Príspevok poukazuje na dôležitosť pôsobenia a uplatnenia sociálneho pedagóga v školách a v školských zariadeniach v Slovenskej republike ako odborného zamestnanca. Sociálny pedagóg, jeho činnosť v prevencii, poradenstve, profylaxii a intervencii pre žiakov, rodičov, učiteľov je neodmysliteľnou súčasťou sociálnej pedagogiky a sociálnej práce na školách. Pozícia sociálneho pedagóga pomáha pri riešení sociálno-výchovných problémov. Je predpoklad, že táto legislatívne vymedzená profesia odborného zamestnanca školy sa bude v budúcnosti viac profilovať a vymedzovať v školskom edukačnom procese. V súčasnosti narastá potreba činnosti sociálneho pedagóga na školách pri zisťovaní čoraz viac vyskytujúcich sa sociálno - patologických javov v prostredí žiaka, v ktorom sa pohybuje. Samotné prostredie môže mať negatívny vplyv na vzdelávanie a správanie sa žiaka v škole.
V Slovenskej republike stále na väčšine škôl a školských zariadeniach absentuje pozícia sociálneho pedagóga. Pritom jeho nevyhnutné pôsobenie ako odborného zamestnanca by malo byť pre školy samozrejmosťou. Sociálny pedagóg v prvom rade pôsobí ako vysoko kvalifikovaný odborník v oblasti prevencie, ktorý vie bezodkladne riešiť problémy a predchádzať situáciám, ktoré spôsobuje výskyt sociálno- výchovných problémov. V súčasnosti sa so zvyšujúcimi problémami žiakov by dokázal veľmi efektívne pomôcť v prípade akútnych aj chronických potrieb. Sociálny pedagóg ideálne spolupracuje s viacerými odbornými zamestnancami, s ktorými na školách dokážu vytvoriť tím, ktorý je tak schopný rýchlo reagovať na novovznikajúce problémy.
Aktuálna legislatíva vymedzuje profesiu odborného zamestnanca školy, my však očakávame a odporúčame, aby sa v blízkej budúcnosti preprofilovala a viac vymedzila v školskom edukačnom procese. Dôvodom je nárast diagnostikovania dôsledkov sociálno - patologických javov v prostredí, v ktorom sa žiak pohybuje, pri riešení ktorých je činnosť sociálneho pedagóga nenahraditeľná. V príspevku poukazujeme na nevyhnutné zastúpenie sociálneho pedagóga na školách a v školských zariadeniach, nakoľko práve on pomáha a správne usmerňuje nielen žiakov, ale aj samotných rodičov a učiteľov.
Sociálna pedagogika a jej úloha
Sociálna pedagogika ako životná pomoc je pozitívna pedagogika, ktorej cieľom je v systéme komplexnej starostlivosti poskytnúť pomoc deťom, mládeži a dospelým v rôznych typoch prostredí hľadaním optimálnych foriem pomoci a kompenzovaním nedostatkov. Cieľom je premena ľudí a spoločnosti prostredníctvom výchovy. Ide o proces výchovnej starostlivosti, opatery, ochrany smerujúci k integrácii a stabilizácii osobnosti. Ide o integráciu všetkých aspektov, ktoré tvoria osobnosť a stabilizáciu človeka v spoločnosti. Ďalej ide o vedný odbor transdiciplinárnej povahy, ktorý sa zameriava na prostredie vo výchove, na zvládanie životných situácií bez ohľadu na vek v zmysle napomáhania v súlade potrieb jedinca a spoločnosti, na utváranie optimálneho životného spôsobu.
Sociálna pedagogika sa historicky, ale aj v súčasnosti ťažiskovo zameriava na deti a mládež pochádzajúcu zo sociálne znevýhodnených skupín, ktoré sa nachádzajú v rizikových životných situáciách. Jej úlohou bolo napomáhať rodine a škole riešiť krízové situácie a predchádzať vzniku dysfunkčných procesov a sociálnopatologických javov u detí a mládeže. V súčasnosti môžeme zaznamenávať nárast rôznych sociálnych problémov, ktoré sa priamo dotýkajú činnosti sociálneho pedagóga. Ten ako všestranný odborník by mal spolupracovať a koordinovať prácu s viacerými odborníkmi na vysokej profesionálnej úrovni.
