Nemocenské dávky pre živnostníkov: Kto platí PN počas prvých 10 dní?

Podnikateľ, živnostník (SZČO), nechodí do klasického zamestnania ako pracujúci zamestnanec, rovnako sa ho však týka práceneschopnosť, pri ktorej má nárok na čerpanie nemocenských dávok. Neplatí to ale za každých okolností. V tomto článku si priblížime, ako si má podnikateľ vypočítať nemocenské dávky, vysvetlíme si, kedy má na ne nárok a kto mu platí PN počas prvých 10 dní.

Nemocenské poistenie pre SZČO

Byť SZČO prináša slobodu a flexibilitu, ale aj zodpovednosť za vlastné zabezpečenie v prípade choroby alebo úrazu. Na rozdiel od zamestnancov, ktorí majú nárok na nemocenské dávky od štátu, SZČO si musia túto ochranu zabezpečiť sami. Nemocenské poistenie slúži ako príspevok od štátu v prípade choroby, kedy SZČO nemôže vykonávať svoju činnosť a prichádza o príjem.

Povinnosť a dobrovoľnosť nemocenského poistenia

Zdravotné poistenie je pre SZČO povinné, avšak sociálne poistenie, vrátane nemocenského, je povinné až po dosiahnutí určitej hranice príjmu z podnikania. Podnikateľ nemusí v prvom roku svojej podnikateľskej činnosti platiť odvody do Sociálnej poisťovne, prípadne ani v ďalších rokoch nemusí dosahovať hranicu príjmu, pri ktorej sa stáva povinne poisteným na základe zákona.

Neplatením odvodov do Sociálnej poisťovne môže podnikateľ výrazne ušetriť, keďže v roku 2024 sú minimálne odvody vo výške 237,02 eura. Podnikateľ potom v prípade maródky nedostane ani cent, ak si neplatí odvody. Ak živnostník dosiahol v roku 2024 príjem do limitu, pre ktorý v roku 2025 nevzniká povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne, nemá nárok na nemocenské.

SZČO povinne odvádzajú iba nemocenské a dôchodkové poistenie, ak dosiahnu stanovenú hranicu príjmu. Pre čerpanie nemocenských dávok je potrebné sa prihlásiť na dobrovoľné nemocenské poistenie v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu. Prihlásenie sa realizuje prostredníctvom formulára Registračný list FO a Vyhlásenia dobrovoľne poistenej osoby, ktorý je dostupný na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Vyplnený formulár je potrebné doručiť osobne, poštou alebo elektronicky prostredníctvom portálu slovensko.sk.

Výpočet mesačného poistného

Po prihlásení na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie je potrebné pravidelne platiť poistné, a to do ôsmeho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa poistenie platí. Výšku dobrovoľného nemocenského a dôchodkového poistenia si SZČO určuje sama, avšak musí rešpektovať minimálny a maximálny vymeriavací základ platný v danom roku.

SZČO nemôže byť len dobrovoľne nemocensky poistená, ale môže využiť len niektorý z dvoch balíkov dobrovoľného sociálneho poistenia, ktorý bude okrem nemocenského poistenia obsahovať navyše dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

Kedy a kam platiť poistné na nemocenské poistenie

Poistné sa hradí každý mesiac a je splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Poistné posielajte mesačne na bankový účet svojej pobočky Sociálnej poisťovne. Po podaní prihlášky na dobrovoľné poistenie vám pobočka Sociálnej poisťovne pridelí aj variabilný symbol, ktorý uvádzate pri platení poistného. Okrem neho pri platení poistného správne uveďte aj špecifický symbol označujúci obdobie, ku ktorému platba patrí. Ak budete uhrádzať poistné trvalým príkazom, tak špecifický symbol bude 88.

Za deň úhrady sa považuje deň, kedy bola platba pripísaná na účet príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Ak však platba poistného na účet Sociálnej poisťovne príde oneskorene, považuje sa poistné za zaplatené včas aj vtedy, ak pri platení bezhotovostným prevodom ako deň prevodu bol posledný deň splatnosti poistného, resp. pri platení poštovou poukážkou sa poistné poukázalo v posledný deň splatnosti poistného.

Kedy nie je SZČO povinná platiť nemocenské poistenie

Ako dobrovoľne nemocensky poistená SZČO nie ste povinný platiť nemocenské poistenie v obdobiach, počas ktorých sa vám poskytuje:

• nemocenské
• materské
• ošetrovné
• tehotenské

Nárok na nemocenské dávky a dôležitosť vlastnej rezervy

SZČO má nárok na výplatu nemocenských dávok len vtedy, ak si naň povinne alebo dobrovoľne prispieva. Pretože nemocenské poistenie do dosiahnutia určitej hranice príjmov nie je povinné, veľa podnikateľov ho nehradí. Málokto si ale uvedomuje, že mu v tom prípade zaniká nárok na nemocenské, tehotenské, materské a ošetrovné. V takom prípade je dôležité mať vytvorenú vlastnú finančnú rezervu, ktorá pokryje bežné výdavky v prípade práceneschopnosti. Podnikatelia majú výhodu v tom, že sa pri nich nesleduje, či počas práceneschopnosti (PN) dosahujú príjem. Musia ale dodržiavať liečebný režim. Zároveň platí, že nemusia platiť odvody počas PN.

