PN a OČR: Prehľad nárokov a výplat na Slovensku

Ochoreli ste alebo musíte ostať doma s chorým dieťaťom? Práceneschopnosť vie človeku poriadne zamotať hlavu. Zistite, kto vám platí, koľko dostanete a na ako dlho máte nárok. Kto vám vlastne platí, keď ste chorí - zamestnávateľ alebo štát? A koľko z výplaty reálne dostanete? Pravidlá pre PN-ku a OČR (ošetrovné) sú pritom pomerne logické, len treba vedieť, kde končí zodpovednosť zamestnávateľa a kde nastupuje Sociálna poisťovňa.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. januára 2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií. PN sa od 1. januára 2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN). Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne „papiere“ - komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky. ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista. O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia. Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN. Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN. Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni.

Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN, nemusíte prenášať a doručovať žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni, žiadať o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské, nahlasovať číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské, ani oznamovať ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti. Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky.

Náhrada príjmu a nemocenské (PN)

Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. denný vymeriavací základ (DVZ) - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta. DVZ je kľúčový pojem pri výpočte nemocenského i OČR. Zjednodušene povedané: vezme sa súčet vašich príjmov za rozhodujúce obdobie a vydelí sa počtom dní tohto obdobia.

Zamestnanec

Od 1. januára 2026 prichádza k zásadným zmenám v práceneschopnosti (PN), pričom zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10 pred rokom 2026). Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa. Náhrada príjmu pri PN:

• Prvé tri dni trvania PN - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu.
• Štvrtý až štrnásty deň - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu.
• Od pätnásteho dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané) jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia. Ak nie je možné presne určiť DVZ (napr. pri materskej či iných situáciách), Sociálna poisťovňa používa tzv. pravdepodobný denný vymeriavací základ. Pozor - ide o kalendárne dni, nie pracovné. Aj víkendy sa do výpočtu počítajú, takže mesačná suma na nemocenskom je zvyčajne nižšia, než by ste čakali.

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistená osoba

• Prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
• Od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne. Ak si živnostník odvody neplatí, nemá nárok na žiadnu nemocenskú dávku ani na OČR. Výška dávky pre SZČO závisí od výšky zaplatených odvodov. Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.

Osoba v ochrannej lehote

Ochranná lehota je obdobie po zániku nemocenského poistenia (napr. skončenie pracovného pomeru), počas ktorého má osoba stále nárok na nemocenské dávky v prípade vzniku práceneschopnosti. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.

Osoba, ktorá sa stane práceneschopnou v ochrannej lehote, má nárok na nemocenskú dávku:

• Prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
• Od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Maximálne sumy nemocenského v roku 2025 a 2026

Po splnení zákonných podmienok dostanú poistenci Sociálnej poisťovne v roku 2025 vyššie maximálne sumy štyroch nemocenských dávok: nemocenské, ošetrovné, tehotenské aj materské. Maximálne sumy nemocenských dávok sa oproti roku 2024 zvyšujú. Vyplýva to z každoročného zvýšenia všeobecného vymeriavacieho základu, z ktorého sa odvíja výška poistného na nemocenského poistenie a na základe ktorého rastie aj maximálny denný vymeriavací základ, z ktorého sa nemocenské dávky vypočítavajú. Podľa zákona o sociálnom poistení platí, že denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať nemocenská dávka (pre rok 2025 ide o priemernú mzdu za rok 2023).

• Od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 je výška maximálneho denného vymeriavacieho základu: 94,0274 eur/deň. Ak poistenec sa stane dočasne práceneschopným v roku 2025, maximálna výška jeho nemocenského na deň predstavuje 51,71507 eur (55 % z 94,0274 eur).
• Maximálna denná nemocenská dávka sa od 1. januára 2026 zvyšuje na cca 55,11 €. Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch).

Aká bude maximálna suma nemocenského v prípade mesiaca s 30, resp. 31 dňami, ak by bolo celý mesiac poskytované v sadzbe 55 %, je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Výplata a dĺžka poberania nemocenského

Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Nemocenské sa vypláca maximálne 52 týždňov (jeden rok) od vzniku práceneschopnosti. V praxi väčšina bežných ochorení trvá dni až týždne. Dlhodobé práceneschopnosti (napríklad po operáciách či pri vážnych diagnózach) môžu trvať mesiace. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých štrnástich dní PN. Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.