Sociálny pedagóg vytvára a rozvíja podmienky pre zdravý a plnohodnotný vývoj jednotlivcov, aby im bolo umožnené fungovať v sociálnom prostredí a docieliť sociálnu rovnováhu. V školskom systéme je práca sociálneho pedagóga zameraná na podporu a prácu so skupinou. Jeho činnosť sa sústredí nielen na pomoc žiakom, ale aj učiteľom a rodičom.
Cieľom činnosti sociálneho pedagóga je prevencia, riešenie a eliminácia vyskytujúcich sa sociálno-pedagogických problémov na školách, v triedach a jednotlivých žiakov. Hroncová a Emmerová rozlišujú dve prevencie pred vyskytujúcimi sa sociálno-psychologickými problémami. Sekundárna prevencia je zameraná na ohrozené skupiny obyvateľstva, netýka sa už všetkých. Primárna prevencia sa zameriava na celú populáciu, ktorá nie je zdravotne, sociálne ani inak riziková či narušená. Pôsobenie sociálneho pedagóga pokračuje aj v oblasti prevencie sociálnopatologických javov v inštitucionálnom prostredí. Ďalším cieľom je výchova k svojpomoci, obnovenie normality človeka, intervencia do socializačných procesov detí a mládeže, ale aj dospelých, pričom ťažisko jej kompetencií spočíva v prevencii a preventívnych činností.
Význam sociálneho pedagóga na Slovensku a v Európe
Význam sociálneho pedagóga na Slovensku v súčasnosti je podstatne vyšší, ako bol pred 20 rokmi. Množstvo autorov sa sociálnej pedagogike na Slovensku začalo venovať už v tomto období napr. Hroncová, Emmerová, Határ, Selická, Jusko, Bakošová, Miňová a iní, avšak každý spomínaný autor dáva funkciu sociálneho pedagóga do rôznych súvislostí a rovinách. Hroncová spája túto činnosť s prevenciou kriminality, Bakošová s rezortom školstva, rezortom práce, sociálnych vecí a rodiny, rezortom vnútra, spravodlivosti i zdravotníctva, Selická ju dáva do súvislosti s rómskou rodinou, Jusko s prevenciou drogových závislostí, Miňová so syndrómom CAN.
Sociálneho pedagóga môžeme chápať ako odborníka (profesionála) vybaveného teoreticky, prakticky a koncepčne pre výchovné pôsobenie všade tam, kde prispieva k formovaniu zdravého spôsobu života, predovšetkým, kde prostredie jednotlivec či skupina pôsobí deštruktívnym alebo nekreatívnym spôsobom v uspokojovaní potrieb. Činnosť práce sociálneho pedagóga zaraďujeme medzi pomáhajúce profesie. Jeho profesionálna stránka sa rokmi formovala po teoretickej, ale aj po praktickej stránke v závislosti od vývoja spoločnosti. V súčasnej dobe začína byť profesia sociálneho pedagóga na školách a v školských zariadeniach čoraz viac žiadaná a potrebná. Svoje uplatnenie si nájdu v školských podporných tímoch, kde majú svoje nezastupiteľné miesto v poradenstve a v prevencii. Nepochybne má veľký význam pre pozitívne fungujúcu spoločnosť.
Profesia sociálneho pedagóga bola a je úzko spätá s vývinom sociálnej pedagogiky ako vedy a vymedzením jej predmetu. Široká orientácia sociálnej pedagogiky na riešenie mnohých sociálno-výchovných problémov v minulosti, ale aj dnes, sa odráža nielen v rôznych prístupoch k vymedzovaniu jej predmetu, ale aj v nejednotnom vymedzovaní kompetencií a profesiogramu sociálneho pedagóga.
Vďaka legislatívnym zmenám v rokoch 2008 a 2009 v školstve patrí sociálny pedagóg k ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie a jednou z mnohých činností a úloh, ktoré sociálny pedagóg vykonáva sú aj odborné činnosti v rámci prevencie sociálnopatologických javov. Z hľadiska profesionalizácie prevencie ide o významný pozitívny posun, ktorý vytvára priestor pre výkon kvalitnej a efektívnej prevencie sociálnej patológie v školskom prostredí, pretože práve sociálny pedagóg disponuje celým radom kľúčových profesijných kompetencií ku ktorým patrí aj kompetencia sociálno-výchovnej prevencie, intervencie, profylaxie a terapie.
