Dlhová brzda funguje ako preventívne opatrenie, ktoré má zabrániť nadmernému zadlžovaniu a podporiť finančnú stabilitu a zodpovednosť v rámci verejného sektora. Stabilné a predvídateľné finančné prostredie zvyšuje dôveru investorov. Stanovuje maximálnu úroveň zadlženia alebo deficitu, ktorú nesmú vlády prekročiť. Dlhová brzda určuje maximálne hranice pre deficit a verejný dlh v pomere k HDP - hrubému domácemu produktu. Zahŕňa mechanizmus, ktorý sa aktivujú pri prekročení stanovených limitov.
Vznik a fungovanie dlhovej brzdy na Slovensku
Na to, aby sa štát výrazne nezadlžoval, existuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti z marca 2012, ktorý stanovil dlhovú brzdu. Ináč povedané, zákon na Slovensku, ale aj v iných krajinách, určuje akú hranicu pomeru medzi dlhom krajiny a výškou hrubého domáceho produktu, nesmie presahovať. Slovenský zákon bol prijatý ústavnou väčšinou. Základná hranica tohto pomeru je 50%.
Hrubý domáci produkt (HDP) je súčtom hodnoty výrokov a služieb vyrobených za jeden rok v určitej krajine. Na Slovensku sa vyjadruje jeho hodnota v eurách. Hodnota dlhu sa vyjadruje obdobne, v eurách. Cieľom ústavného zákona je pomocou sankčných a mechanizmov korekcie rozpočtu zamedziť nárastu dlhu Slovenska na kritické úrovne.
Schválením ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa Slovensko pridalo ku krajinám, ktoré si samy stanovili strop na svoje zadlžovanie. Maximum pre verejný dlh SR bolo do roku 2017 nastavené na 60 percent HDP. Potom tento strop každý rok o jeden percentný bod klesal až k 50 percentám. Slovensko sa teda v budúcnosti bude ešte prísnejšie, ako predpokladá Pakt stability a rastu. Politici si od toho krátkodobo sľubujú najmä zvýšenie dôvery finančných trhov.
V roku 2011 došlo k malému zázraku, keď ústavná väčšina 146 poslancov schválila ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Vznikol tak koncept dlhovej brzdy a navyše sa zriadila nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Hoci sú tieto veci často spájané, v realite aktívna úloha RRZ v dlhovej brzde nie je. Dlhová brzda je plne automatický systém sankcií, ktorý je v zákone detailne špecifikovaný. Dôvodom je, že koncept dlhu je jednoduchý, štatistiku produkuje štvrťročne Eurostat a nie je tak nutný analytický vstup.
Úrovne dlhovej brzdy a sankčné pásma
Schválená dlhová brzda má štyri úrovne a začína sa už desať percentných bodov pod ultimátnym maximom. V súčasnosti teda na úrovni dlhu vo výške 50 percent HDP. Podľa slovenského zákona, vláda má obmedzenia vo výdavkoch v prípade, ak dlh presiahne 50%.
- Prvé sankčné pásmo (50 - 53% HDP): Ak vláda hospodári tak, že dlh stúpne a nachádza sa medzi 50 a 53 percentami HDP, ocitne sa v prvom sankčnom pásme. Podľa zákona to znamená, že ministerstvo financií musí parlamentu písomne zdôvodniť, prečo je dlh vyšší a aké opatrenia plánuje na jeho zníženie. Pri prekročení tejto hranice bude minister financií povinný parlamentu situáciu vysvetľovať a predložiť návrhy na jej zlepšenie.
- Druhé sankčné pásmo (nad 53% HDP): Pri druhom sankčnom pásme sa ministrom zmrazia platy. Pri prekročení 53 percent sa už zmrazia platy vlády a musia sa prijať opatrenia na zníženie dlhu.
