Vplyv kumulatívneho deficitu sociálneho prostredia na vývin a správanie detí

Každé dieťa potrebuje lásku, podporu a zázemie rodiny, aby sa mohlo zdravo vyvíjať. Avšak pre deti, ktoré vyrastajú v Centrách pre deti a rodiny, alebo v rodinách vystavených ekonomickej a spoločenskej disharmónii, môže byť cesta k dospelosti oveľa náročnejšia. Tieto deti často čelia kumulatívnemu deficitu sociálneho prostredia, čo má zásadný vplyv na ich správanie, emočný vývin a celkové fungovanie v spoločnosti.

Rodina ako primárna inštitúcia spoločnosti

Rodina je prirodzeným prostredím, nikdy to nie je prostredie izolované od spoločnosti. V spoločnosti sa človek rodí, rastie a hlavne rozvíja. Je to istý druh inštitúcie, ktorá má pre vývoj a život človeka nenahraditeľný význam. Okrem uspokojovania fyzických, psychických a sociálnych potrieb poskytuje zázemie, potrebné ku spoločenskej sebarealizácii, je zdrojom skúseností a vzorov správania do ďalšieho života človeka.

Rodina je miesto, kde sa rodia a utvárajú prvé medziľudské vzťahy, každý má v nej svoje miesto a úlohu. Ako najstaršia základná spoločenská skupina je najtesnejšie spojená najrôznejšími vzťahmi, a to navonok aj vo vnútri - funkciami a činnosťami zabezpečujúcimi potreby svojich členov a spoločnosti ako celku. Základ rodiny tvoria manželia spolu s deťmi, teda nukleárna rodina. Za rodinu je považovaný i mononukleárny typ rodiny, prípadne rozvedeného partnera s dieťaťom, či deťmi, taktiež manželov alebo osoby, ktoré majú dieťa v náhradnej starostlivosti.

Funkcie rodiny

K najdôležitejším znakom funkčného rodinného systému patrí plnenie funkcií voči svojim členom, ale aj štátu, uspokojovanie potrieb všetkých svojich členov, k čomu prispieva efektívna komunikácia a spätná väzba. Adekvátna adaptácia na meniace sa podmienky vo vnútri systému, ale aj vo vonkajšom prostredí, čo pomáha pri prekonávaní kríz. Medzi kľúčové funkcie rodiny patria:

1. Biologicko-reprodukčná funkcia: Zabezpečuje udržanie života už počatím a porodením nového človeka. Nejde len o to priviesť na svet dieťa, ale tiež mu hlavne zabezpečiť potrebné podmienky života a ďalší normálny vývoj. Súčasťou je aj celková starostlivosť o členov rodiny - to je zabezpečenie potravy, starostlivosť o zdravie členov rodiny.
2. Ekonomicko-zabezpečovacia funkcia: Vzťahuje sa na všetkých členov rodiny. V minulosti bola zvlášť dôležitá jej výrobná zložka, v súčasnej dobe sa stala rodina spotrebnou jednotkou, celkom závislou od výrobnej činnosti spoločnosti. Zabezpečovacia funkcia sa netýka len oblasti materiálnej, ale postupne prechádza do oblasti sociálnej, duševnej až duchovnej. Má tiež v najširšom poňatí poskytovať svojim členom životné istoty.
3. Emocionálna funkcia: Je viazaná na plne rozvinutého človeka, zodpovedného, pre ktorého citový vzťah nie je ničím chvíľkovým, ale trvalou bázou istoty a citovým zázemím pre všetkých jej členov. Milujúci rodičia aj súrodenci si poskytujú navzájom lásku aj potrebnú starostlivosť, čo ovplyvňuje ich psychické i fyzické zdravie.
4. Socializačno-výchovná funkcia: Je zámerné pôsobenie na mladého človeka v zmysle formovania všestranne rozvinutej osobnosti. V širšom chápaní ide o pôsobenie starších rodinných príslušníkov na mladších bez toho, aby si to uvedomovali. Rodina je prostriedkom kontinuity od minulosti cez súčasnosť do budúcnosti, zabezpečuje medzigeneračné prepojenie.