Absolventi po absolvovaní vysokoškolského štúdia v odbore sociálna pedagogika dokážu vykonávať odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi. Týka sa to aj žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených, ich rodičov, resp. zákonných zástupcov, taktiež aj pedagogických zamestnancov škôl a ďalších školských zariadení. Absolventi sociálnej pedagogiky dokážu podporovať prosociálne a etické správanie, plniť úlohy sociálnej výchovy, stanoviť sociálno - pedagogickú diagnostiku, viesť sociálno - pedagogické poradenstvo, stanoviť úlohy v rámci prevencie sociálno - patologických javov, ako aj reedukáciu nežiaduceho správania. Mali by disponovať s poznatkami z oblasti teoretických komponentov sociálnej pedagogiky, rozumieť teóriam edukácie, princípom a podstatným súvislostiam. Súčasťou toho majú byť dobré znalosti z ekonomického, politického a kultúrneho kontextu rozvoja osobnosti edukáciou. Príprava sociálnych pedagógov spočíva aj v orientovaní sa v školských zákonoch a dokumentov.
Sociálneho pedagóga môžeme zhrnúť ako odborného pedagogického zamestnanca, ktorý sa zameriava na všetky deti, či už sa v ich živote vyskytuje nejaký problém ľahkého či závažného charakteru, alebo sú to deti bez vážnejších problémov. Sociálny pedagóg je prvou pomocou pre dieťa v škole, keď sa objaví problém, rieši problémy výchovných ťažkostí, nevhodné správanie v triede, emocionálne a sociálne problémy detí až delikvenciu.
Profesia sociálneho pedagóga má v Európe dlhú históriu a v praxi je pomerne dobre etablovaná. Pôsobenie sociálnych pedagógov v školách je v niektorých krajinách legislatívne ošetrené, čo môže byť inšpiráciou aj pre Slovensko.
Príklady činností sociálneho pedagóga
Medzi typické činnosti sociálneho pedagóga patria:
- Podpora žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia: Sociálny pedagóg sa osobitne zameriava na žiakov pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia so zreteľom na rómskych žiakov.
- Prevencia sociálno-patologických javov: Realizovanie preventívnych programov u žiakov, organizovanie akcií a podujatí pre žiakov na vybrané sociálno-patologické javy.
- Individuálna pedagogická starostlivosť: Pomoc žiakom pri riešení konfliktov s rovesníkmi na báze mediácie, sociálno-pedagogická diagnostika problémového správania žiakov.
- Poskytovanie hmotnej pomoci: Spolupráca so strediskami zabezpečujúcimi sociálnu pomoc, vedenie učiteľov s cieľom zabezpečovania pomoci pre žiakov, rodičov nachádzajúcich sa v hmotnej núdzi (štipendia, príspevky školy), vypracovanie posudkov žiakom zo zanedbávaných rodín pre súdne konanie a i.
- Profesionálna orientácia žiakov: Pomoc žiakom pri výbere školy alebo zamestnania, spolupráca s inštitúciami pre oblasť zamestnávania a i.
- Sociálno-výchovná práca: Kontrola plnenia školských povinností u žiakov, spolupráca s učiteľmi, rodičmi, žiakmi, inými inštitúciami zaoberajúcimi sa výchovou detí a mládeže, organizovanie rozličných foriem pedagogicko-psychologickej pomoci žiakom.
Práca sociálneho pedagóga je zameraná na podporu a prácu so skupinou. Jeho činnosť sa sústredí nielen na pomoc žiakom, ale aj učiteľom a rodičom.
Sociálny pedagóg v európskom kontexte
Príklady z Nemecka
V Nemecku sa inštitucionalizácia školskej sociálno-pedagogickej práce začala v 60. - 70. rokoch 20. storočia a je spájaná s reformno-politickými snahami v nemeckom školskom systéme. Počas inštitucionalizácie a profesionalizácie školskej sociálno-pedagogickej práce sa vytvorili viaceré koncepcie školskej sociálnej práce:
- Sociálna práca v škole (Sozialarbeit in der Schule): Úzko súvisela so vzdelávacou politikou štátu, ktorej cieľom bola snaha o presadenie princípu rovnosti vzdelávacích príležitostí. Cieľovou skupinou sociálnej práce v škole sú žiaci so sociálne znevýhodneného prostredia. Jej cieľom je riešiť už vzniknuté problémy v škole (forma sekundárnej a terciárnej prevencie) a nie im v zárodkoch predchádzať (forma primárnej prevencie). Táto koncepcia býva často označovaná ako „krízový manažment“ alebo „hasič požiaru“.