Ošetrovné (OČR)

OČR (ošetrovné) je dávka zo systému nemocenského poistenia, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa. Ošetrovné je dávka pre situácie, keď nemôžete ísť do práce, pretože musíte ošetrovať chorého člena rodiny (niekedy je označované ako ošetrovanie člena rodiny, OČR). Ošetrovné je dávka určená pre rodiča dieťaťa, ktoré potrebuje ošetrovanie inou osobou (príp. starostlivosť o iného rodinného príbuzného). Na rozdiel od bežnej práceneschopnosti (PN), kde prvých 14 dní po novom hradí zamestnávateľ ako náhradu príjmu, pri OČR vypláca dávku Sociálna poisťovňa už od 1. dňa. Zamestnávateľ vám počas OČR nevypláca žiadnu náhradu mzdy.

Výška a dĺžka poberania OČR

Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) určeného alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pri zamestnancoch je to hrubá mzda, z ktorej platia sociálne odvody. Pri živnostníkoch a dobrovoľne poistených je to vymeriavací základ. Percentuálna výška ošetrovného je 55 percent denného vymeriavacieho základu od prvého dňa. Sumy ošetrovného sa zaokrúhľujú na desať eurocentov nahor.

• Krátkodobá OČR je platená maximálne 14 dní. Maximálne denné ošetrovné v roku 2025 predstavuje hodnotu 51,71507 eur (55 % z 94,0274 eur). Dávka ošetrovné, ktorú Sociálna poisťovňa podľa zákona vypláca najviac za 14 dní, tak dosiahne maximálnu výšku 724,10 eura. Maximálne denné ošetrovné je od 1. januára 2026 na úrovni 55,11 eura. Ide o klasickú dávku krátkodobého ošetrovného, ktorá sa vypláca maximálne 14 dní.
• Pri dlhodobom ošetrovnom (v prípade ťažkých stavov po hospitalizácii) môže nárok trvať až 90 dní. Dlhodobé ošetrovné môže Sociálna poisťovňa po splnení zákonných podmienok vyplácať najviac 90 dní. Za 30-dňový mesiac môže byť najviac 1 653,40 eura.

Zmeny v OČR od 1. apríla 2026

Od 1. apríla 2026 nadobudne účinnosť novela zákona o sociálnom poistení, ktorá rozširuje nárok na dávku ošetrovné (OČR) a zároveň zjednodušuje pravidlá pri dlhodobom ošetrovaní člena rodiny. Novela prináša dve hlavné výhody - širší prístup k dávke ošetrovné a administratívne jednoduchšie striedanie pri dlhodobej starostlivosti.

• Rozšírenie okruhu oprávnených osôb: Doteraz sa nárok na ošetrovné viazal najmä na starostlivosť o biologických rodičov, deti či manžela/manželku. V prípade osvojiteľov sa síce formálne rozširuje definícia oprávnených osôb, no zásadná zmena v praxi nenastáva. Osvojiteľ je totiž po zápise do rodného listu považovaný za rodiča so všetkými právami a povinnosťami, čo už dnes evidujú aj verejné registre vrátane Sociálnej poisťovne.
• Jednoduchšie striedanie pri dlhodobom ošetrovnom: Zmena sa dotkne aj dlhodobého ošetrovného, ktoré možno poberať až 90 dní. Doteraz bolo pri striedaní rodinných príslušníkov potrebné, aby lekár ukončil ošetrovanie jednému poistencovi a následne ho oficiálne potvrdil druhému. Od apríla 2026 sa proces zjednoduší. Po uplynutí spravidla 30 dní sa budú môcť poistenci vystriedať bez potreby potvrdenia od lekára. Stačiť bude elektronický formulár, prostredníctvom ktorého aktuálne ošetrujúci poistenec potvrdí ukončenie starostlivosti.
• Digitalizácia žiadosti: Od 1. januára 2026 je proces žiadosti o ošetrovné (OČR) výrazne digitalizovaný. Ak dieťa ochorie, lekár vystaví elektronický záznam. Vy už nenosíte papierové tlačivo zamestnávateľovi (eOČR).
• Nahlásenie IBANu: Od 1. apríla 2026 má zamestnávateľ povinnosť nahlásiť váš IBAN priamo Sociálnej poisťovni pri nástupe do práce (Registračný list fyzickej osoby - RLFO).
• OČR z dôvodu uzavretia školy: Ak žiadate o OČR z dôvodu karantény alebo havárie v škole, lekára nepotrebujete. K žiadosti priložíte potvrdenie od zriaďovateľa (napr. školy).
• Jednoduchšie striedanie pri dieťati: Ak sa chcete pri chorom dieťati vystriedať s partnerom (napr. otec prvý týždeň, mama druhý), už nemusíte znova k lekárovi.
• Viac pracovného voľna pre "jednorodičov": Od 1. januára 2026.

Výplata OČR

Ošetrovné sa vypláca prednostne na účet príjemcu materského v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Na žiadosť príjemcu sa vypláca aj prostredníctvom peňažného poukazu na výplatu alebo na účet manžela či manželky v banke. Sociálna poisťovňa vypláca dávky spätne za predchádzajúci mesiac. Sociálna poisťovňa preto musí mať k dispozícii aj všetky potrebné doklady. Tie musia byť pobočke Sociálnej poisťovne predložené spravidla do piateho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa konkrétna dávka vypláca.

