S účinnosťou od 1. januára 2011 nadobudli postavenie zamestnanca na účely zdravotného a sociálneho poistenia niektoré nové kategórie fyzických osôb, vrátane konateľov a spoločníkov, ktoré sa za túto kategóriu do konca roka 2010 nepovažovali. Táto zmena je dôsledkom novej koncepcie definície zamestnanca na účely zdravotného a sociálneho poistenia, ktorá bola ustanovená v novele č. 499/2010 Z. z. zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ZZP), ako aj v novele č. 543/2010 Z. z. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ZSP). Obe novely boli schválené dňa 2. Cieľom tohto článku je upriamiť pozornosť na zmeny v postavení konateľov a spoločníkov spoločností s ručením obmedzením (ďalej len spoločností s r. o.). V nasledovných riadkoch nájdete odpovede na otázky, kedy sa spoločník a konateľ považuje na účely zdravotného a sociálneho poistenia za zamestnanca, aké povinnosti má v tejto súvislosti ich zamestnávateľ (spoločnosť s r. o.).
I. Spoločnosť s ručením obmedzeným a postavenie konateľa
Spoločnosť s r. o. je kapitálová spoločnosť, ktorú môže založiť minimálne jedna osoba, maximálne však 50 spoločníkov. Spoločnosť s r. o. vzniká dňom zápisu do obchodného registra. Návrh na zápis do obchodného registra podávajú a podpisujú všetci konatelia spoločnosti. Orgánmi spoločnosti s r. o. sú valné zhromaždenie a konatelia.
Konateľ spoločnosti s r. o.
Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb. Fyzická osoba, ktorá sa stane štatutárnym orgánom spoločnosti, sa zapisuje do obchodného registra. Do registra sa zapisuje aj vznik a zánik funkcie. V súlade s ust. § 139 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len OZ) konateľom sa nemôže stať člen dozornej rady spoločnosti.
V zmysle § 133 OZ konateľom spoločnosti s r. o. môže byť len fyzická osoba, ale nemusí ísť o spoločníka. Vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia spoločníkov, najvyššieho orgánu spoločnosti s r. o. Funkciu konateľa spoločnosti s r. o. môže vykonávať aj osoba, ktorá nie je jej spoločníkom.
Rozdiel medzi konateľom a obchodným vedením
Treba rozlišovať konateľov a obchodné vedenie. Konateľ koná v mene spoločnosti voči tretím osobám a obchodné vedenie riadi vnútorný chod spoločnosti. Konateľ môže vykonávať aj funkcie obchodného vedenia, ale naopak to pravidlom nemusí byť. V zmysle § 134 ObZ na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov.
Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom
Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom (štatutárnym orgánom) sa riadi príslušnými ustanoveniami OZ o štatutárnych orgánoch a považuje sa vždy za obchodnoprávny vzťah [§ 261 ods. 3 písm. a) OZ]. Ak medzi spoločnosťou a konateľom nie je uzavretá zmluva o výkone funkcie, práva konateľa sa posudzujú podľa ustanovení OZ, ktoré upravujú mandátnu zmluvu. Podľa § 566 ods. 1 OZ sa mandátnou zmluvou mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že na výkon funkcie nie je nevyhnutné uzatvoriť zmluvu. Iná úprava právneho vzťahu medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom na účely zariaďovania záležitostí spoločnosti neprichádza do úvahy. Pri tomto tvrdení je potrebné vychádzať zo znenia § 261 ods. 3 písm. a) OZ, kde sú uvedené tzv. relatívne obchody.
Príjem konateľa a podiel na zisku
Ak je konateľ zároveň spoločníkom (má majetkovú účasť v spoločnosti), vzniká mu nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom jeho splateného vkladu, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Podiel na zisku vyplatený spoločníkovi spoločnosti s r. o. sa považuje za príjem, ktorý v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) ZDP nie je predmetom dane. Pri dosiahnutí zákonom stanovenej výšky je povinnosťou z podielov na zisku zaplatiť poistné na zdravotné poistenie (viac ďalej v samostatnej kapitole).
Ak konateľ nie je súčasne spoločníkom (nemá majetkovú účasť v spoločnosti), tiež mu môže vzniknúť nárok na podiel zo zisku, ale v tomto prípade ide o príjem podľa § 5 ods. 7 písm. i) ZDP, ktorý je od dane oslobodený. Pri dosiahnutí zákonom stanovenej výšky je povinnosťou z podielov na zisku zaplatiť poistné na zdravotné poistenie.
V prípade uzatvorenia mandátnej zmluvy, resp. obdobnej zmluvy na zariaďovanie záležitostí spoločnosti môže byť konateľovi vyplatená odmena, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP.
Podiel na zisku (dividenda, tantiéma)
Podiel na zisku je finančným plnením, o ktorom pojednáva OZ vo viacerých ustanoveniach. Podiely na zisku sú vyplácané v obchodných spoločnostiach osobám nielen s majetkovou účasťou, ale aj bez majetkovej účasti. Záleží na tom, ako sú dohodnuté podmienky v spoločenskej, resp. zakladateľskej zmluve.
