Kríza je negatívna, nepredvídateľná situácia, s ktorou je človek nútený sa konfrontovať. Keďže ide o situáciu, v ktorej človek pociťuje ohrozenie buď seba samého, alebo druhého človeka, objavuje sa uňho negatívna emočná reakcia, ktorá môže mať následný negatívny dopad na jeho ďalší život. Každá kríza so sebou prináša destabilizáciu, a to ako v rámci psychickej, tak aj na sociálnej úrovni. Kríza so sebou prináša zvýšenú ovplyvniteľnosť, ktorá môže spôsobiť zmeny v správaní (napr. pasivita vyžadujúca si niekedy až hospitalizáciu, odmietanie školy), ktoré si vyžadujú stabilizovať.
V krízových situáciách je podstatný pocit človeka, že situáciu nedokáže zvládnuť sám, a je pri tom nevyhnutná odborná pomoc. Medzi takéto udalosti patrí fyzické či duševné násilie, silné konflikty v rodine, ktoré vyúsťujú napríklad v rozvod rodičov, strata milovanej osoby, ťažké ochorenie, myšlienky na samovraždu, znásilnenie či sexuálne zneužívanie, šikana v školách, alebo rôzne neočakávané náhodné udalosti.
Sociálny problém v kontexte rodiny
Sociálny problém je situácia, ktorú vníma ten, kto sa v nej ocitol, ako obtiažnu, ťažko zvládnuteľnú až neriešiteľnú. Vzniká vtedy, keď jednotlivec, skupina, rodina alebo komunita nemôže realizovať spoločnosťou akceptované potreby (bývanie, stravovanie, vzdelávanie, zamestnanie). Je chápaný ako spoločensky uznaná, alebo spoločnosťou vnímaná záťažová situácia, ktorú konkrétna spoločnosť označuje za obtiažnu, nežiadúcu. Spoločnosť si uvedomuje, že sociálny problém si vyžaduje korektívne vyrovnávacie opatrenia, ktoré by mali byť vykonané danou spoločnosťou.
Rodina prechádza prerodom od tradičnej rodiny, cez modernú, až po postmodernú rodinu. Sociálno-ekonomické, politické, prírodné a človekom spôsobené zmeny zasiahli do života spoločnosti a tým aj do života rodiny. Pokrok vytvára komplex priaznivých podmienok pre rozvoj dieťaťa a pre jeho socializáciu. Na druhej strane existujú problémy v rodinách, ktoré spôsobujú mnoho škôd z hľadiska zdravého vývinu detí.
Prejavy krízových situácií v rodine
Medzi najčastejšie problémy, ktoré sociológovia a psychológovia uvádzajú v súvislosti so správaním detí v rodinách, patrí nedisciplinovanosť, klamstvo, žiarlivosť medzi súrodencami, rozmaznanosť.
1. Traumatizujúce prostredie
Pre toto prostredie sú charakteristické nadávky, hrubosť a násilie často končiace až týraním dieťaťa. Život pre dieťa v tomto prostredí je mimoriadne náročný, a tak práve tieto deti potrebujú často pomoc odborníkov, ktorí im pomáhajú v boji s rôznymi problémami a poruchami. Odborníci upozorňujú, že psychickú traumu, ktorú dieťa utrpí v takejto rodine, si so sebou nesie po mnohé roky, niekedy i po celý život.
2. Neúplná rodina
Jedným z dôsledkov procesu rozvodovosti je rozpad rodiny. V roku 2012 bolo rozvodom ukončených približne 33 % uzavretých manželstiev, pričom rozvody viac iniciujú ženy, ktoré podali 65,9 % návrhov na rozvod. Podiel rozvedených manželstiev s maloletými deťmi postupne klesol zo 68,1 % v roku 2001, na 61,8 % v roku 2012. Stúpa podiel rozvodov po dlhšej dobe trvania, kedy deti sa stávajú nezávislými. Častá je aj tzv. skrytá neúplnosť rodiny. Dieťa má síce oboch rodičov, ale jeden z nich sa správa tak, že neposkytuje dieťaťu plnohodnotný zážitok z otca alebo matky. Fyzicky môže byť v rodine, ale k dieťaťu sa správa odmerane, nezdieľa s ním zážitky, radosti alebo starosti.
