Terorizmus predstavuje jeden z najzávažnejších globálnych problémov, ktoré ohrozujú slobodný rozvoj ľudskej osobnosti, dodržiavanie ľudských práv a dôstojnú budúcnosť človeka. Okrem ekologických katastrof, civilizačných ochorení, narkománie, mravného úpadku, násilia a zločinnosti, je terorizmus vážnou hrozbou pre stabilitu a bezpečnosť sveta.
Definícia a ciele terorizmu
Terorizmus je možné definovať ako súhrn antihumánnych metód hrubého zastrašovania politických odporcov hrozbou sily a užitia rôznych foriem násilia. Vedľa individuálneho terorizmu existuje terorizmus skupín, niektoré koordinujú svoju činnosť na medzinárodnej úrovni (medzinárodný terorizmus). Slovo terorizmus pochádza z latinského "terrere", čo znamená vydesiť, vystrašiť.
Ciele terorizmu sú rôznorodé a siahajú od upútania pozornosti masmédií, cez zničenie konkrétneho objektu alebo osoby, až po pokus o zvrhnutie politického režimu. Teroristické skupiny sa snažia dosiahnuť svoje politické, ideologické alebo náboženské ciele prostredníctvom násilia a zastrašovania.
Najznámejšie teroristické skupiny a aktéri
V súčasnosti existuje mnoho teroristických skupín, ktoré operujú po celom svete. Medzi najznámejšie patria:
- Al-Káida: Militantná medzinárodná islamská fundamentalistická sieť, skladajúca sa z nezávislých a niekedy spolupracujúcich buniek. Stojí za celým radom veľkých atentátov a únosov po celom svete. Za svojho hlavného nepriateľa označuje USA, ktoré viní z drancovania arabského ropného bohatstva a snahy o dosiahnutie rozhodujúceho vplyvu v tejto oblasti. Známymi teroristami z Al-Káidy boli napr. Usáma bin Ládin (hlavná osoba Al-Káidy, zabitý v 2011) a Ajmán Zavahrí (druhý muž Al-Káidy). Muhammad Atta bol jeden z „otcov“ útoku na WTC 11. septembra 2001, bol v prvom Boeingu.
- Hamas: Palestínska islamistická sociálno-politická a polovojenská organizácia, založená v roku 1987.
- Hizballáh: Libanonská šiitska politická a vojenská organizácia. V arabskom a moslimskom svete je považovaná za legitímnu politickú stranu, niektoré západné vlády a Izrael ju naopak považujú za teroristickú organizáciu. Činnosť Hizballáhu sponzoruje Irán. Viedla boj proti izraelskej okupácii južného Libanonu a bola aj po stiahnutí izraelskej armády zainteresovaná v pohraničných potýčkach, ktoré viedli k vzniku izraelsko-libanonského konfliktu v júli 2006.
- ETA (Baskicko a jeho sloboda): Jedna z najstarších moderných teroristických skupín v Európe, ultraľavicová. Bola založená v roku 1959 s cieľom vytvoriť nezávislý štát Baskov pozostávajúci z území, ktoré sú v súčasnosti provincie Španielska a Francúzska.
- IRA (Írska republikánska armáda): Militantná írska nacionalistická organizácia.
- Fatah: Sekulárna, stredoľavá nacionalistická politická strana činná na území Palestínskej samosprávy, najväčšia sekulárna politická strana a najdôležitejší člen Organizácie pre oslobodenie Palestíny. Strana sa usiluje o znovuzískanie palestínskych území, ktoré protiprávne obsadili izraelské okupačné vojská a vyhnali pôvodné palestínske obyvateľstvo.
- GIA (Ozbrojená islamská skupina): Bola najväčšia alžírska teroristická organizácia (1992 - 2005).
- Óm-šinrikjó: Japonská kultová a teroristická organizácia, získala medzinárodnú pozornosť v 1995, kedy uskutočnila útok jedovatým nervovým plynom - sarínom v Tokijskom metre.
