Kontrola zamestnanca počas obdobia PN, teda počas jeho pracovnej neschopnosti, je dôležitým nástrojom na zabezpečenie dodržiavania liečebného režimu a predchádzanie zneužívaniu sociálnych dávok. Samotnú dočasnú pracovnú neschopnosť posudzuje a rozhoduje o nej príslušný ošetrujúci lekár, ako to stanovuje § 12a ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Liečebný režim je podľa ustanovenia § 2 ods. 11 zákona o zdravotnej starostlivosti definovaný ako životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár.
Z ust. § 81 zákona č. 311/2001 Z. z. a § 155 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vyplýva, že zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného má povinnosť dodržiavať liečebný režim, ktorý bol určený jeho ošetrujúcim lekárom.
Čo je dočasná pracovná neschopnosť (PN) a kto o nej rozhoduje?
Na účely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (zákon o sociálnom poistení) je v zmysle jeho § 33 ods. 1 zamestnanec dočasne pracovne neschopný (dočasne PN), ak bol pre chorobu, úraz alebo z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie uznaný za dočasne práceneschopného na výkon zárobkovej činnosti. Samotnú dočasnú pracovnú neschopnosť posudzuje a rozhoduje o nej príslušný ošetrujúci lekár. V zmysle uvedeného ustanovenia prislúcha výkon tejto činnosti viacerým typom ošetrujúcich lekárov.
Pokiaľ príslušný lekár rozhodne o dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, vystaví o tom potvrdenie, a to vytvorením elektronického záznamu v elektronickej zdravotnej knižke, v zmysle § 12a ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti. V tomto potvrdení vyznačí poistný vzťah, vo vzťahu ku ktorému osoba vzhľadom na chorobu môže vykonávať zárobkovú činnosť a určí tejto osobe liečebný režim. Dočasná pracovná neschopnosť začína podľa § 12a ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti dňom, v ktorom lekár zistil chorobu vyžadujúcu si dočasnú pracovnú neschopnosť. Lekár v elektronickom zázname o vzniku dočasnej PN určí dátum jej predpokladaného ukončenia, pričom ak v tento posledný deň na vyšetrení lekár zistí, že dočasná PN trvá, zmení dátum jej skončenia, inak rozhodne o dátume ukončenia dočasnej PN (a to najneskôr do 3 dní od vyšetrenia).
Liečebný režim a jeho pravidlá
Liečebný režim je definovaný ako životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Ošetrujúci lekár dočasne práceneschopného zamestnanca informuje, v akom rozsahu môže vykonávať bežné denné aktivity, a to vzhľadom na jeho aktuálny zdravotný stav. To znamená, že zamestnanec nemôže v tomto období vykonávať svoju zárobkovú činnosť. Liečebný režim pritom závisí od druhu ochorenia zamestnanca. Zamestnanec v tomto čase nesmie hlavne vykonávať zárobkovú činnosť, na ktorú bol uznaný dočasne práceneschopným, musí dodržiavať čas povolených vychádzok, pri niektorých ochoreniach musí ležať, nesmie napr. požívať alkoholické nápoje.
Vychádzky počas PN
Lekár môže v zmysle § 12a ods. 7 zákona o zdravotnej starostlivosti osobe, ktorá je uznaná za dočasne práce neschopnú, povoliť vychádzky, ak to umožňuje povaha choroby. Tieto vychádzky však časovo vymedzí v elektronickom zázname, spolu s miestom pobytu osoby počas dočasnej PN. Čas vychádzok však lekár môže neskôr zmeniť, alebo zo závažných dôvodov zrušiť. V praxi sa stanovujú vychádzky najčastejšie v rozsahu štyroch hodín denne, napr. od 10.00 do 12.00 h a od 14.00 do 16.00 h, ich stanovenie je však v právomoci ošetrujúceho lekára.
Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a zakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly.
Zmena miesta pobytu
Rovnako si môže zamestnanec počas dočasnej PN zmeniť aj miesto pobytu počas svojej PN, a to buď v Elektronickom účte poistenca (EUP), alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne. Poistenec - pacient sa počas trvania PN nemusí zdržiavať iba v mieste svojho trvalého bydliska. Môže byť na adrese, ktorú si určí.