Dieťa sa rodí bezbranné, neschopné samo prežiť, preto potrebuje dobre fungujúcu rodinu ako ideálnu skupinu zabezpečujúcu jeho prežitie. Rodina je vo väčšine prípadov prvým modelom ľudského spolužitia, v ktorých sa dieťa stretáva, formuje jeho vývoj, ovplyvňuje jeho životnú cestu, dieťa v nej nachádza oporu ale zároveň sa učí v rodine budovať si svoju individuálnu odlišnosť.

Význam ranného detstva pre rozvoj osobnosti

Základy dôležitých oblastí, ktorými sú citová stabilita, charakter, osobnostné črty a mnohé ďalšie, sa kladú a budujú v prvých rokoch života. Mnohé návyky, ktoré pretrvávajú po celý život, sa začínajú utvárať v ranom a predškolskom veku. Teda pri utváraní osobnosti sa za rozhodujúce pokladá jednoznačne rané a predškolské obdobie ako najvýznamnejšia etapa v živote každého človeka, ktorá je východiskom pre vývin a rozvoj osobnosti každého jedinca. V tomto veku sa formujú elementárne základy ľudských hodnôt, citu, lásky, umu, vzťahov a zrelosti budúceho dospelého človeka.

Vplyv chýbajúceho zázemia na deti v centrách

Deti, ktoré vyrastajú v Centrách pre deti a rodiny, často prežívajú reaktívne správanie na to, čo sa im v živote prihodilo. Môžu mať poruchy vzťahovej väzby, keďže ide o deti, ktoré boli vo vzťahoch zranené. To sa im potom prejavuje v ďalších vzťahoch.

Dôvodom je fakt, že keď sa tieto deti vyvíjajú, ich mozog sa nastaví na veľmi citlivé vnímanie ohrozenia. Pri ohrození má človek tri možnosti reakcie: útok, útek alebo zamrznutie. Čokoľvek z toho, čo tieto deti robia, môžeme vyhodnotiť ako neprimerané alebo neadekvátne. Pre nich môže ohrozenie znamenať, že sa musia okamžite brániť. Ich mozog je nastavený okamžite reagovať na akékoľvek nebezpečenstvo. Keďže pri svojom vývine nemali emocionálnu podporu, ich mozog sa nenaučil prejsť od okamžitej fyzickej akcie k uvedomeniu si emócie a k jej spracovaniu.

Nenaplnené základné potreby a bezmocnosť

Deti z centier majú nenaplnené základné potreby. Je to napríklad potreba mať pod kontrolou svoj život, a preto prežívajú veľmi veľa bezmocnosti. Človek, ktorý nevyrastal v centre, si neuvedomuje, ako málo môžu tieto deti rozhodovať o svojom živote. Tieto deti nemajú pod kontrolou ani to, kde žijú. Nevnímajú, že to s nimi niekto myslí dobre. Nemajú dôvod tomu veriť. Prežívajú hlboký pocit bezmocnosti. Majú tak často pocit, že s nimi niekto manipuluje a potom oni manipulujú s inými ľuďmi. Preto je dôležité poznať životný príbeh dieťaťa z centra.

Ak nemá na svojej ceste dospelých ľudí, s ktorými si môže vybudovať pevný a dostatočne dlhý vzťah, tak jeho správanie je reakcia na to, čo nedostalo. Niekedy môže pomôcť terapia a liečba slovom. No nie vždy to funguje. Na vine je to, že slovo pôsobí v tej časti mozgu, ktorá reaguje na slová. Ľudia, ktorí prežili traumu, reagujú úplne z inej časti mozgu - z časti, ktorá automaticky spúšťa fyziologické reakcie ako zvýšený tep, zrýchlené dýchanie, vyšší tlak, napäté svaly.