- Sociálna pedagogika v škole (Sozialpädagogik in der Schule): Vychádza z kritiky školy, ktorá je zameraná na neprimeranú výkonnostnú orientáciu voči žiakom a ich jednostranné intelektuálne preťažovanie. Jej hlavným zámerom je reformovať školu o sociálno-pedagogický rozmer. Sociálno-pedagogická činnosť v škole tvorí integrálnu súčasť vyučovania, sociálny pedagóg úzko spolupracuje s učiteľmi, spoločne sa s nimi zúčastňuje na vybraných vyučovacích hodinách. Pričom sociálna pedagogika je v tomto smere zameraná na všetkých žiakov s cieľom predchádzať rôznych nežiaducim a sociálno-patologickým javom, ťažiskovo sa zameriava na primárnu prevenciu sociálno-patologických javov. Je slovenskému systému najbližšia.
- Sociálno-pedagogická škola (Sozialpädagogische Schule): Očakáva od škôl zmeny v najväčšom rozsahu, pričom kritizuje aj školskú sociálnu prácu prostredníctvom sociálnych pracovníkov/sociálnych pedagógov. Samotný učiteľ sa má stať sociálnym pedagógom, čím si doplní svoje kompetencie o sociálno-pedagogické. Sociálno-pedagogická škola má záujem o učiteľov, ktorí svoje primárne poslanie vidia vo výchove a nie len vo vzdelávaní.
Príklady z Poľska
Aj napriek skutočnosti, že sociálna pedagogika v Poľsku má omnoho dlhšiu históriu ako na Slovensku, pôsobenie sociálnych pedagógov v školách ešte nie je doposiaľ legislatívne ošetrené. Potreba vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorí by pôsobili v školách v Poľsku sa zintenzívnila v 60. - 70. rokoch 20. storočia. Prvé snahy zavádzania sociálnych pedagógov do škôl začali v roku 1973, ale neboli dostatočne legislatívne ošetrené.
Hlavné oblasti pôsobenia školského pedagóga v školách (podľa nariadenia Ministerstva výchovy a vzdelávania zo dňa 7. 11. 1975):
- úlohy výchovného charakteru,
- uskutočňovanie výchovnej prevencie,
- kuratívno-kompenzačné činnosti,
- individuálna pedagogicko-psychologická starostlivosť,
- zabezpečovanie materiálnej pomoci.
Úlohy školského pedagóga v školách (v súlade s platnou legislatívnou normou - ministerstva školstva z roku 2010):
- sociálno-výchovná práca - kontrola plnenia školských povinností u žiakov, spolupráca s učiteľmi, rodičmi, žiakmi, inými inštitúciami zaoberajúcimi sa výchovou detí a mládeže, organizovanie rozličných foriem pedagogicko-psychologickej pomoci žiakom,
- výchovná prevencia - realizovanie preventívnych programov u žiakov, organizovanie akcií a podujatí pre žiakov na vybrané sociálno-patologické javy,
- individuálna pedagogická starostlivosť - pomoc žiakom pri riešení konfliktov s rovesníkmi na báze mediácie, sociálno-pedagogická diagnostika problémového správania žiakov, zabezpečovanie kontaktu s ďalšími inštitúciami a špecialistami pri riešení porúch správania u žiakov a i.,
- poskytovanie hmotnej pomoci - spolupráca so strediskami zabezpečujúcimi sociálnu pomoc, vedenie učiteľov s cieľom zabezpečovania pomoci pre žiakov, rodičov nachádzajúcich sa v hmotnej núdzi (štipendia, príspevky školy), vypracovanie posudkov žiakom zo zanedbávaných rodín pre súdne konanie a i.,
- profesionálna orientácia žiakov - pomoc žiakom pri výbere školy alebo zamestnania, spolupráca s inštitúciami pre oblasť zamestnávania a i.