Podiel na zisku je základným majetkovým právom každého spoločníka obchodnej spoločnosti. Podmienkou vyplatenia podielu na zisku je rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti s r. o., že dosiahnutý zisk, resp. jeho časť sa použije na rozdelenie [§ 125 ods. 1 písm. b) OZ]. Valné zhromaždenie sa môže rozhodnúť, že dosiahnutý zisk nepoužije na rozdelenie, ale na iný účel, napr. zo zisku zvýši základné imanie spoločnosti, resp. zisk použije na financovanie ďalšieho rozvoja spoločnosti apod.
Spoločnosť nemôže vyplácať podiely na zisku alebo iné vlastné zdroje spoločnosti, ak vlastné imanie zistené podľa schválenej riadnej účtovnej uzávierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom, príp. ďalšími obligatórne tvorenými fondmi. Podiel na zisku vyplácaný spoločníkom a členom štatutárneho a dozorného orgánu obchodnej spoločnosti nie je v zmysle § 3 ods. 2 písm. g) Zákona o dani z príjmov predmetom dane.
Podiely na zisku, ktoré sú vyplácané štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti (konateľovi), sa považujú za príjem podľa § 5 ods. 7 písm. i) ZDP, ktorý je od dane oslobodený.
Tantiéma
Podiel na zisku môže byť vyplácaný aj členom štatutárneho orgánu alebo členom dozornej rady obchodnej spoločnosti. Ak je takýto druh plnenia vyplácaný členom predstavenstva a dozornej rady akciovej spoločnosti, v ustanovení OZ sa hovorí o tantiémach, nie o podieloch na zisku. Tantiéma je finančná odmena členov predstavenstva a dozornej rady, ktorú môže určiť valné zhromaždenie akciovej spoločnosti zo zisku určeného na rozdelenie. Tantiémy sa v bežnej praxi označujú aj ako odmeny zo zisku. Nárok na tantiému by mal byť vymedzený v stanovách spoločnosti.
Nárok členov predstavenstva a dozornej rady na tantiému je samostatným nárokom, popri nároku za výkon funkcie (§ 66 OZ), prípadne nároku na mzdu vyplývajúceho z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý má člen orgánu spoločnosti uzavretý so spoločnosťou v zmysle Zákonníka práce (napr. generálny riaditeľ).
Dividenda
O pojme podielu na zisku vo forme „dividendy“ pojednáva OZ v časti o akciovej spoločnosti, ktorou je spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou. Spôsob rozdelenia zisku v akciovej spoločnosti vyplýva z jej stanov [§ 173 ods. 1 písm. h) OZ], ktoré pravidlá deľby zisku vymedzujú vo vzťahu k akcionárom (dividenda), ďalej vo vzťahu k členom orgánov spoločností (tantiéma) a zamestnancom spoločnosti. V zmysle § 178 ods. 1 OZ akcionár má právo na podiel zo zisku spoločnosti (dividendu), ktorý valné zhromaždenie podľa výsledku hospodárenia určilo na rozdelenie.
Spoločnosť môže akcionárom vyplácať dividendu len pri splnení podmienok ustanovených v § 179 ods. 3 až 5 OZ, to znamená, že až do zrušenia spoločnosti môže byť vždy medzi akcionárov rozdelený len čistý zisk znížený o prídely do rezervného fondu, prípadne ďalších fondov a znížený o neuhradenú stratu minulých období. Tento zisk môže byť naopak zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a fondy tvorené zo zisku, ktorých použitie zákon nestanovuje.
Možnosť výkonu pracovných činností v pracovnom pomere
Zákon nevylučuje, aby konateľ popri výkone funkcie konateľa vykonával v spoločnosti, ktorej je štatutárnym orgánom, pracovnú pozíciu, na ktorú má uzavretý pracovný pomer. Tento právny vzťah sa bude riadiť Zákonníkom práce a príjem vyplatený z titulu tohto právneho vzťahu sa bude považovať za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.
Predmetom pracovnej zmluvy však môžu byť len činnosti odlišné od činnosti konateľa (štatutárneho orgánu) a odlišné od činnosti spoločníka, ktoré sú určené na zariaďovanie záležitostí spoločnosti. Napr. činnosti súvisiace s pracovnou pozíciou generálny riaditeľ; tento pracovnoprávny vzťah sa potom riadi ustanoveniami Zákonníka práce a príjem plynúci z tohto právneho vzťahu sa bude považovať za príjem zo závislej činnosti z príslušného pracovnoprávneho vzťahu podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.
Vzťah medzi konateľom pri výkone funkcie štatutárneho orgánu a spoločnosťou je vždy obchodnoprávnym vzťahom, ktorý sa riadi zmluvou o výkone funkcie, resp. mandátnou zmluvou. Výkon funkcie konateľa nie je výkonom závislej práce, a preto na činnosti súvisiace s výkonom funkcie konateľa spoločnosti s r. o. nie je možné uzavrieť pracovnú zmluvu podľa Zákonníka práce.
