Vysoké školstvo by malo byť postavené na dvoch pevných pilieroch, pričom obe sú rovnako dôležité. Nimi sú kvalitné vzdelávanie a vedecké bádanie. Vysokoškolským učiteľom - lekárom na klinických pracoviskách logicky pribúda aj tretia súčasť ich pracovnej náplne, a tým je každodenná liečebno-preventívna činnosť. Aj keď laická verejnosť možno nevidí súvislosť medzi kvalitou starostlivosti o pacientov a inými oblasťami práce lekára - vysokoškolského učiteľa v rámci univerzitných nemocníc, takéto prepojenie je nie len mimoriadne silné, ale aj esenciálne pre kvalitnú medicínu, ktorú všetci potrebujeme.
Uvedieme dve kľúčové skutočnosti, prečo si myslíme, že dobrý lekár a dobrý vysokoškolský učiteľ sú spojené nádoby. A toto platí tak na klinikách, ako aj v prípade učiteľov na teoretických a predklinických ústavoch.
Prepojenie liečebno-preventívnej činnosti a vysokoškolského vzdelávania
Už z antických čias je známe latinské príslovie „docendo discimus“, teda učením iných sa sami učíme. V dnešnej dobe to potvrdzuje aj všeobecne známa pyramída vzdelávania (learning pyramid), ktorú v 50. rokoch minulého storočia uviedli do pedagogickej praxe v americkom National Training Laboratories Institute for Applied Behavioral Science. Táto pyramída graficky znázorňuje, ako rôzne prístupy k učeniu majú rôzne dopady na zapamätanie si vedomostí.
- Ak len počúvame prednášku, zapamätáme si približne 5% z informácií.
- Ak si sami čítame o nových informáciách, retencia vedomostí stúpa na 10%, čo je však stále málo.
- Ak nám niečo učiteľ názorne predvedie, zapamätáme si už z daného učiva 30%.
- Oveľa účinnejšie sú však aktívne spôsoby učenia sa, ako diskusia medzi učiteľom a žiakmi alebo medzi kolegami (50% retencia nových vedomostí) a praktický nácvik zručností (70%).
- Najširšou časťou, základňou pyramídy vzdelávania je však učenie iných (90% retencia vedomostí), teda známe „docendo discimus“.
Lekár - vysokoškolský učiteľ pred každým stretnutím so študentami si musí zopakovať vedomosti z daného učiva, a to od patofyziológie ochorení až po ich diagnostiku a liečbu, študuje najnovšie poznatky v danej oblasti, kriticky sa zamýšľa nad tým, ktoré z týchto informácií odovzdá svojim študentom a akou formou, ktoré z týchto najnovších výsledkov vedeckého bádania zúžitkujú študenti v reálnej praxi. Lekár - vysokoškolský učiteľ sa každodenným učením svojich študentov, doktorandov, či atestantov sám vzdeláva, pričom podľa pyramídy vzdelávania tým najvhodnejším spôsobom. Diskusia so študentami ho núti ešte viac premýšľať a často ak na zvedavé a sofistikované otázky svojich študentov nepozná odpovede, otázky ho podnietia k hlbšej diskusii s inými odborníkmi (napríklad aj v zahraničí), či dokonca k vlastnému výskumu v tejto oblasti.
Vedecké bádanie ako kľúčový prvok
Čím sa však odlišuje vysokoškolský učiteľ na výskumnej univerzite od učiteľa na strednej, či základnej škole? Tým je druhá skutočnosť, ktorú považujeme za kľúčovú v živote lekára, ktorý je súčasne vysokoškolským učiteľom - vlastné vedecké bádanie. Vedecké bádanie je najvyššou formou intelektuálnej činnosti. A preto učiteľ na vysokej škole neopakuje len informácie z učebníc, ktoré napísali iní, ale svojim vlastným výskumom sa priamo podieľa na rozvoji svojho vedného odboru. Je aktívnou súčasťou súčasného pohľadu na medicínu, ktorú označujeme ako „evidence-based medicine“. Je to medicína postavená na dôkazoch, ktoré sa získali poctivým a náročným vedeckým bádaním, často medzinárodnými klinickými štúdiami. Ak sa lekár opiera o takéto „dôkazy“, o najnovšie výsledky vedeckého bádania, je to pre pacienta tou najlepšou správou. Môže si byť totiž istý, že jeho liečba bude rovnako kvalitná, ako v tých najznámejších nemocniciach vo svete.