Sekundárna prevencia sa v školskom prostredí v Poľsku uskutočňuje prostredníctvom socioterapeutických klubov, ktoré fungujú v rámci školy. Môžu sa uskutočňovať aj iné činnosti, ktoré patria medzi formy individuálnej alebo skupinovej práce vedenej školským pedagógom alebo psychológom.
Medzi všeobecné úlohy školského pedagóga patria: dodržiavanie pracovnej disciplíny, ochrana spoločného majetku školy, dodržiavanie práv v školách. Medzi špecifické činnosti patria: plánovanie výchovných, didaktických, sociálnych, terapeutických, preventívnych úloh, poradenstvo pre žiakov, vedenie individuálnych dokumentácií žiakov, organizovanie pedagogicko-psychologickej pomoci. Medzi ďalšie aktivity školského pedagóga patria: poradenstvo pre rodičov, spolupráca s ďalšími odbornými inštitúciami pri riešení problémového správania sa žiakov, šírenie osvety v lokálnom prostredí, zabezpečovanie rôznych kurzov a seminárov pre žiakov (nácvik asertivity a pod.). Školskí pedagógovia zohrávajú významnú úlohu v školách. Ich prítomnosť je nutná na všetkých stupňoch škôl od základných až po stredné školy.
Príklady z Českej Republiky
Aj keď vývoj sociálnej pedagogiky v Českej republike je porovnateľný s vývojom v Slovenskej republike, možnosti uplatnenia sociálneho pedagóga v Českej republike v praxi a najmä v školskom prostredí sú neporovnateľné. Pôsobenie sociálneho pedagóga v školách v Českej republike nie je doposiaľ legislatívne ošetrené.
Zabezpečovanie prevencie v školskom prostredí v Českej republike je ošetrené Vyhláškou č. 72/2005 o poskytovaní poradenských služieb v školách a školských zariadeniach. Poradenské služby poskytované v školách a školských zariadeniach sú zamerané na uskutočňovanie primárnej prevencie sociálno-patologických javov. Predmetné poradenské aktivity v školách sú v kompetencii výchovného poradcu a školského metodika prevencie. Taktiež majú byť zabezpečované školským psychológom alebo špeciálnym pedagógom, ktorí v školách pôsobia iba sporadicky. Funkciu školského metodika prevencie vykonávajú učitelia nad rámec svojho pracovného úväzku. Preťaženosť školských metodikov prevencie v konečnom dôsledku vedie k neefektívnemu a neodbornému uskutočňovaniu prevencie v školách a prenášanie zodpovednosti na triednych učiteľov.
Sociálny pedagóg na Slovensku
V súčasnosti na Slovensku už viaceré legislatívne normy upravujú pôsobenie sociálneho pedagóga v školách. Podľa zákona č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní § 27 patrí sociálny pedagóg k ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie, kde má vykonávať svoju činnosť v materských a základných školách, gymnáziách, stredných odborných školách, konzervatóriách a v školách pre deti so špeciálnymi výchovnými potrebami. Sociálny pedagóg môže tiež pracovať aj v školských internátoch.
V intenciách zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch sa v § 24 uvádza, že: „sociálny pedagóg vykonáva odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva, najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislým alebo inak znevýhodneným, deťom a žiakom, ich zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom škôl a školských zariadení. Sociálny pedagóg plní úlohy sociálnej výchovy, podpory prosociálneho, etického správania, sociálno-pedagogickej diagnostiky prostredia vzťahov, sociálno-pedagogického poradenstva, prevencie soci…
Napriek výskytu mnohých sociálnych problémov žiakov, ktoré pedagogickí a odborní zamestnanci škôl evidujú, chýba v multidisciplinárnom tíme odborných zamestnancov škôl odborník, ktorý by bol kompetentný riešiť sociálne problémy, realizovať programy sociálnej prevencie a ktorý by zároveň koordinoval multidisciplinárny tím odborníkov s cieľom komplexnej pomoci deťom a žiakom v nepriaznivej sociálnej situácii, ktorá negatívne ovplyvňuje ich školskú úspešnosť a znižuje ich kvalitu života.
