Predaj pôdy a jeho vplyv na hmotnú núdzu na Slovensku

Počas života sa človek môže dostať do rôznych komplikovaných situácií, kedy je odkázaný na pomoc inej osoby alebo inštitúcie. Ak ide o stav, keď si nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, starostlivosť o svoju domácnosť, ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov alebo kontakt so spoločenským prostredím najmä vzhľadom na vek, nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobenosť alebo stratu zamestnania, ide o stav sociálnej núdze daného občana. Osobitnou formou zložitej sociálnej situácie, v ktorej sa občan môže ocitnúť, je stav hmotnej núdze.

Čo je hmotná núdza?

Hmotná núdza je stav, kedy príjem domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť či zvýšiť príjem vlastnou prácou, predajom majetku alebo uplatnením nárokov (napr. výživné). Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi definuje hmotnú núdzu ako stav, keď príjem členov domácnosti zistený podľa tohto zákona nedosahuje sumy platného životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 10 až 14 a úhrn súm uvedených v § 10 ods. 2 a 3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 je vyšší ako úhrn súm príjmu podľa § 4.

Domácnosť a jej členovia

Pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi je nevyhnutné správne vymedziť domácnosť a jej členov, ktorí sa na účely posúdenia hmotnej núdze spoločne posudzujú. Domácnosť tvoria členovia domácnosti, ktorými na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi sú:

• jednotlivec,
• manžel a manželka,
• manžel, manželka a nezaopatrené deti, ak ide o maloleté deti žijúce s nimi v domácnosti, plnoleté deti,
• plnoletí rodičia a nezaopatrené deti, ak ide o maloleté deti žijúce s nimi v domácnosti, plnoleté deti,
• rodičia a zaopatrené deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem nižší ako polovica mesačnej minimálnej mzdy,
• rodičia a deti nad 25 rokov veku, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia,
• maloletí rodičia, ktorí nie sú dieťaťom podľa písmena e), a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti,
• fyzické osoby podľa písmen b) až g), ak sa im na základe dohody poskytuje pomoc v krízovej životnej situácii a bývanie podľa osobitných predpisov,
• plnoleté fyzické osoby podľa písmen b) až f), ak sa pre nich vykonáva resocializačný program pobytovou formou.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa z domácnosti vylúčiť člena domácnosti, o ktorom žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi preukáže, že s ním spoločne nezdieľa domácnosť a spoločne sa nepodieľa na úhrade spoločných potrieb.

Príjem a majetok pri posudzovaní hmotnej núdze

Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi zákon ustanovuje osobitné pravidlá pre posudzovanie príjmu žiadateľa a spoločne posudzovaných osôb. Príjmom na účely posúdenia hmotnej núdze je príjem študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme a príjem zistený podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pri posudzovaní hmotnej núdze sa neberie do úvahy iba aktuálny príjem žiadateľa a spoločne posudzovaných osôb, ale aj ich majetkové pomery. Za majetok na účely tohto zákona sú veci, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi rieši aj to, aby osoby, ktoré si nemôžu riešiť svoju hmotnú núdzu predajom alebo správou majetku, neprišli ani o dávky v hmotnej núdzi. Tento majetok, ale napríklad nemohli predať bez súhlasu exekútora, lebo bol v exekúcii, alebo vlastnili len staré traktory, motorky či nepojazdné vozidlá, ktorých sa vzhľadom na poplatky za zošrotovanie nevedeli zbaviť.

Formy pomoci v hmotnej núdzi

Pomoc v hmotnej núdzi je:

• dávka v hmotnej núdzi,
• ochranný príspevok,
• aktivačný príspevok,
• príspevok na nezaopatrené dieťa,
• príspevok na bývanie.

Tieto dávky a príspevky sa valorizujú vždy v januári a rastú tak s polročným oneskorením. Po novom sa budú musieť tieto dávky zvyšovať vždy aktívnou zmenou zo strany ministerstva práce. V kalendárnom mesiaci, v ktorom sa má znížiť dávka podľa odseku 3 písm. V kalendárnom mesiaci, v ktorom sa má znížiť dávka podľa odseku 3 písm. Ochranný príspevok za každého člena domácnosti podľa § 7 ods. 2 písm. a) až c), e) až h), j) a k) je 88,40 eura mesačne. Ak nepriaznivý zdravotný stav podľa § 7 ods. 2 písm. j) trvá bez prerušenia dlhšie ako tri po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli tri mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval. Ochranný príspevok podľa odseku 2, ak ide o člena domácnosti podľa § 7 ods. 2 písm. došlo k nesplneniu povinnosti podľa § 28 ods. 2 písm.