3. Časová tieseň
V súčasnosti sa od zamestnancov vyžaduje, aby v práci trávili oveľa viac času ako v minulosti. Mnoho rodičov tak má neustále nedostatok času, stupňuje sa nervozita a stres.
4. Nedostatok rozmanitej činnosti
Zúžené spektrum činnosti môže viesť k deformácii vývinu dieťaťa - k predčasnej intelektualizácii, precitlivenosti len na niektoré typy situácií, k malej odolnosti na telesnú záťaž a podobne. Pre dieťa je dôležité, aby sa venovalo nielen učeniu, ale i športu, kultúre, cestovaniu a podobne. Mnoho detí má však z rôznych dôvodov obmedzené možnosti vývinu v niektorej z oblastí.
5. Nevhodné vzory
Dnes viac ako inokedy na deti striehnu nevhodné vzory. Jednak sú to vzory zobrazené (internet, televízia), ale aj reálne. Najhoršie je, keď tým nesprávnym vzorom sú práve rodičia najčastejšie vďaka svojej podráždenosti, hrubosti, alkoholizmu, prejavmi neúcty a neznášanlivosti. Nevhodnými vzormi môžu byť aj starší súrodenci, ktorých rodičia nedokážu zvládnuť.
6. Nedostatok kultivácie citov, predstáv a fantázie
Súčasná doba často vedie rodiny k tomu, že sa zaoberajú predovšetkým ekonomickými problémami. Neustála komunikácia len na túto tému môže viesť dieťa k určitej životnej nerovnováhe, ktorá pramení z nemožnosti prejaviť svoje city, túžby, predstavy. A dieťa potrebuje rozvíjať aj svoj fantazijný svet. Bez neho prichádza o tú najkrajšiu časť detstva. A preto nezabúdajte v rodinách aj spievať, rozprávať sa o prečítaných knihách, nakreslených obrázkoch, občas choďte s deťmi do divadla alebo na výstavu.
7. Nedostatok systému a pravidelnosti
Hlavne z dôvodu časovej zaneprázdnenosti rodičov deti často vyrastajú v prostredí s množstvom improvizácie, nedostatku systému, pravidelnosti, bez denného režimu.
Krízová intervencia ako riešenie sociálneho problému
Hlavným cieľom krízovej intervencie je ohraničiť akútny stav človeka, ktorý sa nachádza v kritickej situácii, resp. zažíva krízu. Psychológ sa snaží oslabiť intenzitu danej krízy a minimalizovať jej dopad na kvalitu života človeka, teda predísť vzniku závažnejších a dlhodobých problémov, ktoré u človeka následkom krízy môžu vzniknúť.
Krízová intervencia sa od bežnej psychologickej intervencie odlišuje tým, že je určená pre človeka/ľudí, ktorí sa nachádzajú v akútnej krízovej situácii. Takáto krízová situácia je nepredvídateľná a náhla, ľudia sa ocitajú v šoku, a preto je potrebný zásah zo strany skúseného a vyškoleného psychológa alebo sociálneho pracovníka. Hlavným rozdielom je tu časové hľadisko - krízová intervencia je časovo obmedzená. Môže byť poskytovaná individuálne (napr. pokus o samovraždu alebo úmysel spáchať ju) alebo pre celú skupinu (napr. prírodné katastrofy, tragédie v školskom prostredí, atď.). Dôležitá je tu okamžitá pomoc, čo najskôr je to možné.
