Ľahké mentálne postihnutie: príznaky, prejavy a podpora

Mentálne postihnutie (MP), známe aj ako mentálna retardácia alebo duševná zaostalosť, predstavuje zníženie rozumových schopností, zastavenie, oneskorenie alebo nedokončenie vývinu intelektu. Táto porucha sa prejavuje počas vývinového obdobia a ovplyvňuje kognitívne, jazykové, pohybové a sociálne schopnosti. V tomto článku sa zameriame na ľahké mentálne postihnutie, jeho charakteristické znaky, vplyv na pamäť a ďalšie aspekty života postihnutých jedincov.

Definícia a stupne mentálneho postihnutia

Mentálna retardácia, pochádzajúca z latinských slov mens (myseľ, rozum) a retardatió (zdržanie, oneskorenie), zdôrazňuje vývinový aspekt poruchy. Nejde o ustálený stav, ale o oneskorenie vo vývoji intelektu. Mentálne postihnutie nie je choroba, ale stav charakterizovaný celkovým znížením intelektových schopností, ktorý vzniká v priebehu vývinu jedinca a je sprevádzaný poruchami adaptácie, teda nižšou schopnosťou orientovať sa v životnom prostredí.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) rozdeľuje mentálne postihnutie do štyroch stupňov podľa závažnosti a IQ:

• Ľahká mentálna retardácia (IQ 50-69): Najľahší stupeň, pri ktorom sú psychické procesy a reč čiastočne oneskorené a obmedzené.
• Stredne ťažká mentálna retardácia (IQ 35-49): Výrazné zaostávanie vo všetkých oblastiach psychomotorického vývinu.
• Ťažká mentálna retardácia (IQ 20-34): Veľmi ťažké postihnutie s výrazným oneskorením psychomotorického vývinu.
• Hlboká mentálna retardácia (IQ pod 20): Najťažšie postihnutie vyžadujúce trvalý dozor.

Stanovenie diagnózy "mentálna retardácia" vychádza z psychologického vyšetrenia kognitívnych funkcií. Dieťa sa vyšetruje pomocou štandardizovaných testov.

Ľahká mentálna retardácia: charakteristika a prejavy

Ľahká mentálna retardácia je najmenej závažný stupeň mentálneho postihnutia. Do 3 rokov veku dieťaťa rodičia ťažšie rozpoznávajú jeho postihnutie, pretože sa u neho môžu objaviť iba mierne problémy, ako je zaostávanie v psychomotorickom vývine, oneskorený vývin reči alebo problémy so sebaobslužnými činnosťami. V školskom veku sú však tieto rozdiely zreteľnejšie, pretože dieťa nedokáže plniť nároky, ktoré sa od neho očakávajú.

Charakteristické znaky ľahkej mentálnej retardácie zahŕňajú:

• Psychické procesy a reč: Čiastočne oneskorené a obmedzené. Reč sa môže postupne stať gramaticky správna, hoci môžu mať problémy s učením sa výnimiek z gramatických pravidiel.
• Myslenie: Deti môžu dospieť k schopnosti abstraktného myslenia, ale zaostávajú v usudzovacej schopnosti, najmä ak sa vyžaduje rýchla reakcia na zmenenú situáciu.
• Komunikácia: Spôsob verbálnej komunikácie nemusí byť v bežných situáciách nápadný. V dospelosti dokážu svoje nedostatky „zamaskovať" v situáciách, v ktorých môžu uplatniť naučené rečové stereotypy.
• Osobnostné črty: Bývajú tvrdohlaví, ale ľahko sa dajú ovplyvniť, čo môže viesť ku kriminalite. Majú sklon k primitívnym reakciám, ktoré sú bezcieľne a nezvládnuteľné.

V práci môžu byť nestáli, konfliktní, zlomyseľní, výbušní a egoistickí. U týchto osôb sa môžu objaviť aj pridružené chorobné stavy ako napr. autizmus, epilepsia, poruchy správania a poruchy adaptácie.

Pamäť a ľahká mentálna retardácia

Ľudia s ľahkým mentálnym postihnutím majú slabú krátkodobú pamäť, ktorej úloha spočíva v priebežnom uchovávaní informácií. Je preto žiaduce podávať im informácie v malých, ucelených častiach. Je dôležité si uvedomiť, že deti s mentálnou retardáciou majú spomalené tempo zrakového vnímania, potrebujú dlhší čas sledovania podnetu na vytvorenie adekvátneho vnemu. Často sa spontánne zameriavajú na predmety výrazné, výnimočné, ktoré sa značne odlišujú od okolia.

Pamäť býva prevažne mechanická. Dieťa s mentálnou retardáciou si osvojuje všetko nové veľmi pomaly, len po mnohých opakovaniach, rýchlo zabúda osvojené a hlavne nedokáže včas využiť získané vedomosti a zručnosti v praxi. Príčina pomalého a zlého osvojovania nových vedomostí a zručností je predovšetkým vo vlastnostiach nervových procesov.

Edukácia a vzdelávanie

Edukácia závisí od druhu a stupňa postihnutia. Každé edukačné úsilie, ktoré aspoň čiastočne pozitívne ovplyvní jedinca, je opodstatnené a dôležité pre jeho rozvoj alebo udržanie stavu.