Terorizmus a rola médií a sociálnych sietí
Teroristický útok z 11. septembra 2001 splnil očakávania teroristov, pretože demonštroval celému svetu zraniteľnosť veľmoci. Médiám by sa dalo vytknúť, že „obchodujú s utrpením“. Pri spravodajstve o teroristickom akte sa „tvrdá informácia“ vyčerpá ihneď po oznámení o teroristickom čine. Médiá sa potom snažia udržať pozornosť emocionálnymi príbehmi, v ktorých sa objavujú ľudské tragédie. Terorizmus sa hlási k tomu, že jeho cieľom je upútať médiá. „Timothy McVeigh, ktorého usvedčili a popravili za útok na budovu v Oklahoma City otvorene uviedol, že tento cieľ si vybral preto, že „okolo bol veľký otvorený priestor, čo umožňovalo ideálne fotografie a televízne zábery“ (Samson, 2003,s. 71). Aj talianske Červené brigády dávali prednosť útokom v sobotu, lebo nedeľné denníky mali vyšší náklad. Pri teroristických útokoch sa potvrdzuje porekadlo „akákoľvek publicita je dobrá publicita“ (aj nevydarený útok vzbudzuje mediálnu pozornosť).
Pozornosť, ktorú médiá venujú násiliu, sa môže hodnotiť z uhla mediálneho, reportérskeho, spravodajského, ktoré sa odvolávajú na potrebu informovať verejnosť (aj teroristické útoky sú správy). Dá sa však bez pochýb pozorovať priama úmera medzi teroristami, ktorí chcú publicitu a médiami, ktorým sa zvyšuje sledovanosť. Ak sú si teroristi vedomí záujmu o svoju akciu, môžu rôzne drámy s únosom predlžovať podľa toho, dokedy o ne bude záujem. Médiá môžu navyše vzbudzovať dojem, že vláda je nečinná voči obetiam, čím sa na vládu vykonáva nátlak a tak sa môžu šance obetí na prežitie znižovať. Televízni spravodajcovia sa často dostávajú do pokušenia mediálnej perverznosti - stať sa namiesto obetí drám sami najviditeľnejšími prvkami teroristickej akcie.
Profesor vysvetľuje vplyv terorizmu prostredníctvom sociálnych médií
„Terorizmus je jazyk, ktorý chce byť počutý“ (Juergenmeyer, in Samson, 2003, s. 75). Ak by o terorizme nebolo počuť, sotva by existoval, pretože predstavuje len o niečo viac ako zabíjanie a to je v spoločnosti bežným javom. „Terorizmu ide predovšetkým o to, aby zastrašil a prostredníctvom strachu ovládal a kontroloval. Preto predstupuje pred publikum a snaží sa o jeho účasť v hre“ (Hacker, in Samson, s. 75). Terorista sa snaží presvedčiť svoje „publikum“, že existuje len jeho pravda. Jeho spôsob komunikácie s ľuďmi je šokovanie (násilím). Médiá reagujú na ponuky terorizmu o sprostredkovaní strhujúceho príbehu veľmi vďačne, pričom teroristom vychádzajú vďaka zobrazovaniu krívd, ktoré ich viedli k útoku naozaj maximálne.
Sociálne siete ako nástroj polarizácie a radikalizácie
Sociálne siete sú ako drogy. Škodia a vytvárajú závislosť. Kradnú súkromie a polarizujú spoločnosť. Sociálne siete zhromažďujú o vás obrovské množstvo osobných údajov: zdravie a kondíciu, nákupy, finančné operácie, polohu, kontakty, fotografie a videá, históriu vyhľadávania a prehliadania, citlivé údaje či servisné informácie o vašich zariadeniach. Zo všetkých zmienených aplikácií najviac informácií získava Messenger. Z vášho smartfónu doslova vytiahne aj to, kedy chodíte na záchod. Keďže ide o obrovské kvantum dát, umelá inteligencia rozhoduje, čo z toho sa zobrazí na vašej nástenke. Táto úloha je relatívne jednoduchá ak máte k dispozícii kvalitné údaje. A veľa!
O temných stránkach sociálnych sietí väčšina používateľov vôbec netuší. Mark Zuckerberg, ktorý v poslednej dobe čelí čoraz väčšej kritike, vie veľmi dobre prečo. Sociálnym sieťam záleží len na jednom jedinom: Aby ste na mobile, tablete či počítači strávili čo najviac času. Pretože vďaka tomu môžu predávať stále viac a viac reklamy. Odpoveď je opäť jednoduchá: Sociálne siete vám zobrazujú obsah totálne šitý na mieru. Vedia o vás predsa všetko. Toto by bolo morálne akceptovateľné, ak by existovala nejaká hranica. Lenže tá sa už dávno stratila. Hovoríme o nenávistnom obsahu, vraždách, hoaxoch, podpore terorizmu, fašizmu, konšpiráciách, sexuálne ladenom obsahu, či prírodných katastrofách. Umelá inteligencia, ktorá pozná tie najskrytejšie zákutia vašej duše, sa nezastaví pred ničím. Servíruje vám obsah, ktorý vo vás prebúdza tie najtemnejšie stránky.