Krízová intervencia predstavuje akútny profesionálny zásah zo strany pomáhajúceho profesionála u klienta, ktorý sa ocitol v kríze a nedokáže adekvátne riešiť svoju problémovú situáciu. Cieľom je eliminácia ohrozenia a vytvorenie takých strategických foriem pomoci, ktoré eliminujú ohrozenie klienta a jeho okolia, vytvoria priestor na aktivizáciu klienta a jeho stabilizáciu a obnovia vnútornú rovnováhu. Pri traumatických krízach je cieľom intervencie predovšetkým zníženie psychofyziologického napätia či stresovej úrovne pacienta. Aj keď už vnútorné alebo vonkajšie hrozby neexistujú, mali by sa pacientovi následne k tomu odporučiť, aby sa odobral na psychoterapeutické liečenie k zvládnutiu krízovej udalosti. Preto je krízová intervencia časovo obmedzená intervencia, so špecifickými, na bezprostrednú stabilizáciu pacienta zameraný terapeutický prístup: pacient by mal byť emocionálne odľahčený a jeho činnosť a rozhodovacie schopnosti obnovené.
Čo je krízový manažment? Čo je kríza? Plány krízového manažmentu.
Funkčné postupy zvládnutia krízy
Existujú tzv. funkčné postupy zvládnutia krízy. Patrí sem:
- Rozhovor: Aktívne počúvanie a poskytovanie odporúčaní, upokojenie, útecha a spochybňovanie katastrofických interpretácií.
- Zmena miesta: Ponúknutie priestoru na oddych, odpútanie pozornosti manuálnou prácou, možnosť zavolať blízkym.
- Relaxácia: Táto technika sa využíva až vtedy, keď má človek pocit bezpečia a necíti sa byť v bezprostrednom ohrození, nie je už v šoku.
Prístupy ku krízovej intervencii
Jednou z predností teórie krízovej intervencie je to, že sa môže ľahko kombinovať s inými prístupmi k pomoci:
- Poradenstvo: Vzhľadom na časovo obmedzený charakter krízy je nepravdepodobné, že by bolo vhodné dlhodobé poradenstvo.
- Kognitívno-behaviorálna práca: Základom tohto prístupu je myšlienka, že správanie sa musí zmeniť z nejakého dôvodu (pretože spôsobuje problémy alebo úzkosť), potom základné presvedčenie, ktoré vedie k správaniu, ktoré potrebuje zmeniť.
- Úlohy zamerané na prax: To znamená vznik, kde ste teraz, kde chcete byť, a aké kroky je potrebné prijať, aby prechod z (problematické, neprijateľné situácie) až (menej problematické, prijateľný stav). Tieto kroky sa potom vybudujú z hľadiska úloh, ktoré sa majú dosiahnuť.
- Prístupy zamerané na riešenie: Zameriava sa na silné stránky, a najmä určenie a stanovenie situácie, keď sa na problém otázka nevzťahuje (napríklad, ak niekto má záchvaty paniky, aké sú situácie, kedy on alebo ona nemá paniku? Ako poučenie z tohto potom použije situáciu, kedy dochádza k panike?).
- Advokácia: Ľudia v kríze sa samozrejme snažia vyrovnať. V takýchto prípadoch môže byť ťažké postaviť sa za svoje práva a aby sa zabránilo zneužívaniu alebo nespravodlivosti. Môžu preto potrebovať podporu advokáta, aby im pomohol prekonať toto ťažké obdobie. Advokátsky plán na princípe krízovej intervencie je pravdepodobné, že na začiatku pôsobí priamo ako obhajca, ale potom na podporu dotknutej osoby rozvíja sebaobhajovanie tak, že sú schopní využívať pozitívny potenciál krízy, učiť sa novým zručnostiam a rozvíjať nové osobné zdroje.
- Skupinová práca: Týka sa krízovej práce v obmedzenom čase a môže byť ťažké koordinovať účastníkov do práce v skupine.
