Spoločne posudzovaná osoba a pomoc v hmotnej núdzi na Slovensku

Pomoc v hmotnej núdzi je určená pre osoby, ktorých príjem nedosahuje úroveň životného minima a nemôžu si ho zabezpečiť vlastnou prácou, majetkom alebo uplatnením svojich práv. Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumu životného minima a títo členovia si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť príjem prácou, majetkom, alebo uplatnením si nárokov. Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi.

Cieľom týchto dávok je zabezpečiť základné životné podmienky pre osoby, ktoré sa ocitli v ťažkej finančnej situácii. Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Filozofia systému je postavená na tom, že dávky v hmotnej núdzi by mali byť až poslednou možnosťou po vyčerpaní všetkých ostatných dostupných zdrojov. Dávky v hmotnej núdzi poskytuje štát prostredníctvom Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) a v niektorých prípadoch aj cez obec, v ktorej občan žije (jednorazové dávky).

Čo je to spoločne posudzovaná osoba?

Pojem "spoločne posudzovaná osoba" je kľúčový pre určenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Spoločne posudzované osoby sú osoby, ktoré žijú s žiadateľom v spoločnej domácnosti a sú s ním ekonomicky prepojené. To znamená, že ich príjmy a majetok sa berú do úvahy pri posudzovaní nároku na pomoc. Na účely posudzovania hmotnej núdze a zabezpečenia základných životných podmienok sa za spoločne posudzované osoby považujú:

• Manžel a manželka.
• Rodičia a ich nezaopatrené deti žijúce s nimi v spoločnej domácnosti.
• Rodičia a ich deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem najviac vo výške minimálnej mzdy, žijúce s nimi v domácnosti, okrem detí, ktorým v čase evidencie uchádzačov o zamestnanie vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a detí, ktorým sa vypláca invalidný dôchodok.

Fyzické osoby sa neposudzujú spoločne, ak nežijú v domácnosti z dôvodu, že im je poskytnutá odborná pomoc v krízovej životnej situácii a bývanie podľa § 62 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z. z. Ak sa dieťa striedavo osobne stará o každého rodiča má byť najmenej 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, posudzuje sa toto dieťa jeden kalendárny mesiac ako spoločne posudzovaná osoba na účely poskytovania dávky a príspevkov spoločne s matkou a ďalší nasledujúci kalendárny mesiac ako spoločne posudzovaná osoba na účely poskytovania dávky a príspevkov spoločne s otcom; podmienka spolužitia v domácnosti uvedená v odseku 1 písm. b) každého rodiča má byť najmenej 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci.

Podmienky nároku na pomoc v hmotnej núdzi

Pre získanie pomoci v hmotnej núdzi je potrebné splniť niekoľko podmienok, ktoré stanovuje zákon. Tieto podmienky zahŕňajú nedostatočný príjem, snahu o zabezpečenie príjmu a aktívnu spoluprácu s ÚPSVaR.

Životné minimum a jeho vplyv na posúdenie hmotnej núdze

Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Za životné minimum osoby alebo osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, sa považuje suma:

• 268,88 € mesačne - jedna dospelá osoba
• 187,57 € mesačne - ďalšia spoločne posudzovaná dospelá osoba
• 122,77 € mesačne - dieťa

Jednotlivec je teda v hmotnej núdzi, ak má mesačný príjem nižší ako 268,88 €, manželia sú v hmotnej núdzi, ak ich spoločný mesačný príjem nedosahuje sumu 456,45 €. V prípade, že majú deti, ich životné minimum sa zvyšuje o 122,77 € mesačne na každé dieťa, t. j. 579,22 € pre manželský pár s jedným dieťaťom, 701,99 € pre manželov s dvoma deťmi atď.

Uvedené sumy životného minima však slúžia iba na posúdenie toho, či je určitá osoba v stave hmotnej núdze, človek teda nemá nárok na to, aby mu boli vyplácané príspevky vo výške životného minima. Hmotná núdza je stav, kedy príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a oni si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť či zvýšiť príjem prácou, svojim majetkom alebo uplatnením nejakého práva (napríklad práva na výživné).

Vlastné pričinenie a uplatnenie zákonných nárokov

Za vlastné pričinenie zabezpečenia príjmu alebo zvýšenia príjmu sa považuje najmä vlastná práca, užívanie vlastného majetku a uplatnenie zákonných nárokov. V praxi to znamená, že žiadateľ by mal aktívne hľadať zamestnanie, využívať svoj majetok na získanie príjmu (napríklad prenajímaním nehnuteľnosti) a uplatňovať si všetky zákonné nároky, na ktoré má nárok.