V posledných rokoch sa preto v odborných kruhoch hovorí, že treba najprv pracovať s telom. Tieto deti potrebujú, aby sa naučili vnímať svoje telo a aby sa naučili upokojiť cez telesnú reakciu. Napríklad ich naučiť dýchať alebo sa musia naučiť veľmi veľa relaxačných techník upokojovania samého seba. Pri niektorých deťoch, ktoré prežili traumu a vyrastajú v centre, nefungujú relaxačné cvičenia, lebo už len zatvoriť oči znamená pre ne ohrozenie. Ak totiž zatvoria oči, strácajú kontrolu nad tým, čo sa okolo nich deje.

Psychopatológia zavrhujúcich detí

Zavrhujúce deti sa odcudzia najskôr od samého seba. To znamená, že boli nútení vyvinúť to, čo Winnicott nazval „falošná osoba“, čiže ochranné ja, ktoré chráni pravé ja pred úplným rozpadom. Na deťoch, u ktorých sa vyvinie toto falošné ja, je zrejmé, že musia nevhodne upraviť svoje vzťahové väzby, svoje stratégie kvôli udržaniu mentálnej integrácie a udržaniu svojich behaviorálnych reakcií na svojich rodičov, aby zabránili vážnemu psychickému kolapsu.

Vývoj falošného ja je traumatickou reakciou na tlak, ktorý je na deti vyvíjaný, pričom k reakcii dochádza v priebehu času (chronický nástup) alebo v okamihu (akútny nástup) a keď k nej dôjde, je to pre deti jediná možnosť pokračovať v normálnom živote spôsobom, ktorý zvládajú. Tieto deti balansujú na okraji prežívajúc psychopatológiu, ktorá je v príliš veľa prípadoch neuznaná a bez pomoci. Zavrhujúce dieťa je okradnuté o nevedomé ja a je nútené žiť úzkostný život, v ktorom sa neustále snaží starať o rodiča. Dieťa je vystrašené buď z agresie alebo z opustenia, žije v útlme a je nútené neustále striehnuť na to, že tam rodič nemusí byť, keď sa vráti. V najhoršom prípade je zavrhujúce dieťa používané na ďalšiu zlomyseľnú nenávisť voči druhému rodičovi, v najlepšom prípade ide o nevedomú prosbu rodiča, ktorý nedokáže zvládnuť oddelenie od dieťaťa. V skutočnosti je to týranie dieťaťa.

Dôsledky rozpadu rodiny

Význam rodinného rozpadu pre vznik deprivačných porúch dokazujú štatistiky z rôznych retrospektívnych štúdií, ktoré u detí vyšetrovaných a liečených pre rôzne psychiatrické poruchy vykazujú značne zvýšené percento neúplných rodín. Podľa jednej štúdie je zrejmé, že u osôb s delikventným, antisociálnym alebo psychopatickým správaním je viditeľný vysoký výskyt úmrtí rodičov alebo časté separácie dieťaťa od rodičov, z akýchkoľvek príčin.

Štatistiky rodinných štruktúr a detí v starostlivosti

Chýbajúca matka a otec

Najvážnejšie nebezpečenstvo pre vývoj dieťaťa, hlavne v útlom veku, nastáva vtedy, keď chýba matka. Na nej závisí nielen starostlivosť, ale taktiež uspokojovanie väčšiny jeho duševných potrieb - ona je základom jeho vzťahu k človeku a jeho dôvery v okolitý svet. Chýbajúca matka môže spôsobiť pocit afektívneho hladu, smútku, horkého pocitu krivdy a okradnutia, stratu istoty plynúcu z nedostatku opory a výchovného vedenia. Môže tiež oživiť a posilniť pocity nepriateľstva a tým aj pocit viny voči zomretému rodičovi, vzbudzuje ťažké úzkosti nielen z neistoty nového postavenia vo svete, ale aj z nezmyselnosti krutej smrti, ktorú dieťa nedokáže rozumovo pochopiť.