- Tretie sankčné pásmo (57 - 60% HDP): V treťom prichádza na rad zmrazenie rozpočtových výdavkov. Ak sa dlh nachádza medzi 57 až 60 percentami HDP, vláda musí predložiť vyrovnaný rozpočet. Tretia hranica 57 percent požaduje predloženie vyrovnaného rozpočtu.
- Štvrté sankčné pásmo (nad 60% HDP): A napokon, pri dlhu vyššom ako 60 percent výkonu ekonomiky sa v parlamente hlasuje o vyslovení dôvery vláde. Dosiahnutie úrovne 60 percent má byť automaticky sprevádzané parlamentným hlasovaním o dôvere vlády.
V súčasnosti dosahuje verejný dlh takmer 45 percent HDP, v budúcom roku sa podľa odhadov priblíži k 48 percentám.
Zničili dôchodky Francúzsko? (Vysvetlenie skrytej ekonomickej krízy)
Dlhová brzda v medzinárodnom kontexte
Dlhovú brzdu zaviedli aj v Poľsku, kde ústavný zákon priamo zakazuje vláde dohodnúť úvery alebo poskytnúť záruky, ktoré by spôsobili nárast verejného dlhu nad úroveň 60 % HDP. Na nadnárodnej úrovni je dlhová brzda zahrnutá v Pakte stability a rastu, ktorého súčasťou sú všetky členské štáty Európskej únie. Táto dohoda v rámci nápravnej časti ukladá krajinám povinnosť udržiavať verejný dlh pod úrovňou 60 % HDP, respektíve pri prekročení tejto hodnoty dlh dostatočne rýchlo znižovať.
Úloha Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ)
Popri dlhovej brzde sa zriadila aj nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Dôvod vzniku pre RRZ podľa ústavného zákona je dosiahnuť tzv. dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Ten prístup je komplexnejší (aktuálna výška dlhu je len jedným vstupom do výpočtu) a snaží sa spoločnosti zaručiť, že vláda bude môcť ponúkať podobné verejné služby udržateľne aj do budúcnosti. Že jedna generácia Slovákov nebude žiť na úkor ďalšej generácie. Tu neexistuje jednoduchá štatistika zo štatistického úradu, situáciu treba analyticky posúdiť. Preto RRZ tento indikátor (tzv. GAP) priamo vyčísľuje a zverejňuje.
A tu vidíme najväčší problém našich verejných financií, ktorý nenastal dočasne len kvôli príchodu krízy. Počas veľmi krátkeho obdobia pred krízou, ktoré trvalo o niečo viac ako dva roky a zároveň paradoxne naša ekonomika prežívala najlepšie časy od minulej krízy, sme si vedeli kompletne zničiť finančnú stabilitu našich verejných financií. Boli to hlavne zásahy do dôchodkového systému, ako aj zmienené opakované neplnenie rozpočtových cieľov. Nová legislatíva pripravila náš dôchodkový systém o tretinu (!) zdrojov, ktoré budú potrebné pre vyplácanie dôchodkov o 50 rokov. Hovoríme o sume cca 2 mld. Dôvod je jednoduchý: Neboli uzákonené tzv. výdavkové limity. Prijatie tohto pravidla prikazoval ústavný zákon už pred deviatimi rokmi, doteraz však chýbala politická vôľa ho uviesť do praxe. Chýbal tak mechanizmus, ktorý by do budúcnosti nezodpovedné fiškálne správanie pokutoval. A naopak odmeňoval to zodpovedné.
Aj pred koronakrízou sa dlhodobé zdravie verejných financií nachádzalo v pásme vysokého rizika! Je preto prirodzené, že práve podpora zlepšovania dlhodobej udržateľnosti má byť ústrednou témou pre RRZ. Neexistencia výdavkových limitov nemotivuje šetriť v dobrých časoch a zlepšovať dlhodobú udržateľnosť, vrátane zavádzania štrukturálnych reforiem. A tak sa preto už hneď prvý rok po kríze po prvý krát v histórii SR zrejme presiahne tzv. Indikátor dlhodobej udržateľnosti verejných financií podľa EK - tzv. S2.