Ak si občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, neuplatnia svoje zákonné nároky, ktorými si môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, nepovažujú sa za občanov v hmotnej núdzi. Takýmito zákonnými nárokmi sú najmä:

• Výživné.
• Úhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
• Dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia, poistenia v nezamestnanosti.
• Nároky z pracovnoprávnych vzťahov.
• Dávky výsluhového zabezpečenia.
• Opakované štátne sociálne dávky okrem prídavku na dieťa.

Ako sa posudzujú príjmy a majetok?

Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. Príjmom je čistá mzda, starobný dôchodok, invalidný dôchodok, sirotský dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, nemocenské alebo materské, tie sa však na účely posúdenia toho, či je človek v hmotnej núdzi nezapočítavajú celé, ale iba 75% z nich.

Za príjem sa nepovažujú napríklad prídavky na deti a príplatky k nim, príspevok na starostlivosť o dieťa a príspevky do výšky 12 násobku životného minima poskytnuté nadáciami a neziskovými organizáciami. Dôležitý je príjem členov domácnosti v mesiaci, kedy bola podaná žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, a potom počas celého obdobia, kedy je pomoc poskytovaná.

Majetok je čokoľvek, čo členovia domácnosti vlastnia a čo môžu využiť na zvýšenie svojich príjmov, napríklad to predať alebo prenajať, ak to povaha týchto vecí pripúšťa, teda ak od členov domácnosti možno spravodlivo žiadať, aby tieto veci použili na zvýšenie svojich príjmov. Pre uznanie hmotnej núdze je dôležité aj to, aby členovia domácnosti nemali možnosť zabezpečiť si príjem uplatnením nejakého svojho práva.

Formy pomoci v hmotnej núdzi

Domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi, poskytuje štát pomoc vo forme dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke. Suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí tak, že sa spočíta výška dávky a príspevkov, na ktoré má domácnosť nárok a od tejto sumy sa odpočíta príjem členov domácnosti. Vyplatí sa až výsledná čiastka.

Dávka v hmotnej núdzi

Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Výška dávky závisí od zloženia domácnosti:

Dávka sa zvýši o 13,50 € mesačne, ak je občan alebo fyzická osoba, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje tehotná žena. Zvýšenie patrí tehotnej žene od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva, ak preukáže svoje tehotenstvo tehotenským preukazom a počas tehotenstva pravidelne navštevuje tehotenskú poradňu.

Dávkou je aj 13,50 € mesačne pre občana alebo fyzickú osobu, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, ak je rodičom dieťaťa do jedného roku veku a preukáže sa potvrdením príslušného pediatra, že sa s týmto dieťaťom zúčastňuje na preventívnych prehliadkach u pediatra. Dávka na účely tohto zákona je za podmienok ustanovených týmto zákonom aj 17,20 € mesačne pre dieťa na účely zabezpečenia jeho základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi, ak toto dieťa plní povinnú školskú dochádzku.

Príspevok na zdravotnú starostlivosť patrí občanovi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na výdavky spojené s náhradou za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Výška príspevku je 2 € mesačne.

Ochranný príspevok

Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemôže pracovať. Podmienky vzniku nároku zahŕňajú:

• Dosiahnutie veku potrebného na nárok na starobný dôchodok.
• Invalidita z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%.
• Osobná, celodenná a riadna starostlivosť osamelého rodiča o dieťa do 31 týždňov veku dieťaťa.
• Osobná, celodenná a riadna starostlivosť o dieťa, ktoré je podľa posudku príslušného orgánu dieťa s ŤZP odkázané na opatrovanie.
• Osobná, celodenná a riadna starostlivosť o občana, ktorý je podľa posudku príslušného orgánu občan s ŤZP odkázaný na opatrovanie.
• Nepriaznivý zdravotný stav občana.

V prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav občana v hmotnej núdzi alebo fyzickej osoby, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce kalendárne mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom, ktorý nasleduje po dni, keď uplynuli 3 mesiace. Ak pred uplynutím 3 mesiacov posudkový lekár potvrdí, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať ďalej bez prerušenia aj po uplynutí 3 kalendárnych mesiacov, ochranný príspevok patrí najviac počas 12 kalendárnych mesiacov trvania nepriaznivého zdravotného stavu.

Výška príspevku je 63,07 € mesačne. Ak ide o občana v hmotnej núdzi s nepriaznivým zdravotným stavom trvajúcim nepretržite viac ako 30 dní, výška ochranného príspevku je 34,69 € mesačne.

Aktivačný príspevok

Aktivačný príspevok sa poskytuje na podporu získania, udržania alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností alebo pracovných návykov pre pracovné uplatnenie počas pomoci v hmotnej núdzi. Nárok na aktivačný príspevok vzniká napríklad, ak občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca rodičovský príspevok, študuje na strednej alebo vysokej škole. Tiež ak občan, ktorý bol dlhodobo nezamestnaný, nastúpil do zamestnania s príjmom na úrovni minimálnej mzdy, najviac na úrovni trojnásobku minimálnej mzdy. Doba poskytovania je najviac 6 mesiacov.