Aktuálne sumy pomoci v hmotnej núdzi (od 1.1.2023)

Dávky v hmotnej núdzi sú od januára tohto roka vyššie. Ešte začiatkom vlaňajšieho decembra to zabezpečilo opatrenie ministerstva práce o úprave súm pomoci v hmotnej núdzi. Zvýšila sa dávka v hmotnej núdzi, ochranný a aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa a na bývanie. Podľa oficiálnych štatistík poberá dávky v hmotnej núdzi vyše 64-tisíc ľudí. Sumy týchto dávok sa upravujú každý rok podľa koeficientu, ktorý je naviazaný na životné minimum. To sa už tradične zmenilo v júli minulého roka a dosiahlo úroveň 234,42 eura.

K dávke v hmotnej núdzi je možné získať aj príspevky (príspevok na bývanie, ochranný príspevok, aktivačný príspevok atď.), čím sa celková suma pomoci môže zvýšiť. Po novom sa tiež do jednej dávky zjednotí ochranný príspevok a aktivačný príspevok. V oboch prípadoch pôjde o sumu 75,70 eura. V súčasnosti je ochranný príspevok rozdelený na tri kategórie, aktivačný zase na dve. Po novom tiež ochranný príspevok nebude môcť dostať tehotná žena od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva. Zároveň sa tehotenské nebude považovať za príjem. „Tehotná žena od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva má možnosť splniť podmienky nároku na aktivačný príspevok a zvýšiť tak sumu pomoci v hmotnej núdzi, ktorá sa poskytuje jej domácnosti,“ vysvetľuje rezort. Najzásadnejšie zmeny sa podľa ministerstva práce týkajú zrušenia osobitného príspevku, ktorý bude riešený samostatne v rámci politiky aktívnych opatrení na trhu práce. „Novela viacerými opatreniami pomôže zvýšiť príjem domácností v hmotnej núdzi a bude tak mať pozitívny vplyv na ich hospodárenie,“ vysvetľuje ministerstvo práce.

Predaj pôdy a špekulatívne nákupy

Možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem predajom majetku alebo prenájmom majetku sa neskúma, ak ide o nehnuteľnosť, ktorú užíva domácnosť na primerané trvalé bývanie, alebo ak ide o poľnohospodársku a lesnú pôdu, ktorú užíva domácnosť pre svoju potrebu. Špekulatívne nákupy poľnohospodárskych pozemkov, predovšetkým zo strany zahraničných investorov (často cez nastrčené slovenské obchodné spoločnosti) sú v Slovenskej republike častým javom už niekoľko rokov. NR SR v roku 2014 reagovala na tento problém prijatím zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. Uvedeným zákonom sa snažila špekulatívne nákupy obmedziť a rovnako zabrániť zneužívaniu vlastníctva vo vzťahu k doterajším nájomcom, najmä požadovaním neprimeraného nájomného. Typickými prípadmi špekulatívnych nákupov sú aj prípady, keď subjekt kúpi poľnohospodársku pôdu a následne zmení určenie pozemku napríklad na stavebné účely. Treba však povedať, že práve pre tento zákon Slovenskej republike v súčasnosti hrozí žaloba zo strany Európskej komisie, keďže podľa jej názoru diskriminuje štátnych príslušníkov ostatných členských štátov a je v rozpore so základnými slobodami Únie. Napriek súčasnému riešeniu je teda otázne, či bude možné legislatívou predchádzať podobným špekulatívnym nákupom pôdy aj v budúcnosti. Za významný problém však možno označiť aj to, že ľudia si neoverujú informácie, ktoré im záujemcovia poskytnú - napr. reálnu hodnotu pôdy, ktorú vlastnia. Záujemcovia sa im snažia predostrieť stav, že cena, ktorú im ponúkajú, je pre nich veľmi výhodná a snažia sa často zneužiť naivitu vlastníkov.