Výzvy a budúcnosť RRZ
RRZ už v súčasnom stave vykazuje operačné riziká, nakoľko existujúce kapacity nedovoľujú zvyšovať kvalitu výstupov a ďalší rozvoj. Pravidelné správy úplne zahlcujú existujúcu kapacitu. Je tu tak riziko s potenciálnym výpadkom kľúčových zamestnancov a zamestnanci nemajú čas sa ďalej posúvať. Za pomerne krátky čas sa RRZ stala hodnoverným zdrojom analýzy fiškálnej politiky ukotvenej v silnom vnímaní nezávislosti, apolitickosti a technickej expertízy. RRZ správy plne spĺňajú štandardy medzinárodného porovnania, často možno hovoriť až o výnimočnej kvalite. Vytvorenie RRZ bol veľmi úspešný príbeh. RRZ má všetky predpoklady byť úspešná aj do budúcnosti.
RRZ by mala zintenzívniť komunikáciu s parlamentom, poskytovala stanoviská pre Výbor pre financie a rozpočet a vystupovala so svojou správou pred schvaľovaním rozpočtu v parlamente. Chceme podať pomocnú ruku poslancom, ktorí sa na nás môžu obracať pri príprave svojich návrhov a my im radi poskytneme analytické kapacity na potrebné prepočty. Každú zamýšľanú iniciatívu, ktorá má výrazný dopad na dlhodobú udržateľnosť by sme analyzovali. V rámci RRZ zdieľame názor sa verejne zastať za takú zmenu ústavného zákona, ktorá ústavne ukotví výdavkové limity naviazané na dlhodobú udržateľnosť. A pre lepšie financovanie štátu, ako aj z dôvodu lepšej vypovedateľnosti o samotnom zadĺžení, zmeniť cieľovanie hrubého dlhu na čistý.
Dlhová brzda a samosprávy
Dlhy nie sú príjemnou záležitosťou, v modernom svete sa však zadlženiu mnohí z nás nevyhnú. Hypotéka na bývanie, pôžička na auto či na novú práčku alebo renováciu bytu. Zadlžujeme sa z rôznych dôvodov, a tak ako my, aj samosprávy neraz siahajú po požičaných peniazoch. Aktuálne to však možné nie je. Do platnosti totiž vstúpila takzvaná dlhová brzda, ktorá súvisí s nelichotivým stavom verejných financií. A v praxi to znamená, že mestá a obce nesmú brať nové úvery, ani navyšovať výdavky vo svojich rozpočtoch. Samosprávam sa tento stav nepáči. Podmienky dlhovej brzdy boli na Slovensku prijaté pred viac ako desaťročím v roku 2011. Do praxe pre situáciu na Slovensku vstúpili len nedávno - 22.novembra.
Blížiaci sa koniec roka je aj obdobím prijímania rozpočtov v mestách, obciach a samosprávnych rajoch. Tento rok ich všetky samosprávy prijali v predstihu - konkrétne pred tým, ako vstúpila do platnosti dlhová brzda. Ide o nástroj, ktorý nastúpil na scénu pre zlý stav verejných financií, a konkrétne samosprávam bráni prijímať nové úvery a navyšovať výdavky, hoci reálne ich výdavky pre zdražovanie všetkého rastú. Práve to, že samosprávy prijali rozpočty pred platnosťou dlhovej brzdy znamená, že sa im ju pre budúci rok podarilo obísť. Hoci dlhová brzda už platí, samosprávam sa jej pravidlá pre budúci rok podarilo obísť a dosah opatrení tak pocítia až v roku 2027. S dlhovou brzdou samosprávy nesúhlasia, otázka či sa jej obmedzení zbavia, je hudbou budúcnosti.