Dovolenka je jedným zo základných práv zamestnanca, no v určitých prípadoch ju zamestnávateľ môže krátiť. § 109 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.z.) presne stanovuje, za akých podmienok a v akom rozsahu je krátenie dovolenky prípustné.
Uplatňovanie inštitútu krátenia dovolenky je založené na dobrovoľnej báze, t. j. zamestnávateľ môže (nie je povinný) krátiť dovolenku. Zamestnancovi možno krátiť len dovolenku, na ktorú mu vznikol nárok. Ak zamestnancovi v kalendárnom roku nárok na dovolenku nevznikol, nie je ju možné krátiť, keďže „nie je čo“ krátiť.
Kedy vzniká nárok na dovolenku?
Pojem dovolenka používa Zákonník práce na tzv. dovolenku na zotavenie, t. j. zamestnanec neplní pracovné povinnosti a pritom nestráca svoj príjem. Zamestnanec má nárok na dovolenku vo výške priemerného zárobku.
Nárok na dovolenku za kalendárny rok vzniká zamestnancovi, ktorý v danom kalendárnom roku odpracoval aspoň 60 dní. Ak túto podmienku nesplníte (napríklad ste na PN od 1. januára až do leta), váš nárok sa nepočíta ako celoročný, ale len ako dovolenka za odpracované dni (1/12 za každých 21 odpracovaných dní).
Základná výmera dovolenky je najmenej 4 týždne. Dovolenka v rozsahu najmenej 5 týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku.
Ceny v Chorvatsku 2025 – skutečně dáte 4 € za plechovku piva?! 💸 Porovnání i s Baltem a ČR/SK!
Krátenie dovolenky z dôvodu PN
Práceneschopnosť sa pre účely dovolenky nepovažuje za výkon práce. Ak vaša PN trvá príliš dlho, zamestnávateľ má zo zákona právo (a často ho aj využíva) vám dovolenku skrátiť.
Krátenie dovolenky z dôvodu dlhodobej PN sa riadi nasledujúcimi pravidlami:
1. Podmienka odpracovaných 60 dní
Aby sa vám vôbec začala krátiť dovolenka „za kalendárny rok“, musíte v danom roku najprv odpracovať aspoň 60 dní.
2. Pravidlo „Prvých 100 dní“
Ak ste odpracovali povinných 60 dní a následne ste ochoreli, kľúčovým číslom je 100 zameškaných pracovných dní. Za prvých 100 takto zameškaných dní vám zamestnávateľ môže skrátiť celoročnú dovolenku o jednu dvanástinu (1/12). Do tohto limitu sa počítajú len tie dni, kedy ste mali podľa rozvrhu pracovať (teda nie víkendy, ak nemáte víkendové zmeny).
3. Krátenie po 21 dňoch
Ak vaša choroba pokračuje aj po prekročení stovky, krátenie sa zrýchľuje. Za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní sa vám dovolenka kráti o ďalšiu jednu dvanástinu.
Príklad z praxe (ilustračný):
Zamestnanec Peter má nárok na 20 dní dovolenky. Kvôli vážnej operácii a následnej rehabilitácii zameškal v roku 2026 celkovo 125 pracovných dní.
- Za prvých 100 dní stratí 1/12 nároku (cca 1,66 dňa).
- Za ďalších 21 dní stratí ďalšiu 1/12.
- Zvyšných 4 dni (125 - 121) už ďalšiu dvanástinu nenaplnia.
Petrovi sa teda dovolenka skráti o 2/12, čo po zaokrúhlení znamená stratu približne 3,5 až 4 dní.
Tabuľka krátenia dovolenky z dôvodu PN
| Počet zameškaných pracovných dní | Rozsah krátenia z ročného nároku |
|---|---|
| 0 - 99 dní | 0 (bez krátenia) |
| 100 - 120 dní | 1/12 |
| 121 - 141 dní | 2/12 |
| 142 - 162 dní | 3/12 |
| 163 - 183 dní | 4/12 |
Kedy sa dovolenka NEKRÁTI?
Zákonník práce myslí aj na ochranné prípady. Zamestnávateľ vám nesmie siahnuť na dovolenku, ak je vaša PN dôsledkom:
- Pracovného úrazu.
- Choroby z povolania, za ktorú nesie zodpovednosť zamestnávateľ.
Rovnako sa dovolenka nekráti za čas materskej dovolenky (v prípade otcov otcovskej dovolenky). Čas materskej dovolenky (§ 166 ods. 1 Zákonníka práce) sa na účely dovolenky považuje za výkon práce. Dovolenku za tento čas nemožno krátiť. Iná situácia je pri rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 2 Zákonníka práce), kde sa dovolenka kráti.
Dôležité upozornenia
- Dobrovoľnosť krátenia: Uplatňovanie inštitútu krátenia dovolenky je založené na dobrovoľnej báze, t. j. zamestnávateľ môže (nie je povinný) krátiť dovolenku.
- Informovanosť: Zamestnávateľ je povinný informovať zamestnanca o krátení dovolenky. Zákon síce nepredpisuje konkrétnu formu oznámenia, no z dôvodu právnej istoty sa odporúča písomná forma s potvrdením prevzatia.
- Sledovanie nároku: Matematika dvanástin a pracovných dní je v praxi zložitá a ľahko v nej vznikajú chyby v neprospech zamestnanca. Ak ste boli chorí, overte si svoj zostávajúci nárok včas.
- Retrospektívne krátenie: Áno, zamestnávateľ môže krátiť dovolenku aj spätne v rámci príslušného kalendárneho roka, prípadne aj za predchádzajúci rok, ak ide o ešte nevyčerpanú dovolenku. Krátenie musí byť vždy riadne zdokumentované a oznámené zamestnancovi.
- Minimálny rozsah: Pri krátení z dôvodu neospravedlnenej absencie musí zamestnancovi zostať dovolenka v trvaní aspoň jedného týždňa (§ 109 ods. 1 ZP).
- Nárok na nemocenskú dávku: Podľa zákona sa nemocenská dávka vypláca po dobu maximálne 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Po 52 týždňoch pracovnej neschopnosti nárok na nemocenskú dávku zamestnancovi zaniká. Aby opäť vznikol nárok na vyplácanie nemocenského plných 52 týždňov, musí zamestnanec odpracovať aspoň 26 týždňov.