Postup pri obstarávaní pôdy

Pri obstarávaní pôdy treba predovšetkým rozlišovať, či ide o pozemky evidované ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady alebo trvalé trávnaté porasty. Tieto pozemky sa považujú za poľnohospodárske pozemky a pri ich prevode je nutné v súčasnosti postupovať podľa zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov. Ostatné pozemky, a to záhrady, pozemky v zastavanom území obce a pozemky mimo zastavaného územia obce, ak spĺňajú stanovené podmienky. Prevod vlastníckeho práva k poľnohospodárskym pozemkom je v súčasnosti relatívne podrobne regulovaný zákonom o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov. Zákon ustanovuje náročný a zložitý postup, ktorý musí predávajúci ale aj kupujúci dodržať v prípade záujmu predaja či kúpy poľnohospodárskeho pozemku. Zákon taktiež zaviedol napríklad pravidlá prednosti, určujúce ktoré subjekty v prípade predaja majú prednosť. Najvyššiu prednosť majú napríklad nadobúdatelia v obci, v ktorej sa pozemok nachádza. Súčasťou procesu je napríklad aj povinná registrácia ponuky predaja na portáli, ktorý na tento účel zriadilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. V prípade prevodu vlastníctva k pozemkom, ktoré nie sú v zmysle vyššie uvedeného považované za poľnohospodárske pozemky platia pri kúpe a predaji základné pravidlá ako pri každom inom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Vyžaduje sa teda písomná zmluva so základnými náležitosťami podľa Občianskeho zákonníka, príp. katastrálneho zákona.

Ako sa chrániť pred špekulatívnymi ponukami?

Vlastníci poľnohospodárskych pozemkov bez príslušných odborných znalostí vedia len ťažko odhadnúť reálnu hodnotu pozemkov, ktoré vlastnia - teda aj určiť, či ponúkaná cena za predaj je primeraná alebo nízka. Podľa samotnej ceny vlastníci veľa krát nebudú mať reálne možnosť sami zistiť, či je cena podhodnotená a z toho vyvodiť predpoklad, že ide o špekulatívnu ponuku. V tomto smere preto možno jednoznačne odporučiť vlastníkom takýchto pozemkov, aby sa v prípade, ak dostanú návrh na predaj, informovali napr. v realitných kanceláriách alebo u iných odborníkov s realitným zameraním o tom, za akú cenu sa inak predáva podobný pozemok. Taktiež písomná kúpna zmluva je základným predpokladom prevodu vlastníctva, keďže bez nej nie je možné v prípade predaja pozemku vykonať zmenu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti. Je nutné, aby si prípadní predávajúci vyhradili potrebný čas na preštudovanie návrhu zmluvy a bez toho ju nepodpisovali. Nerobiť unáhlené rozhodnutia môže taktiež prispieť k tomu, že vlastníci predídu špekulatívnym nákupom. V krátkom čase po ponuke kúpy sa totiž môžu, tak ako to bolo viac krát aj v minulosti, objaviť informácie o tom, že na danom pozemku má zahraničný investor záujem zmeniť účel užívania pozemkov a využiť ich napr. na výstavbu.

Možnosť získať pôdu späť

Legislatíva v súčasnosti nezakazuje uzavrieť kúpnu zmluvu, v ktorej by dojednaná kúpna cena nereflektovala reálnu trhovú cenu pôdy, a to ani v prípade, ak by cena bola extrémne nižšia ako reálna trhová cena. Dohodu o kúpnej cene právo ponecháva na zmluvné strany a v ich zmluvnej voľnosti ich neobmedzuje. Uvedené ale neznamená, že v prípadoch špekulatívnych nákupoch nie je predávajúci nijak chránený. Môže sa domáhať napríklad neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu ale vyplýva, že hrubý nepomer vo vzájomných plneniach (v tomto prípade cena vs. pozemok) bez ďalšieho nekoliduje s dobrými mravmi. Teda, pokiaľ špekulatívny prevod spočíva len v tom, že kupujúci nadobudne pozemok za extrémne nízku cenu oproti trhovej cene, proti takémuto právnemu úkonu sa nemožno už dodatočne brániť. Museli by pristúpiť aj iné okolnosti, ktoré by v spojení s hrubým nepomerom v plneniach predstavovali rozpor s dobrými mravmi. Ešte možno uviesť, že ak by k hrubému nepomeru plnení pristúpila aj tieseň predávajúceho, predávajúci by mal právo od zmluvy odstúpiť. Odstúpením od zmluvy by sa zmluva od počiatku zrušila a strany by boli povinné vrátiť si navzájom poskytnuté plnenia. Všeobecne však možno konštatovať, že dokázanie týchto skutočností pre predávajúceho je v súdnom konaní veľmi náročné a zložité. Súdne spory týkajúce sa pôdy sa tradične vyznačujú práve ich dĺžkou, keď často trvajú aj niekoľko rokov. Takáto dĺžka súdneho konania je spôsobená práve náročným a zložitým dokazovaním, často za účasti súdnych znalcov, ktorí vypracovávajú znalecké posudky. Zložitosť vyplýva aj z toho, že v týchto konaniach často vystupuje veľké množstvo účastníkov.

tags: #predaj #pody #a #hmotna #nudza