Kto vykonáva kontrolu dodržiavania liečebného režimu?
Dodržiavanie liečebného režimu kontrolujú kontrolóri Sociálnej poisťovne. Kontrolu spravidla vykonáva Sociálna poisťovňa od 11. dňa trvania PN, pretože prvých 10 dní ešte hradí zamestnávateľ. Od 1.1.2026 však nastane zmena, keďže po novom bude zamestnanec poberať náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti počas prvých 14 dní dočasnej PN a až od 15. dňa poberá dávku nemocenské. Nemocenské je vyplácané Sociálnou poisťovňou, ktorá má právomoc počas dočasnej PN kontrolovať, či poistenec naozaj dodržiava liečebný režim, ktorý mu bol určený.
Kontroly môže iniciovať posudkový lekár, ošetrujúci lekár alebo zamestnávateľ, ktorý si chce preveriť, či sa jeho zamestnanec naozaj lieči doma tak, ako je potrebné. Ak má zamestnávateľ podozrenie, že jeho dočasne práceneschopný zamestnanec porušuje liečebný režim, môže teda požiadať Sociálnu poisťovňu o vykonanie kontroly. Takisto môže prísť podnet od ktorejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby, napríklad od susedov alebo známych. Kontrola sa vykoná vždy, ak o to požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor. V súčasnosti to má v rámci celého Slovenska na starosti 89 zamestnancov.
Ako prebieha kontrola?
Kontrola prebieha dvomi spôsobmi. Jedna časť sa vykonáva u ošetrujúcich lekárov a druhá časť sa vykonáva priamo u poistencov doma.
- Kontrola u ošetrujúcich lekárov: Posudkoví lekári SP navštevujú ošetrujúcich lekárov a tam kontrolujú oprávnenosť práceneschopnosti, či je nevyhnutné a potrebné, aby bol poistenec doma.
- Kontrola liečebného režimu u poistencov: Tá prebieha priamo u poistencov doma. Kontrola PN sa vykonáva vždy na adrese, ktorú pacient uviedol u lekára. V priebehu péenky ju môže cez ordináciu alebo poisťovňu aj zmeniť. Pracovník Sociálnej poisťovne sa preukáže služobným preukazom alebo iným dokladom preukazujúcim jej totožnosť. Nemôže vstúpiť na súkromný pozemok poistenca len s jeho súhlasom.
Hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr vysvetľuje, že poisťovňa kontrolu organizuje podľa potreby, kapacitných možností a so zreteľom na možné zneužívanie dávok. „Časť kontrol je vykonávaná náhodne, časť na základe preferencií vyplývajúcich z okolností práceneschopnosti. Prioritne sa napríklad snažíme kontrolovať podnety od zamestnávateľov,“ uvádza M. Kontúr. Kontrola bežne preveruje, či pacient plní pokyny lekára, ako napríklad to, či je doma a dodržiava pokojový režim. „Môže však preveriť aj iné aktivity, napríklad či pacient nevykonáva zárobkovú činnosť, ktorá je k liečebnému režimu kontraindikáciou, alebo či dodržiava iné pokyny lekára potrebné k obnove pracovnej schopnosti,“ tvrdí M. Kontúr. Platí pritom, že kým zamestnanci nemôžu počas péenky zarábať, u živnostníkov sa príjem v tomto období nesleduje. Zarábať tak síce môžu, ale zároveň nesmú porušovať liečebný režim.
Čo ak nie som doma?
Ak dočasne práceneschopný poistenec nie je zastihnutý doma, pracovník, ktorý vykonáva kontrolu, nechá v poštovej schránke Oznámenie o vykonaní kontroly. Keď na nej kontrolóri pacienta nenájdu, žiadajú vysvetlenie. „Zamestnanec pobočky oznámi vykonanie kontroly a vyzve poistenca, aby podal v predmetnej veci vysvetlenie. Posudkový lekár následne preveruje okolnosti porušenia a v spolupráci s ošetrujúcim lekárom vyhodnotí, či došlo k porušeniu liečebného režimu,“ vysvetľuje postup M. Kontúr.