Sociálne siete sú ako droga. Príťažlivý obsah dávkujú v čoraz silnejších a väčších dávkach. Lenže vedľajším efektom je bublina, do ktorej sa nevyhnutne dostávate. Ocitáte sa v izolácii od alternatívnych informácií. Prestávate vnímať iné názory, strácate pochopenie pre ľudí iného presvedčenia. Stávate sa súčasťou sekty. Akokoľvek honosne sa vaša bublina môže volať a akýkoľvek ušľachtilý cieľ máte. Alebo si to aspoň myslíte. Dostávate sa do jaskyne, z ktorej nevidíte ani nechcete vidieť iný svet. Spoločnosť sa radikalizuje. A na tento lep sa chytili aj politici či rôzni influenceri. V honbe za lajkmi a zdieľaniami ponúkajú čoraz radikálnejší obsah. Pritom ich správanie je už takmer nerozoznateľné od dílerov drog. Síce vedia, že ich produkt škodí, ale „predáva sa“. Čo na tom, že spoločnosť je rozoštvaná a rozhádaná? Že sme prestali vnímať realitu?
Boj proti terorizmu a vplyvu sociálnych sietí
Boj proti terorizmu patrí medzi najvyššie priority EÚ. Hoci zodpovednosť za boj proti trestnej činnosti a zaistenie bezpečnosti nesú v prvom rade členské štáty, teroristické útoky spáchané v posledných rokoch svedčia o tom, že ide aj o spoločnú zodpovednosť, ktorú musia niesť spoločne. EÚ v apríli 2021 prijala nariadenie zamerané na riešenie šírenia teroristického obsahu online. Nové pravidlá sa budú uplatňovať od 7. júna 2022. Európska únia v rámci protiteroristických opatrení prijatých po útokoch z 11. septembra 2001 zostavila zoznam osôb, skupín a subjektov zapojených do teroristických činov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia. Po teroristických útokoch v Madride 11. marca 2004 prijali lídri EÚ vyhlásenie o boji proti terorizmu. Od roku 2018 sú v EÚ zavedené prísnejšie pravidlá boja proti praniu špinavých peňazí. Týmito pravidlami sa sťažuje ukrývanie nelegálnych finančných prostriedkov pod vrstvami fiktívnych spoločností a posilňujú sa nimi kontroly rizikových tretích krajín. Bezpečnosť Únie a jej občanov priamo súvisí s tým, čo sa deje mimo Európy. Rada v roku 2014 prijala stratégiu EÚ na boj proti terorizmu/zahraničným bojovníkom so zameraním na Sýriu a Irak. Rada prijala závery o vonkajšej činnosti EÚ (tlačová správa, 16. máj 2022).
Protiteroristické opatrenia a medzinárodná spolupráca
Rozlišujeme protiterorizmus a antiterorizmus, pričom len málokedy sa rozlišujú. „Ako antiterorizmus sa označujú akcie, ktoré majú teroristom znemožniť realizáciu teroristických aktov. Typickým príkladom antiterorizmu je kontrola cestujúcich na letiskách. Protiterorizmus predstavuje naproti tomu už konkrétnu akciu, s cieľom zmariť už začatú a prebiehajúcu teroristickú akciu (konkrétne útok na budovu alebo dopravný prostriedok, v ktorom sú držaní rukojemníci „ (Samson, 2003, s. 79). Protiteroristické tímy sa začali objavovať už v 20-tych rokoch 20. storočia. Po masakre izraelských atlétov palestínskymi radikálmi v olympijskej dedine v Mníchove v roku 1972 pristúpili mnohé európske štáty k vytváraniu špecializovaných jednotiek na boj proti terorizmu. Neexistuje jednotný model - sily sú súčasťou armádnych, polovojenských aj policajných zložiek a protiteroristickou činnosťou sa zaoberajú buď exkluzívne, alebo popri ďalších úlohách, napríklad ochrane ústavných činiteľov. Jednotky tvorí niekoľko desiatok až stoviek mužov. Prechádzajú najtvrdším výberom a dostávajú najlepšie zbrane a vybavenie. Medzi najznámejšie protiteroristické útvary patria britské SAS, nemecké GSG-9, KSK, francúzske GIGN, EPIGN, RAID, rakúske GEK COBRA, poľské GROM, ruské SPECNAZ, talianske GIS a iné. Väčšina v zahraničí nielen zasahuje, ale aj absolvuje pravidelný výcvik a aktívne vyhľadáva informácie o teroristických skupinách. Na Slovensku spočíva ťažisko protiteroristických akcií na zásahových silách policajného zboru - „kukláčoch“- s možnou podporou vojenských jednotiek, napríklad žilinského Pluku špeciálneho určenia. V boji proti medzinárodnému terorizmu nemá veľa šancí ani NATO (Severoatlantická aliancia - vojenský a politický blok západoeurópskych krajín a USA založený v roku 1949). Pražský summit v novembri v roku 2002 dal Aliancii z iniciatívy Pentagónu protiteroristickú jednotku NRF, pričom táto elitná sila bude pod NATO, ale v réžii USA. Americká administratíva vyhlásila džihádu vojnu a odmietla akékoľvek ústupky teroristom a ich kolaborantom. Slovami poradcu generálneho tajomníka NATO Chrisa Donnellyho, ohrozené nie je územie a suverenita štátu, ale samotné tkanivo spoločnosti. Stačí málo: mať oči otvorené, spolupracovať s políciou a vedieť, čo robiť v prípade ohrozenia.