Oveľa častejšia je neprítomnosť otca. Týka sa to mnohých detí žijúcich so svojimi nevydanými alebo z iných dôvodov osamelými matkami. Dieťaťu vyrastajúcemu bez otca chýba dôležitý vzor mužskosti, ktorý je zvlášť pre starších chlapcov dôležitý k regulácii ich správania. Dieťa, ktorému chýba hlavne otcovská autorita, býva často nesociálne a agresívne voči dospelým i deťom. Matka musí sama niesť celú hospodársku a výchovnú starostlivosť o rodinu, je spravidla tak zamestnaná, že jej pre dieťa nezostáva veľa času a že ochabuje aj jej záujem o neho. Mladiství muži, ktorí vyrastali v rodine bez prítomnosti otcov, bývajú poznamenaní zvýšenou útočnosťou v konfliktných situáciách, násilníckou kriminalitou, skorším nástupom sexuálnych záujmov, útočnejšou sexualitou, zníženou otcovskou zodpovednosťou. Taktiež mladistvé ženy prejavujú skorší sexuálny záujem, vo svojej sexualite sú výbojnejšie, ale podceňujú hlbšie a trvalejšie väzby, dokonca ani svoje materstvo neviažu na nutnú prítomnosť (biologických) otcov.

Rozvod rodičov a početná rodina

Dieťa v rodine rozpadnutej rozvodom rodičov je v situácii trochu odlišnej. K rozvodu obyčajne nedochádza naraz, ale vnútorná jednotka a vzťahy členov sú spravidla narušené už skôr. V mnohých rozvedených rodinách vyrastajú deti duševne zdravé a spoločensky dobre adaptované. No v priemere sú deti z rozvedených manželstiev predsa len horšie adaptované. Postrádajú mravnú a citovú istotu, upadajú preto do nedôvery a strachu z okolia, stávajú sa samotárskymi a uchyľujú sa často k snívaniu, takže sú pri vyučovaní „duchom neprítomné“.

Proti neúplnej rodine stojí na opačnom póle problém rodiny veľmi početnej. Dieťaťu sa v takejto rodine môže najčastejšie dostať len malého dielu tej pozornosti a starostlivosti, ktoré potrebuje k svojmu normálnemu vývoju. V prvej etape detstva postráda takéto dieťa niekedy materskú starostlivosť, neskôr sa deprivácia prejavuje skôr v oblasti otcovského vplyvu a v nedostatku vedenia a disciplíny. Stav takýchto rodín býva komplikovaný hospodárskou biedou, bytovou tiesňou, zlými hygienickými pomermi a často aj nízkym kultúrnym štandardom. Pri fyzickom zanedbávaní dieťaťa dochádza často k tomu, že sa nemôže ani psychicky primerane rozvíjať. Mnohé štúdie naznačujú, že ak je dieťa z takéhoto rodinného prostredia dané do lepších podmienok ústavu, jeho stav sa vo výraznej miere zlepšuje. Dokonca aj mentálne zaostalé osoby z veľmi zlých rodinných pomerov vykazujú rýchly pokrok v intelektuálnom vývoji. Taktiež množstvo štúdií dokazuje stále zhoršovanie psychického stavu poklesom IQ u detí žijúcich trvalo v zlých socioekonomických podmienkach.

Chudoba detí a sociálne vylúčenie v EÚ

Boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu je jadrom stratégie Európa 2020. Kľúčom k úspechu v tomto boji je identifikácia skupín, u ktorých je zvýšené riziko chudoby a sociálneho vylúčenia, a dôvodov tejto zraniteľnosti. Zo štatistík za obdobie desiatich rokov vyplýva, že deti sú chudobou alebo sociálnym vylúčením ohrozené viac ako zvyšok obyvateľstva v EÚ. V roku 2018 bolo v EÚ ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením 23 miliónov detí, t. j. každé štvrté dieťa. Miera chudoby detí sa však v jednotlivých členských štátoch výrazne líši. V štyroch členských štátoch (Rumunsko, Bulharsko, Grécko a Taliansko) podiel detí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením presiahol 30 %, to znamená, že ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením bolo každé tretie dieťa.