Pracovná zmluva – čo vedieť, kým ju podpíšete. O vzniku pracovného pomeru v súkromnej aj štátnej ...
Príklad: Odmeňovanie konateľa
Pán Kvietko sa stal novým konateľom spoločnosti STAR, s. r. o., ktorý bude mať za výkon funkcie vyplácaný pravidelný mesačný príjem. Výška odmeny bola schválená valným zhromaždením spoločnosti. Môže spoločnosť STAR, s. r. o. s pánom Kvietkom uzavrieť pracovnú zmluvu na výkon funkcie konateľa?
Nie, spoločnosť s. r. o. nemôže s pánom Kvietkom, ktorý je štatutárnym orgánom spoločnosti, uzavrieť pracovnoprávny vzťah na výkon funkcie konateľa. Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom pri výkone funkcie konateľa je vždy obchodnoprávny vzťah, ktorý sa riadi Zmluvou o výkone funkcie, resp. mandátnou zmluvou, nie Zákonníkom práce.
Príklad: Konateľ vykonávajúci inú pracovnú pozíciu
Konateľ spoločnosti s r. o. z predchádzajúceho príkladu bude v spoločnosti STAR, s. r. o., vykonávať pracovnú pozíciu riaditeľa sekcie marketingu. Za výkon pracovných činností riaditeľa mu bude vyplácaný pravidelný príjem vo výške 2 000 €. Môže spoločnosť STAR, s. r. o. s pánom Kvietkom uzavrieť pracovnú zmluvu na výkon pracovnej pozície riaditeľa sekcie marketingu?
Áno, v tomto prípade spoločnosť s r. o. môže uzatvoriť s konateľom, ktorý je štatutárnym orgánom spoločnosti, pracovnoprávny vzťah na vykonávanie činností spojených s pracovnou pozíciou riaditeľa marketingu. Činnosti vykonávané v súvislosti s funkciou konateľa a taktiež odmeňovanie za výkon funkcie budú naďalej predmetom iného zmluvného vzťahu založeného napr. zmluvou o výkone funkcie, resp. mandátnou zmluvou.
II. Konateľ - poberateľ starobného dôchodku a sociálne poistenie
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len ZSP) zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti.
Od 1. 1. 2011 sa pojem zamestnanec upravil a zovšeobecnil - okruh zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje povinné sociálne poistenie, už nie je presne vymenovaný. Predpokladá sa existencia právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 alebo ods. 3 Zákona o dani z príjmov.
V prípade konateľov a spoločníkov spoločností s r. o. sú podmienky splnené vtedy, keď majú so spoločnosťou uzatvorený obchodno-záväzkový vzťah, na základe ktorého im vzniká nárok na príjem podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP, alebo pracovnoprávny vzťah, na základe ktorého im vzniká nárok na príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.
Z vyššie uvedenej definície vyplýva, že postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia od 1. 1. 2011 nadobudli aj osoby, ktoré toto postavenie do 31. decembra 2010 nemali, pretože neboli výslovne uvedené v ustanovení § 4 ods. 1 ZSP v znení účinnom do 31. decembra 2010. Takýmito osobami sú napríklad aj konatelia a spoločníci spoločností s r. o., ak poberajú pravidelný príjem.
Povinnosti zamestnávateľa voči konateľovi - poberateľovi dôchodku
Zamestnávateľ neplatí poistné na invalidné poistenie za zamestnanca, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Zamestnávateľ neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti za zamestnanca, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Takisto neplatí za zamestnanca, ktorý má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšil dôchodkový vek.
Sociálna poisťovňa od 1. júna 2022 sprístupňuje zamestnávateľovi v elektronickej podobe bez súhlasu zamestnanca informácie o jeho zamestnancovi, ktoré sú potrebné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vrátane dňa vydania rozhodnutia o priznaní tohto dôchodku.
Príklad: Konateľ bez odmeny
Konateľ spoločnosti p. Smutný má so spoločnosťou SATURN, s. r. o., uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie konateľa, z ktorej vyplýva, že za výkon funkcie konateľa nebude poberať žiadnu odmenu. V tomto prípade pán Smutný nie je považovaný za zamestnanca na účely sociálneho poistenia, nakoľko mu nevzniká nárok na pravidelný príjem.
Príklad: Konateľ s odmenou
Konateľ spoločnosti p. Cielený má so spoločnosťou NOVA, s. r. o., uzatvorenú mandátnu zmluvu, ktorá mu za výkon funkcie konateľa zakladá právo na odmenu. Pán Cielený je poberateľom starobného dôchodku. V tomto prípade je pán Cielený považovaný za zamestnanca na účely sociálneho poistenia, a spoločnosť NOVA, s. r. o., má povinnosť odvádzať za neho poistné na sociálne poistenie, s výnimkou poistného na invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti.
tags: #konatel #poberatel #starobneho #dochodku