Dieťa s ľahkým stupňom mentálneho zaostávania sa vzdeláva podľa Varianu A vzdelávacieho programu pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie. Žiak s MP, ktorý je integrovaný v bežnej triede ZŠ sa vzdeláva taktiež podľa tohto vzdelávacieho programu, na základe ktorého je vypracovaný jeho individuálny vzdelávací program (IVP).

Vyučovací predmet pracovné vyučovanie u žiakov s mentálnym postihnutím patrí medzi hlavné vyučovacie predmety. Plní aj dôležitú rehabilitačnú funkciu a najmä vedie žiaka k nadobúdaniu pracovných návykov a motorických zručností, ktoré majú pre jeho ďalší život rozhodujúcu úlohu. Má tri základné zložky: práce v dielni, pestovateľské práce a práce v domácnosti.

Príčiny mentálneho postihnutia

Príčiny mentálneho postihnutia môžu byť rôzne a delia sa na niekoľko kategórií:

• Endogénne faktory (vrodené): Tieto príčiny mentálnej retardácie sa vyvíjajú počas embryogenézy a sú zväčša podmienené geneticky. Patria sem napríklad chromozómové aberácie.
• Exogénne faktory (vonkajšie): Sú to rôzne fyzikálne, chemické a biologické látky, ktoré pôsobia škodlivo na plod. Na poškodení plodu a centrálneho nervového systému sa podieľajú rôzne infekčné choroby ako napríklad toxoplazmóza alebo rubeola počas tehotenstva.
• Sociálne faktory: Zaostávanie v mentálnom vývine môže byť spôsobené zanedbávaním zo strany sociálneho prostredia, hlavne rodiny.
• Teratogénne vplyvy v prenatálnom období: Ide o faktory, ktoré narúšajú normálny vývin plodu počas tehotenstva.
• Poškodenie mozgu po narodení: K poškodeniu môže dôjsť v priebehu pôrodu alebo v neskoršom živote.

Terapia a podpora

Čím skôr sa začne s terapiou, tým je väčšia pravdepodobnosť, že dieťa bude úspešne napredovať, samozrejme, v rámci svojich možností. Dieťa sa môže lepšie socializovať, či učiť novým zručnostiam. Tieto stavy si vyžadujú včasnú diagnostiku a zapojenie celej rodiny do rôznych foriem stimulácie a fyzioterapie.

Vo všeobecnosti je pri ľahkej mentálnej retardácii dôležitý individuálny prístup a zameranie na rozvoj:

• Samoobslužných zručností: Učenie sa jedeniu, obliekaniu, hygiene.
• Komunikačných schopností: Používanie alternatívnych foriem komunikácie (napr. obrázky, gestá).
• Motorických zručností: Rozvoj hrubej a jemnej motoriky.
• Sociálnych zručností: Učenie sa interakcii s inými ľuďmi.

Komunikácia s ľuďmi s mentálnym postihnutím

Komunikácia s inými ľuďmi je dôležitou časťou nášho života. Aj bez pridružených postihnutí zraku, sluchu, či rečových orgánov, väčšina ľudí s mentálnym postihnutím má v komunikácii problémy. Vzhľadom na ich obmedzené rozumové schopnosti sa tieto problémy môžu prejaviť tak v počúvaní (vnímaní), ako aj v porozumení, vo formulovaní myšlienok a predstáv, v rozprávaní, čítaní, písaní.

Podstatou dobrej komunikácie je jej porozumenie a plynulosť. Problémom u ľudí s mentálnym postihnutím je nedostatočné spracovávanie veľkého množstva informácií podávaných v krátkom čase a udržanie pozornosti počas komunikačného aktu.

Tipy pre efektívnu komunikáciu:

• Podávajte informácie v malých, ucelených častiach: Ľudia s mentálnym postihnutím majú slabú krátkodobú pamäť.
• Používajte konkrétne slová: Slová ako jablko, auto, sukňa sú ľahko pochopiteľné, pretože sú hmatateľné, reálne.
• Používajte otvorené otázky s možnosťami výberu: Ľudia s mentálnym postihnutím často odpovedajú na rovnaké otázky rovnako, pretože ich v danej chvíli nič nenapadne a zároveň sú veľmi ľahko ovplyvniteľní formuláciou samotnej otázky.
• Dajte človeku s mentálnym postihnutím dostatočne dlhý čas na odpoveď.
• Buďte v komunikácii čestný a priznajte, keď nechápete, nepredstierajte, že rozumiete.

Ľudia s mentálnym postihnutím sú výnimočné bytosti plné potenciálu, citov, emócií, sú nám priateľmi, partnermi a v našej spoločnosti plnohodnotnými členmi. Každý z nich je iný, nie sú homogénnou skupinou, každý jeden je jedinečnou osobnosťou. Pokiaľ chceme vedieť, s akým človekom pracujeme, je nevyhnutné brať ohľad na jeho individuálne charakteristiky a prostredie, v akom sa pohybuje. Ak chceme skutočne nájsť odpoveď na otázku „Kto sú ľudia s mentálnym postihnutím?“, musíme sa odbremeniť od zaužívaných mýtov a pristupovať k nim ako k seberovným partnerom.

tags: #lahke #mentalne #postihnutie #pamat