Podmienky čerpania jednotlivých dávok

Pamätajte, že nárok na niektorú z dávok vyplácanú v rámci nemocenského poistenia vám vzniká až po uplynutí určitej doby, nie odo dňa prihlásenia sa k dobrovoľnému poisteniu, ako si mnohí podnikatelia mylne myslia. Aby ste získali nárok na výplatu nemocenského, ošetrovného, tehotenského a materského, musíte v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku byť nemocensky poistený najmenej 270 dní (počítajú sa sem aj dni, keď ste boli poistený ako zamestnanec a podobne).

Na rozdiel od toho, ak platíte sociálne poistenie povinne, tak nárok na nemocenské a ošetrovné vám vzniká ihneď, ale nárok na tehotenské a materské vám vzniká tiež len vtedy, ak ste boli v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku nemocensky poistený najmenej 270 dní.

Nemocenské

Nárok na čerpanie nemocenského vám vznikne, ak vám vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti ste boli nemocensky poistený najmenej 270 dní. Nemocenské sa stanoví z denného vymeriavacieho základu, ktorý sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti).

Výška nemocenského je za každý deň od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu a za každý deň od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Maximálny denný vymeriavací základ v roku 2025 je 94,0274 eur/deň. Ak sa poistenec stane dočasne práceneschopným v roku 2025, maximálna výška jeho nemocenského na deň predstavuje 51,71507 eur (55 % z 94,0274 eur).

Výpočet nemocenského:

DVZ = súčet vymeriavacích základov / počet dní rozhodujúceho obdobia

Výška nemocenského za 1. - 3. deň = DVZ x 25 %

Výška nemocenského od 4. dňa = DVZ x 55 %

Tehotenské

Pokiaľ ide o tehotenské, nárok naň vzniká žene pracujúcej na SZČO, ktorá je tehotná. Podmienkou je, že musí byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Pre tehotenské je určená aj jeho minimálna výška ako 10 % denného vymeriavacieho základu určeného z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie tehotenského. Nárok na tehotenské vzniká od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká dňom skončenia tehotenstva, teda pôrodom. Minimálna výška tehotenského v roku 2025 je 9,40274 eura na kalendárny deň.

Materské

V prípade materskej musíte ako žena pracujúca na SZČO byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Na materskú môžete nastúpiť 8 až 6 týždňov (termín si zvolíte ľubovoľne v tomto rozmedzí) pred očakávaným termínom pôrodu a ak pôrod nastal skôr, tak odo dňa pôrodu. Od vtedy vám vzniká nárok na materské, ktoré začínate poberať. Nárok na výplatu máte spravidla po dobu 34 týždňov (pri narodení zároveň dvoch alebo viacerých detí až po dobu 43 týždňov a v prípade, že ste osamelá, tak až po dobu 37 týždňov). Maximálne denné materské je tak v roku 2025 vo výške 70,52055 eura (75 % z 94,0274 eur).

Ošetrovné

Dobrovoľne nemocensky poistená SZČO má nárok na ošetrovné, ak jej vznikla potreba osobného a celodenného ošetrovania blízkej osoby. Na poberanie ošetrovného musí byť dobrovoľne nemocensky poistená osoba v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na ošetrovné nemocensky poistená najmenej 270 dní. Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Maximálne denné ošetrovné v roku 2025 predstavuje hodnotu 51,71507 eur (55 % z 94,0274 eur).

Ako živnostník požiada o nemocenské počas dočasnej PN

Spôsob podania žiadosti o nemocenské dávky u živnostníka sa líši v závislosti od formy PNky:

• elektronicky - v elektronickej forme sú lekári povinní vystavovať/ukončovať PN od 1.1.2024. Ak vám lekár vystaví „péenku“ elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Po návšteve lekára tak už nemáte žiadne iné povinnosti.
• papierovo - v papierovej forme sa PN vystavuje/ukončuje výlučne v špecifických prípadoch, napr. ak lekár nemá prístup k internetu. Ak vám lekár pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti nevystaví „péenku“ elektronicky, vyplní tzv. Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ide o 5-dielne tlačivo.

Ak lekár vystaví potvrdenie o vzniku dočasnej PN-ky, tzv. ePN, živnostník nedoručuje žiadne potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti pobočke Sociálnej poisťovne. Inštitúcie si všetky informácie o jeho PN-ke vymenia medzi sebou vo vlastnej réžii.

Pri vzniku prvej ePN by mal živnostník nahlásiť spôsob výplaty nemocenskej dávky. Táto dávka môže byť vyplácaná:

• na bankový účet živnostníka - prevodom, povinnosť nahlásiť číslo účtu prostredníctvom zriadeného elektronického účtu poistenca,
• na adresu trvalého pobytu - poštou.

