Práca vo sviatok nie je samozrejmosťou. Zákonník práce ju umožňuje iba vo výnimočných prípadoch, a keď k nej dôjde, musí byť zamestnanec náležite odmenený. Pre zamestnancov, ktorí vo sviatok pracujú, existujú dve možnosti kompenzácie: náhradné voľno alebo mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. Sviatky sú zo zákona dňom pracovného pokoja a vo všeobecnosti sú to osobitné dni pracovného pokoja, ktoré nie je možné zamieňať alebo stotožňovať s kalendárnymi nedeľami.
Je dôležité spomenúť, že nárok na príplatky za prácu v sobotu, v nedeľu, za nočnú prácu, prácu vo sviatok a na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce majú nielen zamestnanci v pracovnom pomere, ale aj osoby pracujúce na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Definícia sviatkov a dni pracovného pokoja
Dni sviatkov, dni pracovného pokoja a pamätné dni ustanovuje zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnych sviatkoch“). Tento zákon rozlišuje štátne sviatky, ostatné sviatky a pamätné dni.
Z hľadiska nároku na príplatok za prácu vo sviatok sa za sviatky (štátne a ostatné sviatky) považuje 14 dní v kalendárnom roku:
- 1. január - Deň vzniku Slovenskej republiky
- 5. júl - Sviatok svätého Cyrila a Metoda
- 29. august - Výročie Slovenského národného povstania
- 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky (poznámka k novele 530/2023 Z.z. a 326/2020 Z.z.)
- 28. október - Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu (poznámka k novele 326/2020 Z.z.)
- 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu
- 6. január - Zjavenie Pána (Traja králi)
- Veľký piatok
- Veľkonočný pondelok
- 1. máj - Sviatok práce
- 8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom
- 15. september - Sedembolestná Panna Mária
- 1. november - Sviatok všetkých svätých
- 24. december - Štedrý deň
- 25. december - Prvý sviatok vianočný
- 26. december - Druhý sviatok vianočný
Ani Veľkonočná nedeľa, aj keď je v mnohých kalendároch spravidla uvádzaná ako sviatok, nie je sviatkom v zmysle zákona o sviatkoch. Tradičné uvádzanie Veľkonočnej nedele červeným písmom možno považovať len za upozornenie na dôležitý cirkevný sviatok; za prácu v tento deň zamestnancovi „zo zákona“ nemôže vzniknúť nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok.
Pre účely Zákonníka práce však status sviatku nemajú 1. september a 28. október. Z pohľadu miezd a dochádzky ide o dni, ktoré sa považujú za pracovné. Nemajú status sviatku a zároveň nie sú považované za dni pracovného pokoja. V mzdovej agende sa tento deň eviduje ako pracovný deň, nevzniká nárok na príplatok za sviatok ani na náhradu mzdy za sviatok.
Nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok
Podľa § 122 ods. 1 Zákonníka práce patrí zamestnancovi za prácu vo sviatok dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku. Ak zamestnanec vykonáva prácu v deň sviatku, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % svojho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok je finančná kompenzácia, ktorú zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za výkon práce počas štátneho sviatku alebo dňa pracovného pokoja.
Minimálna výška mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok je uvedená v Zákonníku práce. Sadzba „100 % priemerného zárobku zamestnanca“ je spodnou minimálnou výškou nároku na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. V rámci mzdových podmienok je možné dohodnúť vyššie sadzby mzdového zvýhodnenia, prípadne diferencované sadzby mzdových zvýhodnení za prácu vo sviatok podľa konkrétneho dňa sviatku. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve je možné v rámci mzdových podmienok dohodnúť vyššie, prípadne diferencované vyššie sadzby mzdových zvýhodnení za prácu vo sviatok.