Nárok na aktivačný príspevok zaniká, ak občan je vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu, alebo ak úrad zistí, že občan nevykonáva aktivity, ktoré sú podmienkou na vznik nároku na aktivačný príspevok. Nárok na aktivačný príspevok vznikne znovu po uplynutí 12 mesiacov od zániku jeho nároku z týchto dôvodov.

Výška príspevku je 63,07 € mesačne.

Príspevok na bývanie

Príspevok na bývanie patrí občanovi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na úhradu nákladov spojených s bývaním, ak splnili podmienky nároku na dávku. Podmienky vzniku nároku zahŕňajú napríklad vlastníctvo bytu alebo rodinného domu, nájom bytu alebo rodinného domu, či právo doživotného užívania v byte alebo rodinnom dome. Podmienky nároku sa prehodnocujú raz za šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

Splnenie podmienok nároku na príspevok na bývanie sa neskúma napríklad, ak občan v hmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, je poberateľom starobného dôchodku, alebo dovŕšil 62 rokov veku a je poberateľom inej dôchodkovej dávky alebo sociálneho dôchodku.

Výška príspevku je 55,80 € mesačne pre jednotlivca a 89,20 € mesačne, ak je viac spoločne posudzovaných osôb.

Príspevok na nezaopatrené dieťa

Príspevok na nezaopatrené dieťa je určený na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa v domácnosti, ktoré riadne plní povinnú školskú dochádzku.

Ako požiadať o pomoc v hmotnej núdzi?

Ak sa občan nachádza v hmotnej núdzi, prvým krokom je podať žiadosť na ÚPSVaR vo svojom mieste trvalého pobytu. Žiadosť je možné si vytlačiť a vyplniť, alebo si ju vyzdvihnúť priamo na úrade. Ak občan potrebuje pri vyplnení žiadosti pomoc, pracovníci úradu sú pripravení mu asistovať.

Postup pri žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi:

1. Vytlačte a vyplňte si Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi (alebo si zoberte kópiu na miestnom ÚPSVaR).
2. Podajte žiadosť na ÚPSVaR vo vašom mieste trvalého pobytu.
3. Ak ste si pri vyplnení žiadosti nevedeli s niečím poradiť, pracovníci úradu vám radi pomôžu.
4. Počkajte na vyjadrenie úradu. Toto môže prebehnúť okamžite, pri náročnejších prípadoch to môže trvať až 60 dní.
5. Dávku v hmotnej núdzi vám bude vyplácať na účet alebo na adresu, ktorú ste uviedli vo vašej žiadosti.

Po podaní žiadosti nasleduje obdobie čakania na vyjadrenie úradu, ktoré môže trvať od okamihu podania až do 60 dní v náročnejších prípadoch. Dávka v hmotnej núdzi sa následne vypláca na účet alebo na adresu uvedenú v žiadosti. Je dôležité si uvedomiť, že spracovanie dávok v hmotnej núdzi, najmä na začiatku poberania, môže trvať dlhšie. Preto sa niekedy stáva, že dávky sú doplatené jednorazovo spätne za niekoľko mesiacov. Aby však ľudia mali aspoň časť dávok aj počas obdobia, keď niektoré údaje sú dané iba približne, úrad práce môže poskytovať preddavky na dávky.

Povinnosti poberateľa pomoci v hmotnej núdzi

Poberateľ pomoci v hmotnej núdzi má určité povinnosti, ktoré musí dodržiavať. Medzi najdôležitejšie patria:

• Aktívne hľadanie zamestnania.
• Spolupráca s ÚPSVaR pri riešení svojej situácie.
• Pravidelné informovanie ÚPSVaR o zmenách v príjmovej situácii alebo rodinných pomeroch.

Nedodržiavanie týchto povinností môže viesť k zníženiu alebo odňatiu pomoci v hmotnej núdzi.

Od júla 2014 platí, že dávku v hmotnej núdzi je nutné si „odpracovať“, spravidla prácou pre obec a samosprávny kraj (tzv. menšie služby) alebo dobrovoľníckou činnosťou. Dávka sa znižuje o sumu 84,90 € za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je zamestnaný na aspoň 32 hodín mesačne alebo nevykonáva aspoň 32 hodín mesačne menšie služby či dobrovoľnícku činnosť. Táto „povinnosť pracovať“ sa nevzťahuje na ľudí, ktorí z objektívnych dôvodov pracovať nemôžu (napr. kvôli veku, invalidite, ŤZP, starostlivosti o dieťa), ani na tých, ktorým vykonávanie menších obecných služieb alebo dobrovoľníckej činnosti nebolo ponúknuté.

tags: #upsvar #spolocne #posudzovana #osoba