné) | Platí | Platí |
| Poistenie v nezamestnanosti | Neplatí, ak je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo dovŕšil dôchodkový vek | Neplatí, ak je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo dovŕšil dôchodkový vek |
| Garančné poistenie | Neplatí | Platí z celej výšky odmeny |
| Úrazové poistenie | Neplatí | Platí z celej výšky odmeny |
| Zdravotné poistenie | Platí (okrem príjmov z dohody o vykonaní práce/pracovnej činnosti pre poberateľov invalidného dôchodku) | Platí (okrem príjmov z dohody o vykonaní práce/pracovnej činnosti pre poberateľov invalidného dôchodku) |
Pravidelný vs. nepravidelný príjem
U tejto kategórie „zamestnancov-dohodárov“ (osôb ZŤP poberajúcich invalidný dôchodok) nie je rozhodujúce, či ide o pravidelný príjem alebo o príjem nepravidelný. Z povahy právnej úpravy tak vyplýva, že príjem z právneho vzťahu založeného dohodou o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru má mať v zásade povahu nepravidelného príjmu. Uvedené ale závisí od skutočného obsahu dohody.
Obmedzenia pri prácach na dohodu
Zákon č. 311/2001 Z. z. pracovnú činnosť (tzn. obdobie) maximálne 350 hodín ročne u jedného zamestnávateľa. Dohoda o pracovnej činnosti - maximálne v priemere 10 hodín týždenne. Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce je dodržanie výnimočnosti. Dohoda nie je určená na nahrádzanie pracovného pomeru uzatvoreného pracovnou zmluvou. V prípade prekročenia limitov môže ísť o nelegálny pracovný pomer, tzv. kamuflovanú dohodu, čo je v rozpore so zákonom.
Z prác vykonávaných mimo pracovného pomeru plynú nevýhody aj pre zamestnávateľa. Dohodu totiž môžete ukončiť pomerne jednoducho, bez dôvodu a často bez výpovednej lehoty alebo s krátkou výpovednou lehotou. Preto sa môže ľahko stať, že zamestnávateľ zostane zo dňa na deň bez pracovnej sily. Zamestnanci pracujúci na dohodu často nevnímajú zamestnávateľa ako dlhodobého partnera, čo sa prejavuje vyššou fluktuáciou.
Často kladené otázky k dohodám
- Mám nárok na platenú dovolenku pri práci na dohodu? Nie. Pri žiadnej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nevzniká nárok na platenú dovolenku.
- Môže mať dohodár viacero dohôd naraz? Áno. Dohodár môže mať viacero dohôd naraz, aj u rôznych zamestnávateľov.
- Platia pre prácu na dohodu príplatky zo zákona? Nie. Práca na dohodu nepodlieha príplatkom zo zákona, pokiaľ to nie je výslovne dohodnuté v zmluve.