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Žiadosť o OČR

Nárok na takzvané krátkodobé ošetrovné sa uplatňuje žiadosťou o ošetrovné. Ide o dvojdielne tlačivo Sociálnej poisťovne, ktoré každému vystaví lekár pri zistení ošetrovania alebo starostlivosti. Ošetrujúci lekár má povinnosť potvrdzovať dočasnú neschopnosť výkonu zárobkovej činnosti z dôvodu potreby ošetrovania chorého člena rodiny na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou; tlačivá poskytuje príslušným lekárom bezodplatne Sociálna poisťovňa. V prípade, ak ide o lekára potvrdzujúceho vznik potreby osobnej a celodennej starostlivosti na účely nároku na dlhodobé ošetrovné, oznámiť všetky skutočnosti ním potvrdené všeobecnému lekárovi pacienta, resp. Posudkovému lekárovi.

Poistencovi vzniká nárok na ošetrovné odo dňa, keď vznikla potreba osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti. Nárok na ošetrovné zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa, najviac uplynutím 14 dní od vzniku potreby ošetrovania (tzv. krátkodobé ošetrovné) alebo dňom smrti poistenca alebo ošetrovanej osoby, príp. najneskôr uplynutím 90 kalendárnych dní trvania nároku na výplatu dlhodobého ošetrovného v úhrne všetkým poistencom, ktorým príslušný lekár potvrdil poskytovanie osobnej a celodennej starostlivosti (tzv. dlhodobé ošetrovné) alebo dňom smrti poistenca alebo ošetrovanej osoby, príp. iba dni, v ktorých bolo dlhodobé ošetrovné vyplatené, t. j., ak v priebehu potreby osobnej a celodennej starostlivosti poistenec nemá nárok na dlhodobé ošetrovné a jeho výplatu, napr. si nesplnil povinnosť uloženú zákonom.

Ošetrovné zo zahraničia

Ak poistencovi vznikla potreba osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na ošetrovné si poistenec uplatňuje priamo v pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom vznikla potreba ošetrovania alebo starostlivosti. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na ošetrovné.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku. Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Hoci štát platí dávku od 1. dňa, nie celkom. Ak vás kontrola nezastihne doma bez objektívneho zdravotného dôvodu (napríklad ste na nákupe mimo času vychádzok), riskujete krátenie alebo úplné odobratie nemocenskej dávky. Zároveň sa od 1. januára 2026 sprísňujú kontroly a uznávanie PN v krátkom čase po sebe.

Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada. Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti jedným z nasledovných spôsobov: v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne. Otázku zmeny adresy vždy odporúčame konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim.

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Môže sa preto stať, že dvaja pacienti s rovnakým ochorením majú lekárom povolený iný rozsah vychádzok.

Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.

Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ. Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť. Sociálna poisťovňa na svojom portáli uverejnila výstrahu pred falošnými kontrolnými zamestnancami a krátke video na rozpoznanie pravého od falošného kontrolóra.

Súbeh PN a dovolenky

Ak vám lekár potvrdí práceneschopnosť počas čerpania dovolenky, táto sa prerušuje. Počas trvania práceneschopnosti ste v takzvanej ochrannej dobe.

PN a invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.

Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.

Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku.

Odvodové zmeny počas PN a OČR

Nemocenské dávky sa nezdaňujú a neplatia sa z nich odvody. Do 31. decembra 2025 platilo, že ak zamestnanec dostal odmenu počas PN alebo materskej, z tohto príjmu sa neplatili sociálne odvody, len symbolické úrazové poistenie. Od 1. januára 2026 sa ruší výnimka z platenia sociálnych odvodov z odmien (napr. 13. plat, prémie) vyplatených zamestnancovi počas PN, materskej, či OČR. Po novom sa z týchto príjmov budú odvádzať plné sociálne odvody.

Praktické rady a užitočné nástroje

Praktická rada na záver: Ak plánujete dlhšiu PN-ku (napríklad operáciu), vypočítajte si výšku dávky vopred pomocou kalkulačky na webe Sociálnej poisťovne. Rozdiel medzi bežnou mzdou a 55-percentnou náhradou je v rozpočte cítiť, preto je dobré mať na toto obdobie pripravenú aspoň malú finančnú rezervu. TIP OD NÁS: Ak ešte nemáte aktivovaný prístup do svojho Elektronického účtu poistenca, urobte to čo najskôr (cez eID alebo osobne na pobočke). Účet by mal byť ideálne váš.

tags: #kolko #sa #vyplaca #ocr #a #ako