Projekt je zameraný na vytvorenie plnohodnotne vybaveného a odborne spôsobilého národného DVI tímu na úrovni Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zameraného na identifikáciu obetí hromadných katastrof súvisiacich s hrozbami a rizikami ohrozenia obyvateľstva pri používaní výbušnín a iných katastrof, pri ktorých dochádza k viacpočetným obetiam na životoch. Z hľadiska očakávaných výsledkov bude tím pripravený zasahovať v rôznych situáciách, ktoré budú simulované v rámci školiacich aktivít počas trvania projektu. Školiace aktivity budú nastavené tak, aby zahŕňali všetky potrebné aspekty práce DVI tímu a zabezpečili pre členov DVI tímu primerané vedomosti a zručnosti potrebné pre prax. Po realizácii projektu bude materiálno-technicky a personálne etablovaný národný DVI tím, ktorý bude vyškolený v zmysle medzinárodných štandardov s patričnými skúsenosťami a zručnosťami.
Medzinárodné zmluvy, podporujúce boj proti terorizmu:
- Medzinárodná zmluva proti braniu rukojemníkov (New York, 17. december 1979). Zmluva stanoví, že „každá osoba, ktorá zajme alebo násilím drží a hrozí smrťou, zranením alebo pokračuje v násilnom držaní inej osoby s tým cieľom, aby si vynútila zo strany štátu, medzinárodných organizácií, fyzických alebo právnických osôb alebo skupín osôb určitý krok alebo zdržanie sa nejakej činnosti ako explicitnú alebo implicitnú podmienku na prepustenie rukojemníkov, sa dopúšťa podľa tejto zmluvy trestného činu brania rukojemníkov.“
- Medzinárodná zmluva o potlačovaní teroristických bombových útokov (New York, 15. december 1997). Táto zmluva vytvára režim univerzálnej jurisdikcie nad nezákonným a úmyselným použitím výbušnín a ďalších smrtiacich prostriedkov proti rôznym verejným objektom so zámerom zabiť alebo zraniť, alebo spôsobiť rozsiahle poškodenie verejného zariadenia.
Regulácia sociálnych sietí a osobná zodpovednosť
Najhoršie na tom je, že proti takémuto molochu (sociálnym sieťam) sme prakticky bezmocní. Keby sa takto správal minister alebo predseda vlády, už je dávno odvolaný. Odvolať Marka Zuckerberga nemožno. Smeruje tam drvivá väčšina prostriedkov na online reklamu. Sú tam politici. Svoje stránky tam majú dokonca aj médiá. Bude niekto riskovať vypnutie profilu? Bez ohľadu na to, či sa nám to páči alebo nie, nech je varovaním prípad Donalda Trumpa, ktorý prišiel doslova lusknutím prstov o 80 miliónov fanúšikov. Tou prvou (možnosťou ochrany) je osobný príklad. Prestať čítať diskusie na sociálnych sieťach a prestať sa zapájať do nezmyselných hádok. Tou druhou možnosťou je prísna regulácia. Tak ako nesú vydavatelia zodpovednosť za obsah v televízii, rozhlase, na webe či v tlači, tak by mali niesť zodpovednosť aj sociálne siete. Ak netolerujeme fašizmus, terorizmus, nenávisť, či vulgarizmy v novinách, prečo by sme to mali tolerovať v online priestore? Veľa času neostáva.
tags: #diskusny #prispevok #terorizmus