Práceneschopnosť (PN) predstavuje obdobie, kedy má pacient dodržiavať určité pravidlá pre zabezpečenie rýchleho zotavenia. Počas PN platia pre poistenca špecifické povinnosti a práva, ktoré je dôležité poznať. Jednou z často diskutovaných tém sú vychádzky počas PN. Mnohí si myslia, že počas PN musia byť neustále doma, avšak existujú možnosti, ako si vybaviť vychádzky, a to aj neobmedzené, hoci to nie je jednoduché. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, kto má nárok na neobmedzené vychádzky počas PN, aké sú podmienky a aké povinnosti z toho vyplývajú.

Priebeh PN a povinnosti poistenca
O dočasnej pracovnej neschopnosti rozhoduje ošetrujúci lekár, ktorý vystaví potvrdenie o dočasnej PN v elektronickej zdravotnej knižke (ePN). V zázname by mal byť určený aj liečebný režim. Dočasná PN začína dňom, kedy lekár zistí chorobu vyžadujúcu PN. Ak bola zdravotná starostlivosť poskytnutá až po odpracovaní zmeny, začína PN až nasledujúcim kalendárnym dňom.
Počas trvania PN platia 2 základné povinnosti:
- Dodržiavať liečebný režim určený lekárom.
- Zdržiavať sa na adrese zaznamenanej pri vzniku dočasnej PN v systéme elektronického zdravotníctva alebo uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského. Zmenu adresy je nutné bezodkladne oznámiť Sociálnej poisťovni.
Zmeny v systéme PN od 1.1.2024
Od 1.1.2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií. Medzi kľúčové zmeny patria:
- PN sa od 1.1.2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN).
- Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne „papiere“ - komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky.
- ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista.
- O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia.
- Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN.
- Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.
Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni. Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky.