Poisťovňa akceptuje nezastihnutie poistenca počas kontroly, ak bol u lekára na vyšetrení, alebo bol v lekárni si zakúpiť lieky, prípadne si išiel kúpiť potraviny a nežije s inou osobou v spoločnej domácnosti.
Následky porušenia liečebného režimu
Štatistiky Sociálnej poisťovne ukazujú, že režim péenky nedodržiava len zlomok ľudí. Napríklad predvlani poisťovňa vykonala 64 059 kontrol dodržiavania liečebného režimu, pričom zistila 635 porušení. Rok predtým urobila len 32 323 kontrol. Poisťovňa tak odhalí porušenia len približne v jednom percente kontrolovaných prípadov.
Keď niekto svoju neprítomnosť vierohodne nevysvetlí, napríklad tak, že bol u lekára na kontrole, príde o nemocenské dávky. Poisťovňa ich už potom nevyplatí do konca péenky, avšak najdlhšie 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu. Ak už dávku medzičasom vyplatila, môže ju vymáhať od poistenca spätne. V roku 2022 takto poisťovňa zastavila alebo spätne získala takmer 100-tisíc eur. Pokiaľ kontrolóri zistia porušenie liečebného režimu, SP môže poistencovi pozastaviť vyplácanie nemocenskej dávky a môže žiadať aj jej vrátenie.
Pokuty a sankcie
Ľudia môžu okrem toho dostať aj pokutu. Udeľuje sa vtedy, ak neumožnia vykonať kontrolu alebo neoznámia zmenu pobytu počas péenky. Podľa M. Kontúra je na úrovni približne 20 eur. „Majú mať výchovný charakter, charakter zdvihnutého prsta,“ hovorí. Zákon umožňuje dať pokuty až do výšky 17-tisíc eur. „Pri recidívach sa môže stať, že sa to vyšplhá až do takýchto výšok, ale je to skôr raritné,“ ozrejmil.
Sociálna poisťovňa môže poistencovi uložiť pokutu aj v prípade porušenia ďalších povinností, ktoré je v zmysle zákona o sociálnom poistení povinný dodržiavať. Napr., ak príslušnej pobočke neoznámi zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava, neodstráni napriek upozorneniu prekážky na výkon kontroly (pes, pokazený zvonček alebo iná prekážka, komplikovaný prístup do bytu a pod.).
Nemocenské dávky a ich výpočet
Nárok na dávku počas péenky má zamestnanec, živnostníci, dobrovoľne nemocensky poistené osoby a tiež ľudia, ktorí už nie sú nemocensky poistení, ale sú v ochrannej lehote. Táto lehota trvá maximálne sedem dní alebo osem mesiacov v prípade poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo počas tehotenstva. Dávka sa vypláca prednostne na bankový účet človeka na péenke. Ľudia môžu nemocenské poberať maximálne 52 týždňov. Spravidla sa dávky posielajú do 15. dňa.
Pri péenke sa výška dávky odvíja od toho, ako dlho je niekto chorý a koľko zarába. Za prvé tri dni ľudia dostanú 25 percent denného vymeriavacieho základu. Od štvrtého dňa už majú nárok na 55 percent. Maximálna možná dávka sa od januára tohto roka počíta podľa maximálneho vymeriavacieho základu. Ak bude niekto na péenke, maximálna výška nemocenskej dávky za prvé tri dni bude 21,44 eura na deň. Od štvrtého dňa bude dostávať najviac 47,16 eura. Ak bude niekto chorý 30 dní, dostane v tomto roku maximálne 1 337,64 eura. V prípade péenky počas 31-dňového mesiaca je maximálna dávka na úrovni 1 384,80 eura. Dávka môže byť nakoniec aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným z dôvodu požitia alkoholu alebo omamných látok. Keď je na péenke bežný zamestnanec, za prvých desať dní dostáva náhradu príjmu od svojho zamestnávateľa, až potom mu ju prepláca Sociálna poisťovňa.
tags: #kontrola #pn #pocas #invalidneho #dochodku