Dôsledky demografickej krízy na Slovensku

Slovensko starne, Slováci majú čoraz menej detí. Mladí ľudia rodičovstvo odkladajú, prioritami sú pre nich kariéra a sloboda. Demografická kríza sa blíži a budúcnosť krajiny je nejasná. Dôsledkov bude mať veľa - vzhľadom na demografický vývoj nebude štát v budúcnosti napríklad schopný zabezpečiť primerané dôchodky.

Dáta naznačujú, že Slováci majú obavy mať deti - nechcú ich priviesť do sveta plného nenávisti, problémom je aj bývanie či nedostatok financií. Nájdu sa aj takí, pre ktorých je bezdetnosť riešením klimatickej krízy. Hlavné dôvody, prečo Slováci nechcú mať deti, sú:

• Ekonomické faktory: Aj šesť rokov po prvom pôrode odpracujú matky ročne v priemere o 2,5 mesiaca menej a ich mzdy sú o 33 % nižšie, než keby deti nemali. Slovensko sa v rebríčku krajín, ktoré sú pod najväčším finančným tlakom na svete, umiestnilo na 10. mieste. Životné náklady Slovákov sú takmer 2 000 eur, ušetriť si aspoň niekoľko stoviek eur býva veľký problém. Kúpiť si vlastný byt je pre mladých Slovákov veľký problém, aj preto nechcú mať deti.
• Nepripravenosť a strach z pôrodu: Mnohí majú pocit, že na to stále nie sú pripravení, pretože nevedia, čo to obnáša. Potom je tu aj skupina žien, ktoré majú z prichádzajúceho pôrodu strach, pretože im chýbajú relevantné informácie, overený zdroj, ktorý by im zodpovedne poradil. Trápia ich pochybnosti o tom, či dopadne všetko dobre, či budú schopné dojčiť, či dajú svojmu dieťatku v prvých mesiacoch, keď je najzraniteľnejšie, všetko čo potrebuje.
• Obavy zo sociálnych sietí a environmentálneho prostredia: Doba sociálnych sietí sprevádza celú dnešnú generáciu. Digitálny priestor umožňuje nadväzovať vzťahy, priateľstvá, tráviť voľný čas či zbierať a šíriť informácie. Aj to sú dôvody, ktoré mnohých ľudí odrádzajú od toho, aby ich deti vyrastali v tomto prostredí. Viac ako 2,2 miliardy detí po celom svete je vystavených extrémnemu riziku, ktoré spôsobila klimatická kríza, informuje najnovšia správa UNICEF.

Slovensko bude mať ku koncu tohto storočia približne o tri milióny obyvateľov menej, vyplýva to zo štúdie Inštitútu pre meranie a vyhodnocovanie zdravia (IHME). Čelíme postupnému úbytku počtu obyvateľov a zároveň intenzívnemu populačnému starnutiu.

Chudoba detí a vzdelávanie na Slovensku

Deti na Slovensku zo sociálne slabších rodín nemajú šancu na dobré vzdelanie. Poukázali na to výsledky medzinárodného testovania žiakov PISA, ktoré zverejnilo OECD. Slovensko sa podľa nich radí k najhorším štátom v prístupe ku kvalitnému vzdelávaniu pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Vplyv socioekonomického statusu žiaka na jeho výkon je na Slovensku signifikantne silnejší než v priemere krajín OECD. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré majú najvyššiu koncentráciu znevýhodnených žiakov na konkrétnych školách.

tags: #kumulativny #deficit #socialny #povod #deti