Formy krízovej intervencie
Formy krízovej intervencie (Kozoň a kol., s.):
| Forma intervencie | Charakteristika |
|---|---|
| Ambulantná pomoc | Poskytovaná klientom, ktorí sa osobne dostavia do poradne (resp. ambulancie) určitej inštitúcie prvotne určenej k poskytovaniu pomoci ľuďom v kríze (napr. ambulancie krízových centier), poprípade inštitúcie, v ktorých kompetencii je poskytovanie krízovej intervencie sekundárne (napr. ambulancie psychoterapeutických pracovísk, ordinácie klinického psychológa, psychiatrické ordinácie, rodinná poradňa a pod.). |
| Hospitalizácia | Krátkodobé umiestnenie klienta v kríze na tzv. „krízové“ lôžko najlepšie v inštitúciách na to určené, teda v krízovom centre. |
| Telefonická pomoc | Ponúka klientom v kríze podporu a pomoc prostredníctvom telefónu. Zabezpečujú ju zvyčajne linky dôvery. |
| Internetová pomoc | Realizuje sa prostredníctvom pomerne nového média - internetu. |
Krízová intervencia v školskom prostredí
Cieľom podporného opatrenia podľa § 145a ods. 2, písm. u) školského zákona - Krízová intervencia - je poskytnúť deťom/žiakom odbornú starostlivosť zameranú na špecifické obdobie v ich živote po krízovej udalosti. Krízová udalosť je akákoľvek udalosť, alebo sekvencia udalostí, ktorá prekoná bežné zvládacie mechanizmy jednotlivca.
Krízová intervencia predstavuje podpornú sieť opatrení zameraných na stabilizáciu jednotlivca/skupiny, prinavrátenie pocitu bezpečia a posilnenie vlastných kompetencií v práci s emóciami, so zvládacími stratégiami, redukciu stresu a nastavenie ďalších opatrení po krízovej udalosti. Každý poskytovateľ krízovej intervencie by mal mať vypracovaný krízový plán (v súlade so štandardom odbornej činnosti Krízová intervencia, VÚDPaP), ktorý je plánom postupu riešenia krízových situácií.
Všetci zamestnanci školy bezprostredne po krízovej udalosti zaisťujú bezpečie pre seba a pre druhých. Zamestnanci školy podporujú vzájomnú informovanosť. Vedenie školy v súčinnosti s intervenčným tímom informuje o tom, čo sa stalo, kedy a kto je zasiahnutý, čo sa bude diať ďalej. Riaditeľ školy bezodkladne kontaktuje spádové CPP a požiada o realizáciu krízovej intervencie. CPP vytvorí z odborných zamestnancov vyškolených v krízovej intervencii intervenčný tím. Vedúci krízového intervenčného tímu spolu s vedením školy koordinuje aktivity v škole, ako aj pôsobenie intervenčného tímu.
Realizácia nasledujúcich aktivít krízového plánu závisí od rozsahu mimoriadnej udalosti:
- Stabilizovaní pedagogickí zamestnanci sa vrátia do tried a umožnia deťom/žiakom hovoriť o tom, čo sa stalo. Neotvárajú tému, ak deti alebo žiaci o udalosti nevedia, a/alebo sa ich netýka.
- Riaditeľ školy spolu s intervenčným tímom v prípade potreby vytvára a zverejní tlačovú správu.
- Riaditeľ školy poverí jedného zamestnanca (ak to neurobí sám), ktorý jediný je oprávnený poskytovať informácie o dianí v škole.
- Intervenčný tím poskytuje krízovú intervenciu (spravidla 36 - 48 hod od krízovej udalosti).
- Vedenie školy prostredníctvom triednych učiteľov komunikuje so zákonnými zástupcami dieťaťa alebo žiaka. Účasť detí/žiakov na krízovej intervencii je dobrovoľná.
- Vedenie školy so zamestnancami školy vyhodnocuje a uzatvára udalosť. Na začiatku denne, neskôr po týždni, po mesiaci, po pol roku, po roku.
- Triedni učitelia úzko spolupracujú so zákonnými zástupcami pri podpore ich detí.
- Školský psychológ spolu so ŠPT monitoruje správanie, učenie a prípravu žiakov na vyučovanie, realizuje skupinové preventívne aktivity pre podporu zvládacích stratégií detí a žiakov, podporu odolnosti a dobrú integráciu udalosti do každodenného života. Ak škola nemá školského psychológa ani ŠPT, realizuje aktivity iný odborný zamestnanec školy.