Mámy za to, že aj pracovníci Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR si uvedomujú potrebu riešiť sociálne problémy žiakov, nakoľko definícia pracovnej činnosti odborného zamestnanca v § 6, ods. 2 zákon č. 138/2019 Z. z. obsahuje aj poskytovanie sociálneho poradenstva a prevencie vo výchove a vzdelávaní a ostatné činnosti s tým súvisiace. Rovnako zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, ktorý upravuje systém výchovného poradenstva a prevencie, uvádza medzi činnosťami poskytovanými v rámci výchovného a psychologického poradenstva (§ 131) aj sociálnu činnosť: poskytovanie sociálneho poradenstva (§ 131, ods. 4, písm. b) a vykonávanie socioterapie (§ 131, ods. 4, písm. Vzhľadom na uvedené, navrhujeme zaradiť medzi odborných zamestnancov v zmysle § 23 zákona č. 138/2019 Z. z. kategóriu odborného zamestnanca, ktorý by bol kompetentný riešiť sociálne problémy žiakov a realizovať programy sociálnej prevencie. Rovnakú kategóriu odborného zamestnanca navrhujeme zaradiť do § 131, ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z..
Sociálni pracovníci sú špecialisti na sociálnu diagnostiku, sociálne intervencie a ďalšie činnosti spojené s riešením sociálnych problémov, rizikového správania a sociálno-patologických javov, sú kompetentní poskytovať sociálne poradenstvo, vykonávať sociálnu prevenciu na všetkých úrovniach (primárna, sekundárna aj terciárna), sieťovať a koordinovať činnosť relevantných subjektov, s cieľom komplexnej pomoci v nepriaznivej sociálnej situácii. Práca školských sociálnych pracovníkov má významný prínos pri budovaní inkluzívneho prostredia škôl, aby školy mohli začleniť do vzdelávacieho procesu všetky deti a žiakov bez ohľadu na to, akým výzvam musia čeliť vzhľadom na svoje rozdielne schopnosti, rôznorodé zázemie a širokú škálu problémov.
Vzdelávanie a podpora sociálnych pedagógov
Pre efektívne vykonávanie svojej práce potrebuje sociálny pedagóg nielen teoretické vedomosti, ale aj praktické zručnosti. Príklad vzdelávacieho programu:
Kurz je určený predovšetkým sociálnym pedagógom a ich zamestnávateľom v školskom prostredí. Na jednotlivých stretnutiach sa podrobnejšie venujeme dôležitým témam, ktoré pomáhajú sociálnym pedagógom pri vytyčovaní si prioritných kompetencií na pracovisku, zorientovaní sa v procesných štandardoch, v stanovovaní si krátkodobých a dlhodobých cieľov (ročný plán, stratégia prevencie, efektívne koordinovanie tímu), ktoré účastníci môžu nadobudnúť prostredníctvom kazuistík a ukážok z videozáznamov „živých kníh“ (skúsených kolegov), nácvikom praktických aktivít (napr. vzdelávacej aktivity pre učiteľov) a získaní prehľadu o ďalších dostupných zdrojoch (projektoch, manuáloch, technikách) a možnostiach sieťovania ďalších špecialistov. Všetky uvedené témy sú v súlade s aktuálnymi štandardmi a podpornými opatreniami.
Príklady tém vzdelávacích stretnutí:
- Depistážne techniky: Ako zmonitorovať situáciu v škole? Cieľom stretnutia podpornej skupiny je získať poznatky a zručnosti sociálnych pedagógov pri monitorovaní klientov (žiakov) školy či zariadenia. Účastník bude mať možnosť vyskúšať si využitie story-tellingových kariet a kariet emócií. Bude hľadať príležitosti na využívanie rozličných techník pre identifikovanie aktuálneho stavu v skupine a u jednotlivca (pozorovanie, rozhovor, dištančné metódy). Zároveň bude hľadať spôsoby ako najlepšie identifikovať potreby klientov a vytvárať pre nich mesačné tematické plány sociálneho pedagóga.
- Evidencia klienta, monitoring: Ako diagnostikovať klienta? Cieľ stretnutia podpornej skupiny bude ako evidovať v klientov vo svojej profesii (katalóg, zdieľaný disk, pracovné stretnutie podporného tímu) a následne poskytovať sociálno-pedagogickú diagnostiku. Účastníci budú mať možnosť vyskúšať si postupy sociometrie, dotazníka klímy triedy, projektívne techniky (kresba, sandplaying). Dozvedia sa ako správne realizovať jednotlivé fázy diagnostického procesu z pozície sociálneho pedagóga.