Výnimky z nároku na mzdové zvýhodnenie
Nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok stratí zamestnanec, ktorý po dohode so zamestnávateľom čerpá náhradné voľno za prácu vo sviatok. Ak zamestnanec nevykonáva prácu, tak za prácu vo sviatok nemá nárok na 100% príplatok. Ak nie sú nároky tejto skupiny zamestnancov osobitne dohodnuté, nárok na mzdové zvýhodnenie za prípadnú prácu vo sviatok nevznikne ani zamestnancovi vykonávajúcemu pre zamestnávateľa domácku prácu alebo teleprácu. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok vedúcemu zamestnancovi nepatria, ak s ním bola v pracovnej zmluve dohodnutá mzda už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok.
Príplatky za prácu vo sviatok pre dohodárov
Nárok na príplatky za vykonanú prácu vo sviatok majú aj zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, tzv. dohodári. Od mája 2018 platí, že nárok na príplatok za sviatok majú aj dohodári.
Príklad výpočtu mzdy dohodára, ktorý vykonáva prácu počas sviatku:
Lujza pracuje ako administratívna pomoc v kaderníckom salóne a jej hodinová mzda je 7 eur. Počas štátneho sviatku odpracovala 6 hodín. Na akú mzdu má Lujza nárok?
Za každú odpracovanú hodinu patrí Lujze dohodnutá odmena a zároveň mzdový príplatok za prácu najmenej 100 % minimálnej hodinovej mzdy. Jej mzda sa vypočíta takto:
- hrubá mzda = 7 eur x 6 hodín = 42 eur
- príplatok za prácu vo sviatok (dohodár) = 5,259 eur x 6 hodín = 31,554 eur, po zaokrúhlení 31,56 eur
- celková mzda dohodára za prácu vo sviatok = 73,56 eur
Aktualizácia minimálnych miezd ústrednej vlády z roku 2026 | Najnovšia aktualizácia pre zmluvných pracovníkov - Central Sphere
Náhradné voľno za prácu vo sviatok
Náhradné voľno za prácu vo sviatok môže zamestnanec čerpať len v prípade, ak sa zamestnanec a zamestnávateľ na tomto postupe dohodli. Zamestnávateľ sa so zamestnancom môže dohodnúť aj na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, nemôže ho ale nariadiť. Na rozdiel od českej legislatívy, na Slovensku nemá náhradné voľno prednosť. Zamestnanec vyčerpaním náhradného voľna za prácu vo sviatok stráca nárok na mzdové zvýhodnenie; nárok na mzdu za dobu práce vo sviatok zamestnancovi ostáva zachovaný.
Podľa § 122 ods. 2 Zákonníka práce za každú hodinu práce vo sviatok patrí zamestnancovi jedna hodina náhradného voľna za prácu vo sviatok. Spojenie „jedna hodina“ vyjadruje len časový ekvivalent medzi dobou práce vo sviatok a trvaním čerpaného náhradného voľna, náhradné voľno je možné čerpať aj za zlomky hodín práce vo sviatok. Ak napríklad bude zamestnanec vo sviatok pracovať 7,5 hodiny, má možnosť vyčerpať náhradné voľno v plnej dĺžke 7,5 hodiny.
Za čas čerpania náhradného voľna však zamestnancovi podľa § 122 ods. 2 Zákonníka práce patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. U zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou sa navrhuje, aby sa čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok považoval za odpracovaný čas, za ktorý zamestnancovi bude patriť mzda (nie náhrada mzdy).
Odmeňovanie zamestnancov, ktorí nepracovali z dôvodu sviatku
Podľa § 122 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. Štandardným nárokom v takomto prípade je náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku zamestnanca.
Mesačne odmeňovaný zamestnanec
U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí. Ak odpracuje zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou plný fond pracovného času na uvedený mesiac znížený o dni sviatkov, počas ktorých z dôvodu sviatku nepracoval, patrí mu mesačná mzda v nekrátenej výške.
Pojmom „mesačná mzda“ treba rozumieť zložku mzdy, ktorá sa viaže na prácu v rámci mesačného fondu pracovného času a je vyjadrená v eurách za mesiac. Nemusí ňou byť iba mesačný plat, ale aj akákoľvek iná zložka (napr. osobné ohodnotenie určené v mesačnej výške). Pokiaľ sa zamestnancovi za čas sviatku jeho mesačná mzda nekráti, treba postup aplikovať na všetky zložky dohodnuté v eurách na mesiac, na ktoré by inak zamestnancovi za prácu vznikol nárok.