- Školská komunita integruje udalosť do každodenného života.
- Školský psychológ podľa potreby facilituje smútkové poradenstvo pre jednotlivcov aj skupiny.
- Školský psychológ si všíma adaptáciu detí, žiakov a zamestnancov školy na požiadavky každodenného života, identifikuje jednotlivcov s problémami v adaptácii a s rizikom komplikovaného trúchlenia, resp.
Po poskytnutí krízovej intervencie externí interventi odchádzajú a v škole zostáva ŠPT, odborný zamestnanec alebo školský špeciálny pedagóg. Učitelia zabezpečujú návrat detí a žiakov do normálnej rutiny v čo najväčšej miere. Podporné opatrenie zabezpečuje (podľa § 145a ods. 2 písm. Podporné opatrenia realizuje školský špeciálny pedagóg a/alebo odborný zamestnanec školy, v spolupráci s centrom poradenstva a prevencie, alebo odborný zamestnanec centra poradenstva a prevencie. Pri realizácii podporného opatrenia školský špeciálny pedagóg a odborní zamestnanci v prípade potreby spolupracujú s pedagogickými zamestnancami.
Sociálne služby krízovej intervencie
Podľa zákona č. 485 z roku 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z., sa sociálne služby krízovej intervencie poskytujú na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby z dôvodu, že sa stala obeťou obchodovania s ľuďmi, alebo, ak sa stala obeťou správania iných fyzických osôb, tým sa rozumie domáce násilie, rodovo podmienené násilie alebo násilný trestný čin. Sociálne služby krízovej intervencie môžu mať nízkoprahový charakter.
Za sociálnu službu, ktorá má nízkoprahový charakter, sa považuje sociálna služba, ktorá je pre fyzickú osobu ľahko dostupná najmä vzhľadom na miesto, v ktorom sa fyzická osoba zdržiava, a na výšku úhrady za sociálnu službu. Sociálna služba sa poskytuje anonymne bez preukazovania identity tejto fyzickej osoby dokladom totožnosti a bez ohľadu na prejavy požitia návykovej látky. Poskytovateľ sociálnych služieb krízovej intervencie musí získať oprávnenie na poskytovanie týchto služieb podľa osobitného zákona a musí byť zapísaný v registri poskytovateľov.
Odborné činnosti krízovej intervencie vykonávajú: Terénny sociálny pracovník, sociálny pracovník obce, sociálny kurátor, sociálny poradca, sociálny terapeut, sociálny asistent, psychológ. V rámci psychologickej starostlivosti zabezpečujú psychodiagnostiku, krízovú intervenciu a pomoc v stave psychickej krízy, poskytovanie individuálnej a skupinovej intervencie a psychoterapie, psychologickú pomoc, metodickú pomoc, spracovávanie komplexných správ na požiadanie orgánov a súdov. Zároveň zabezpečujú materiálne podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb či už priamo alebo sprostredkovane.
V krízovej situácii by osoba mala v rámci riešenia záťažovej situácie využiť v prvom rade svoj potenciál a teda cestu svojpomoci. Po nej nastupuje pomoc z okolia, teda užšieho a širšieho sociálneho prostredia. V rámci svojho sociálneho prostredia využíva sociálnu oporu. Teda nastupuje krízová intervencia, ktorej základ je zvládnutie stavu krízovej situácie pomocou dostupných strategických postupov (ventilácia emócií, upokojenie) a stanovení cieľov. V rámci konfigurácie cieľov v procese krízovej intervencie - čiže riešeniu tu a teraz - je dôležité po bezprostrednej eliminácii ohrozenia života klienta a zabezpečení základných potrieb - na základe už získaných vedomostí o problematike si spoločne s klientom charakterizovať ciele a zosúladiť ich spolu (ak je klient schopný po fyzickej a psychickej stránke) na celkový teda hlavný cieľ a ciele čiastkové, ktoré sú potrebné riešiť v rámci vyriešenia problému bezprostredne a následne.