- Podpora, multidisciplinarita: Ako rozvíjať proinkluzívne prostredie? Počas podporného stretnutia si pripomenieme a nadviažeme na už dostupné zdroje a štandardy.
V súčinnosti so špeciálnym pedagógom príprava databázy žiakov so ŠVVP pre šk. rok 2020/2021. Spolupráca pri príprave učebných pomôcok. Výroba didaktických pomôcok - pojmových máp v programe Canva.com, určených na facilitáciu prípravy na vyučovanie žiakom so ŠVVP, ale aj ostatným žiakom. Vyhľadávanie vhodných pracovných úloh, listov a hárkov, zostavovanie testov a pod. Následne ich rozmnožovanie. Účasť na pracovných poradách inklúzneho tímu. Asistenčná činnosť v súlade s týždenným rozvrhom pedagogického asistenta. Individuálna práca so žiakmi podľa pokynov vyučujúceho. Pomoc pri konkrétnych úlohách, motivácia žiakov, jednotlivcov k dokončeniu zadanej úlohy, k posunu vpred, udržanie pozornosti žiaka a vedenie k jeho plynulej činnosti na hodinách.
Realizácia odbornej činnosti v rámci prevencie, intervencie a poradenstva, najmä pre žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi, alebo inak znevýhodnených žiakov. Plnenie úloh sociálnej výchovy, podpory prosociálneho, etického správania, sociálnopedagogickej diagnostiky prostredia a vzťahov, sociálnopedagogického poradenstva, prevencie sociálnopatologických javov a reedukácie správania. Objednanie preventívnych programov (témy Šikanovanie, Drogy a trestnoprávna zodpovednosť) pre 5. - 9. ročník ZŠ a spolupráca s koordinátorkou prevencie, ktorá zabezpečuje jednotlivé programy na škole. Odborné intervencie v oblasti korekcií správania žiakov s poruchami správania (disociálne, asociálne správanie). Riešenie problematického správania žiakov, ako je záškoláctvo, šikanovanie, kriminalita, extrémizmus, mravné a sociálne poruchy v správaní.
Sociálny pedagóg zohráva kľúčovú úlohu v živote detí, najmä tých, ktoré pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Táto profesia, hlboko zakorenená v európskej histórii, sa zameriava na podporu, prevenciu a intervenciu v rôznych oblastiach života dieťaťa. Jeho aktivity by mali byť zamerané preventívne voči sociálno-patologickým javom, ale mal by byť schopný aj intervenovať v prípade, že sa nejaké dieťa alebo skupina, prípadne učiteľ ocitne v probléme. Výsledkom jeho práce je pozitívna sociálna klíma v škole, kde sú zdravé vzťahy, pravidlá, ktoré majú význam a o ktoré sa dá oprieť. Vytvára tiež možnosť pre žiakov zdôveriť sa a priestor pre sebarealizáciu.
Sociálny pedagóg môže podchytiť široké spektrum problémov. Niektoré jednoduché môže vyriešiť so žiakom, učiteľom či rodičom. Ak dieťa prišlo, riešil som, čo bolo v mojich silách. Ak problém presahoval moje možnosti, pripravoval som podklady pre iných pracovníkov - pre psychológa, kurátora, políciu. V tomto prípade sa ťažšie definuje pole pôsobnosti, pretože záleží aj od toho, akých ďalších odborníkov škola má. Niekde je gro práce na sociálnom pedagógovi, inde robí sociálny pedagóg len prevenciu, ak je v škole prítomný aj napríklad psychológ. Sú školy na východe Slovenska, kde je sociálny pedagóg takmer ako komunitný pracovník, ktorý robí len s rómskou menšinou.
Prax ukazuje, že problémy mnohých detí sú tak rozsiahle, že si vyžadujú multidisciplinárny prístup. Kedysi možno stačilo zavolať rodičov a žiakovi dohovoriť, dnes musí nastúpiť armáda odborníkov, ktorí dieťaťu pomôžu. Tu sa mení aj rola sociálneho pedagóga, ktorý by mal byť akýmsi „patrónom“ nad celým „prípadom“ a mal by dieťaťu sprostredkovať pomoc psychológa, špeciálneho pedagóga, možno kurátora či pedopsychiatra. Mal by pomôcť triednemu učiteľovi odkomunikovať potreby dieťaťa s rodičom a pripraviť aj formálne podklady pre ďalšiu prácu s dieťaťom.