Dôležité časti papierového tlačiva:

• I. diel potvrdenia - legitimácia dočasne práceneschopného poistenca - slúži na kontrolu dodržiavania liečebného režimu. Lekár na ňom vyznačuje dátumy kontrol.
• II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok - týmto dielom si uplatníte nárok na nemocenské. Pred jej odoslaním do Sociálnej poisťovne vyznačte, o ktorú dávku žiadate (nemocenské a/alebo úrazový príplatok). Rovnako nezabudnite vyplniť a podpísať „Vyhlásenie poistenca“ na druhej strane tlačiva.
• IV. diel potvrdenia - Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Hlásenie podpíšte a bezodkladne ho zašlite pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vám vypláca nemocenské.

Výplata nemocenských dávok živnostníka počas dočasnej PN

Nemocenská dávka sa vypláca za kalendárne dni. Ak PN začala v priebehu marca 2025, prvá dávka nemocenského je vyplácaná nasledujúci mesiac za predchádzajúci mesiac. To znamená, že prvé nemocenské dorazí v priebehu apríla 2025. Dátumovo sa toto obdobie u každého líši. Sociálna poisťovňa vypláca nemocenskú dávku počas trvania PN-ky. V tomto období živnostník nemá povinnosť hradiť sociálne ani zdravotné poistné.

Problém môže nastať vtedy, keď sú práceneschopní len časť mesiaca. Ak by zaplatili odvody v plnej výške, vznikne im preplatok. Kto je na péenke len časť mesiaca, môže si vyrátať takzvaný alikvotný vymeriavací základ. Ten sa počíta tak, že sa klasický vymeriavací základ, z ktorého bežne platí odvody, vydelí počtom dní mesiaca, v ktorom bol na PN. Výsledok treba zaokrúhliť na najbližší eurocent nadol. Túto sumu potom ešte musí podnikateľ vynásobiť počtom dní, za ktoré by mal v daný mesiac zaplatiť odvody. Z výsledku potom vypočíta podiel 33,15 percenta, čo je sadzba platby na sociálne poistenie. Výsledkom bude suma, ktorú za daný mesiac musí zaplatiť do Sociálnej poisťovne.

Druhou možnosťou je požiadať o výpočet Sociálnu poisťovňu. Poisťovni by mal napísať, o čo žiada a počas akého obdobia bol na péenke. Pobočka poisťovne mu potom pošle jednoduchú informáciu o tom, koľko má za daný mesiac zaplatiť a dátum splatnosti. Živnostník môže o prepočet požiadať aj telefonicky.

Príklad výpočtu nemocenského

Adam je živnostník. Ochorie a lekár ho uzná práceneschopným na 1 týždeň. Adam platí minimálne odvody do Sociálnej poisťovne.

Adamov denný vymeriavací základ: 715 € (minimálny mesačný vymeriavací základ pre rok 2025) × 12 mesiacov / 365 dní = 23,50 €.

• 1.-3. deň: 23,50 € × 0,25 × 3 dni = 17,63 €
• 4.-7. deň: 23,50 € × 0,55 × 4 dni = 51,70 €

Za sedem dní trvania pracovnej neschopnosti dostane Adam nemocenské vo výške 69,33 €.

Špecifické situácie a povinnosti SZČO počas PN

Počas PN musíte dodržiavať liečebný režim a z domova sa môžete vzdialiť iba počas lekárom určených vychádzok. Sociálna poisťovňa môže vykonať kontrolu a v prípade vašej neprítomnosti v domácom prostredí vám môže zastaviť vyplácanie nemocenskej dávky na dobu 30 dní. Zároveň si vás predvolá na vysvetlenie príčiny, prečo ste v čase kontroly neboli doma. Ak vám predsa len poisťovňa stopne výplatu nemocenského na 30 dní, je dobré vedieť, že toto je maximálna lehota, na ktorú môžu pozastaviť vyplatenie dávky.

Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.

V momente, keď si ochorenie a s ním spojenú PN-ku spôsobíte sami nadmerným požívaním alkoholu a návykových látok, Sociálna poisťovňa zníži vyplácanie PN-ky na polovicu počas celej doby práceneschopnosti. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Alternatívne riešenie: Komerčné poistenie práceneschopnosti

Poistenie práceneschopnosti môžu podnikatelia (SZČO a konatelia s.r.o.) riešiť dvoma spôsobmi: Platením odvodov do Sociálnej poisťovne alebo komerčným poistením PNky v poisťovniach. V praxi môžeme vidieť, že suma nemocenskej dávky zo Sociálnej poisťovne je veľmi nízka. Ak by živnostník, ktorý je mesiac na PN a tým pádom nemôže zarábať, dostal 335 € a s tým by mal pokryť svoje a rodinné mesačné výdavky, tak by nastal problém. Musel by siahnuť do rezervy, ktorá je určená na iné veci.

Ak by ste ako SZČO platili rovnakých 31 € za poistenie práceneschopnosti do komerčného poistenia, viete z neho dostať mesačnú dávku cca 900 €. Pre živnostníkov, ktorí svoje odvody optimalizujú, ale zároveň chcú mať istotu, že v prípade dlhodobej PN budú mať dostatok financií na pokrytie výdavkov, chodu rodiny a liečby, je riešením poistenie práceneschopnosti v komerčnej poisťovni.

tags: #kto #mi #plati #pn #prvych #10