V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že v prípade sviatku sa bude mzda u mesačne odmeňovaných zamestnancov krátiť podľa neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku. Pri takomto osobitnom dojednaní podmienok odmeňovania zamestnancovi za dobu sviatku, kedy nepracoval, nevznikne nárok na mesačnú mzdu, takže tá sa mu bude krátiť v podiele medzi počtom neodpracovaných hodín z dôvodu sviatkov a mesačným fondom pracovného času uplatňovaným u zamestnanca. Keďže zamestnancovi v takomto prípade ušla mzda z dôvodu sviatku, vznikne mu nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.
Ak zamestnancovi popri mesačnej mzde boli poskytované také zložky, ktorých výška je previazaná na skutočný výkon práce alebo závisí od individuálneho hodnotenia plnenia ukazovateľa a zamestnanec z dôvodu sviatku nemohol pracovať, zamestnanec túto zložku mzdy nedostane. Tým reálne nastane situácia, že za deň sviatku zamestnancovi ušla časť mzdy, ktorú by inak dostal. Zamestnávateľ musí alikvotne času neodpracovanému pre sviatok krátiť mesačnú mzdu a zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy za dobu sviatku vo výške priemerného zárobku.
Príklady výpočtov pre mesačne odmeňovaných zamestnancov
Príklad 1: Zamestnanec pracuje v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase na 5 dní v týždni po 7,5 hodiny má dohodnutý mesačný plat 600 eur. Fond pracovného času v mesiaci december 2012 vrátane troch dní sviatkov predstavuje 157,5 hodiny. Zamestnanec počas Vianočných sviatkov nepracoval; ak odpracoval všetky ostatné pracovné dni v mesiaci december, vznikne mu nárok na plný mesačný plat vo výške 600 eur.
Príklad 2: Zamestnanec pracujúci v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase 37,5 hodiny týždenne s mesačným platom 600 eur má v pracovnej zmluve dohodnuté krátenie platu v prípade, ak nepracoval vo sviatok. Za tri neodpracované vianočné sviatky sa jeho mesačný plat zníži o podiel zodpovedajúci pomeru 22,5 / 157,5 hodiny, čo zo 600 eur predstavuje 85,71 eura. Jeho mesačný plat za december bude predstavovať 514,29 eura; k tejto sume za dni sviatkov dostane náhradu ušlej mzdy vo výške svojho priemerného zárobku za 22,5 hodiny vianočných sviatkov.
Zamestnanci odmeňovaní hodinovou mzdou
Ak deň sviatku pripadne na obvyklý pracovný deň zamestnanca a tento v dôsledku sviatku nepracoval, zamestnancovi, ktorý nie je odmeňovaný mesačnou mzdou, nevznikne nárok na mzdu. Aby však z tohto dôvodu nebol poškodený na výške zárobku, zamestnávateľ mu poskytne za čas, kedy v dôsledku sviatku nemohol pracovať, náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.
Príklad: Zamestnanec s týždenným pracovným časom 40 hodín je odmeňovaný hodinovou tarifnou mzdou 3 eurá za hodinu a jeho priemerný zárobok je 3,7525 eura na hodinu. V mesiaci s 22 pracovnými dňami jeden sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň. Zamestnanec odpracoval 168 pracovných hodín, za ktoré mu vznikol nárok na tarifnú mzdu vo výške 504 eur. Za 8 hodín sviatku, za ktoré mu ušla mzda, dostane náhradu mzdy za sviatok 30,02 eura (3,7525 x 8 hodín).
Obmedzenie možnosti nariadiť prácu vo sviatok
Nie každá práca vo sviatok je automaticky povolená. Zákonník práce v § 94 stanovuje jasné podmienky, kedy môže zamestnávateľ prácu vo sviatok zamestnancovi nariadiť. Ak práca nespadá do týchto výnimiek a zamestnanec s ňou nesúhlasí, nemôže mu ju zamestnávateľ jednostranne nariadiť. Zamestnávateľ má len obmedzené možnosti nariadiť prácu. Povolené sú iba práce podľa § 94 Zákonníka práce (napr. v nepretržitej prevádzke, pri strážení objektov, zdravotníctve, doprave a podobne).