Liečebný režim a vychádzky
Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku. Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské.
Štandardné vychádzky
Nárok na vychádzky počas PN nevzniká automaticky. O ich povolení rozhoduje ošetrujúci lekár, pričom Sociálna poisťovňa jeho rozhodnutie rešpektuje. Lekár berie do úvahy povahu ochorenia a aktuálny zdravotný stav pacienta. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. V praxi sa vychádzky stanovujú najčastejšie v rozsahu štyroch hodín denne, napríklad od 10:00 do 12:00 a od 14:00 do 16:00, ich stanovenie je však v právomoci ošetrujúceho lekára. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN). Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Môže sa preto stať, že dvaja pacienti s rovnakým ochorením majú lekárom povolený iný rozsah vychádzok.
Neobmedzené vychádzky: Výnimočné prípady
Získanie celodennej alebo neobmedzenej vychádzky počas PN je náročné a lekár ju vypisuje len ojedinele. Výnimočne môže ošetrujúci lekár po predchádzajúcom písomnom súhlase lekára oddelenia LPS OSSZ povoliť, aby si poistenec volil čas vychádzok podľa svojho aktuálneho zdravotného stavu. Ide najmä o prípady, kedy prebiehajúca liečba, jej vedľajšie účinky alebo celkovo závažný zdravotný stav neumožňujú poistencovi, aby využil pevne stanovený čas vychádzok. Medzi tieto prípady patria:
- Poistenci s náročným liečebným režimom u onkologických ochorení, ktorí musia prispôsobiť denný režim chemoterapii či rádioterapii.
- Niektoré duševné ochorenia, kedy poistenci pravidelne navštevujú denné sanatóriá a pod.
Vzhľadom na to, že v týchto prípadoch nie je možné kontrolovať dodržiavanie režimu dočasne práceneschopného, súhlasy by sa mali udeľovať veľmi individuálne.
O výnimočný prípad však nejde napríklad vtedy, keď gynekológ odporučí kľudový režim u rizikového tehotenstva. V týchto prípadoch by súhlas nemal byť udelený.
Pellegrini ROZHODOL o referende, Naď a spol budú PLAKAŤ
Alternatívne možnosti pre pacientov bez vychádzok
Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a zakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.
Zmena adresy počas PN
Poistenec sa počas trvania PN nemusí zdržiavať iba v mieste svojho trvalého bydliska. Môže byť na adrese, ktorú si určí. Zmenu adresy pobytu je možné vykonať aj neskôr počas práceneschopnosti jedným z nasledovných spôsobov:
- V elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky.
- Kontaktovaním príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.
Otázku zmeny adresy sa vždy odporúča konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim. Ak lekár zmenu miesta pobytu počas PN poistencovi povolí, novú adresu občan nahlási tej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá dávku vypláca. Legislatíva neobmedzuje, ako často môže pacient zmeniť svoj pobyt počas PN. Ak máš povolené vychádzky, môžeš napríklad cestovať do iného mesta, ak potrebuješ.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu
Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ. Podnet na kontrolu môže dať ošetrujúci lekár, zamestnávateľ, iná fyzická alebo právnická osoba. Kontrola môže byť vykonaná už od 1. dňa dočasnej PN a nie je vopred ohlásená.
Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť. U osamelo žijúcich ľudí bez určených vychádzok sa pripúšťa neprítomnosť kvôli nákupu potravín alebo liekov (doložená pokladničným dokladom).
Sociálna poisťovňa svojom portáli uverejnila výstrahu pred falošnými kontrolnými zamestnancami a krátke video na rozpoznanie pravého od falošného kontrolóra.
Peňažné kompenzácie počas PN
Uznanie za dočasne práceneschopného prináša nárok na peňažné plnenia, ktoré majú kompenzovať stratu príjmu. Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.
Zmeny v nemocenskom od 1. januára 2026
Od 1. januára 2026 prichádza k zásadným zmenám v práceneschopnosti (PN), pričom zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10). Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa. Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €. Zároveň sa sprísňujú kontroly a uznávanie PN v krátkom čase po sebe.
Tabuľka prehľadu nemocenských dávok:
| Kategória poistenca | Obdobie PN | Výška dávky | Platiteľ |
|---|---|---|---|
| Zamestnanec (do 31.12.2025) | 1. - 3. deň | 25 % DVZ | Zamestnávateľ |
| 4. - 10. deň | 55 % DVZ | Zamestnávateľ | |
| Od 11. dňa | 55 % DVZ | Sociálna poisťovňa | |
| Zamestnanec (od 1.1.2026) | 1. - 3. deň | 25 % DVZ | Zamestnávateľ |
| 4. - 14. deň | 55 % DVZ | Zamestnávateľ | |
| Od 15. dňa | 55 % DVZ | Sociálna poisťovňa | |
| Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) | 1. - 3. deň | 25 % DVZ | Sociálna poisťovňa |
| Od 4. dňa | 55 % DVZ | Sociálna poisťovňa | |
| Dobrovoľne nemocensky poistená osoba | 1. - 3. deň | 25 % DVZ | Sociálna poisťovňa |
| Od 4. dňa | 55 % DVZ | Sociálna poisťovňa | |
| Osoba v ochrannej lehote | 1. - 3. deň | 25 % DVZ | Sociálna poisťovňa |
| Od 4. dňa | 55 % DVZ | Sociálna poisťovňa |
Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch). Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca.
Podporné obdobie
Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých štrnástich dní PN.
Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.
Následky porušenia liečebného režimu
V súvislosti s porušením liečebného režimu treba počítať s rizikom nasledujúcich sankcií:
- Strata nároku na náhradu príjmu: Nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa zaniká odo dňa porušenia liečebného režimu alebo ak sa poistenec bez súhlasu lekára nezdržiava na určenom mieste.
- Vylúčenie nároku na výplatu nemocenského: Nárok na výplatu nemocenského je vylúčený odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej PN, najviac však v rozsahu 30 dní.
- Možné založenie dôvodu pre výpoveď z pracovného pomeru: Nedodržanie liečebného režimu môže byť považované za porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré môže zamestnávateľ rozviazať pracovný pomer výpoveďou.
- Pokuta: Za nedodržanie niektorých povinností súvisiacich s dodržiavaním liečebného režimu môže byť uložená pokuta, napríklad za neoznámenie zmeny adresy. Za samotné nedodržanie liečebného režimu alebo porušenie povinnosti zdržiavať sa na určenej adrese sa pripúšťa uloženie pokuty do výšky 16 596,96 Eur.

PN a invalidita
Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok.
Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.