Pre väčšinu našich študentov, ale aj pacientov, je vlastné vedecké bádanie našich učiteľov a lekárov zvyčajne skryté a nie tak zjavné, ako priama pedagogická činnosť. Málokto totiž vidí tie desiatky a stovky hodín strávené v laboratóriách, pri prezeraní chorobopisov, pri vypracovaní prehľadu aktuálnej literatúry, či pri zamýšľaní sa nad vlastnými výsledkami v kontexte výsledkov výskumu iných autorov a spisovaní publikácií. Je to práca tichá, nenápadná, ale kľúčová pre rozvoj vedy a medicíny.
Aj preto Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave sa snaží oceniť autorov kvalitných vedeckých výstupov a to nie len formou odmien, ale aj propagáciou ich výsledkov širokej verejnosti. Na ten druhý účel slúži aj toto „Publikačné okienko“, ktoré každý rok predstaví vlastnými slovami autora tie výsledky vedeckého bádania našich kolegov - učiteľov, vedcov a študentov, ktoré uverejnili tie najprestížnejšie vedecké časopisy alebo vyvolali mimoriadny vedecký ohlas.
Už len pre komplexnosť doplníme, že od kvalitných publikácií, teda výsledkov nášho vlastného vedeckého bádania sa odvíja aj proces akreditácie študijných programov našej fakulty, úspešnosť našich zamestnancov pri žiadaní o rôzne výskumné granty a projekty, úspešnosť študentov doktorandského štúdia, kariérny rast zamestnancov (získanie vedecko-pedagogických hodností docenta a profesora), ale odvíja sa od toho aj výška štátnej dotácie zo strany Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Ako sa stať dobrým univerzitným učiteľom a vedcom?
Ako sa však môže stať niekto dobrým univerzitným učiteľom a vedcom? Je to tvrdá a neľahká celoživotná práca, či skôr poslanie a vášeň. Je v tom túžba po novom poznaní. Ale pre odľahčenie témy na záver by sme radi citovali nášho kolegu, doc. MUDr. Ing. RNDr. Petra Celeca, DrSc., MPH. z jeho učebnice „Ako publikovať v biomedicínskych vedách“. Ako docent Celec s jemu vlastným humorom opisuje výchovu nových vedcov? Ak sa obyčajný človek chce stať neobyčajným vedcom vraj postačí vedieť čítať, písať a počítať. A presne v tomto poradí dôležitosti. Čítať treba vedieť po anglicky (väčšina najnovších výsledkov výskumu sa totiž uverejňuje v odborných časopisoch práve v angličtine), efektívne a najmä s porozumením. Vedec musí veľmi veľa odborných článkov prečítať, aby mohol začal písať vlastné rukopisy. Rukopisy, ktoré neskôr vedec napíše, majú svoj presný formát, ktorý treba dodržiavať. Odborné články majú navyše svoj veľmi špecifický jazyk, ktorý je potrebné si osvojiť. A počítaním sa myslí štatistické spracovanie dát, bez ktorého vedecká práca nemá šancu byť publikovaná. Na ceste vedeckým bádaním v medicíne Vám držíme palce!
Výskumný proces v zdravotníckych vedách
prof. MUDr. prof. RNDr. V Bratislave, 31.
Kvalitná liečebno-preventívna starostlivosť si vyžaduje neustále vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov. Ďalšie vzdelávanie zahŕňa špecializačné štúdium, certifikačnú prípravu a sústavné vzdelávanie, ktoré je odborne riadené Ministerstvom zdravotníctva SR. Fakulta ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií SZU v Bratislave (FOaZOŠ) je významným poskytovateľom ďalšieho vzdelávania pre nelekárske zdravotnícke povolania. Organizuje vzdelávanie v súlade so Zákonom č. 578/2004 a Nariadením vlády č. 296/2010 Z. Špecializačné štúdium je ukončené špecializačnou skúškou. Certifikačná príprava je ukončená záverečnou skúškou. Napríklad, akreditáciu certifikovanej pracovnej činnosti KONTINUÁLNE RENÁLNE ELIMINAČNÉ METÓDY pre zdravotnícke povolanie sestra. Rezidentské štúdium začína sa k 1. februáru alebo 1. septembru. Žiadosti o zaradenie do špecializačného štúdia alebo certifikačnej prípravy je možné podávať priebežne, pre zaradenie v príslušnom akademickom roku je potrebné podať žiadosť do 31. augusta. Do špecializačného štúdia sa nezapočítava obdobie prerušenia výkonu povolania z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, materskej dovolenky a iných dôvodov.
tags: #liecebnopreventivna #starostlivost #preklad #anglicky