Zamestnanec má právo odmietnuť prácu vo sviatok, ak nespadá do zákonom stanovených výnimiek podľa § 94 Zákonníka práce. Výnimkou sú profesie, kde je práca vo sviatkoch bežnou súčasťou režimu - ako zdravotníctvo, doprava alebo výroba v nepretržitej prevádzke.
Kumulácia príplatkov
Príplatky za prácu v sobotu, nedeľu, za nočnú prácu a za prácu vo sviatok sa kumulujú. To znamená, že ak zamestnanec pracuje napr. v sobotu, ktorá pripadne na sviatok, má nárok na príplatok za prácu v sobotu a súčasne aj na príplatok za prácu vo sviatok.
Príklad na výpočet kumulovaného mzdového príplatku zamestnanca za prácu v sobotu a v nedeľu, ktorá je štátnym sviatkom (rok 2026):
Pán Jozef pracuje na trvalý pracovný pomer, ako bezpečnostný technik. V pracovnej zmluve má dohodnutú hodinovú mzdu vo výške 10 eur. V náplni práce pána Jozefa je aj pravidelná kontrola a inventúra bezpečnostnej dokumentácie a prístrojov, ktorú vykonáva raz za polrok. Nakoľko v budove pracuje veľké množstvo zamestnancov a vzhľadom na to nevie kontrolu a inventúru vykonať počas štandardného pracovného týždňa, musí sa tejto úlohe venovať aj počas víkendu. Kontrola za 1. polrok 2026 mu pripadla na víkend, 4.-5. júla 2026. Ako táto práca ovplyvní mzdu pána Jozefa, keď v sobotu aj v nedeľu pracoval po 8 hodín?
Mzdu pána Jozefa vypočítame nasledovne (minimálna hodinová mzda pre rok 2026 je 5,259 eura):
- hrubá mzda = 10 eur x 16 hodín = 160 eur
- príplatok za prácu v sobotu = (50% z 5,259 eur) x 8 hodín = 2,6295 eur x 8 hodín = 21,036 eur, po zaokrúhlení 21,04 eur
- príplatok za prácu v nedeľu = (100% z 5,259 eur) x 8 hodín = 5,259 eur x 8 hodín = 42,072 eur, po zaokrúhlení 42,08 eur
- príplatok za prácu vo sviatok (nedeľa 5. júl) = (100% z priemerného zárobku alebo 100% z 5,259 eur) x 8 hodín = 5,259 x 8 hodín = 42,072 eur, po zaokrúhlení 42,08 eur
- celková mzda za odpracovaný víkend + sviatok = 160 + 21,04 + 42,08 + 42,08 = 265,20 eur
Zmeny v legislatíve a ich vplyv na sviatky
Vláda SR v rámci konsolidácie verejných financií schválila zmeny, ktoré zasiahnu ďalšie sviatky. Nejde o rušenie samotných sviatkov v kalendári, ale o zrušenie ich statusu ako „dňa pracovného pokoja“. Odborníci upozorňujú, že pri budúcich sviatkoch vznikli v zákone nejasnosti.
Podľa odborníka na dane a dôchodky Jozefa Mihála, „Pokiaľ zákonodarca vyslovene neuviedol, že tieto dni sú vyňaté za sviatky a dni pracovného pokoja na účely pracovnoprávnych predpisov, tak by eventuálne za tieto dni, ak pôjdu zamestnanci do práce, mali okrem svojej mzdy dostávať aj mzdové zvýhodnenie za sviatok.“ Právnička z Právnickej fakulty UMB Simona Dušeková Schuszteková dodáva: „Podľa Zákonníka práce sú pracovnými dňami a súčasne sú to aj sviatky. Čiže zamestnanci by mali prísť tieto dní do práce. Keď prídu, tak zamestnávateľ by im mal vyplatiť príplatok za sviatok, 100 percent priemerného zárobku.“