Spišská Katolícka Charita, ako verejnoprávna inštitúcia, podlieha určitým povinnostiam v oblasti transparentnosti a hospodárenia s verejnými prostriedkami. Jedným z nástrojov, ktorý prispieva k transparentnosti, je Centrálny register zmlúv (CRZ). Tento článok sa zameriava na analýzu zmlúv Spišskej Katolíckej Charity, ktoré boli zverejnené v CRZ, a na ich význam pre verejnú kontrolu a efektívne fungovanie organizácie.
Centrálny Register Zmlúv (CRZ) a Jeho Význam
Centrálny register zmlúv (CRZ) je zoznam zmlúv uzatvorených ministerstvami, ústrednými orgánmi štátnej správy, verejnoprávnymi inštitúciami a podriadenými organizáciami týchto inštitúcií, od 1.1.2011. Podľa zákona 546/2010 nadobúda takáto zmluva účinnosť deň po zverejnení v CRZ. CRZ slúži ako dôležitý nástroj verejnej kontroly, ktorý umožňuje občanom a organizáciám sledovať, s kým a za akých podmienok verejné inštitúcie uzatvárajú zmluvy. Zverejňovanie zmlúv v CRZ zvyšuje transparentnosť, znižuje riziko korupcie a umožňuje efektívnejšie hospodárenie s verejnými prostriedkami.
Analýza Zmlúv Spišskej Katolíckej Charity v CRZ
Na základe dostupných informácií z CRZ je možné identifikovať rôzne typy zmlúv, ktoré Spišská Katolícka Charita uzatvára. Medzi tieto zmluvy patria:
- Zmluvy o dobrovoľníckej činnosti: Tieto zmluvy upravujú podmienky a rozsah dobrovoľníckej činnosti v organizácii.
- Zmluvy o odpade: Tieto zmluvy zabezpečujú zber, odvoz a zneškodňovanie komunálneho odpadu.
- Darovacie zmluvy: Tieto zmluvy upravujú podmienky darovania majetku alebo finančných prostriedkov organizácii.
- Kúpne zmluvy: Tieto zmluvy sa týkajú nákupu rôzneho majetku alebo služieb.
- Zmluvy o spolupráci: Tieto zmluvy upravujú spoluprácu s inými organizáciami alebo inštitúciami.
- Iné zmluvy: Sem patria rôzne zmluvy, ktoré nespadajú do vyššie uvedených kategórií.
Podrobnejší Pohľad na Vybrané Typy Zmlúv
Zmluvy o Dobrovoľníckej Činnosti
Dobrovoľnícka činnosť je pre charitatívne organizácie, ako je Spišská Katolícka Charita, kľúčová. Zmluvy o dobrovoľníckej činnosti zabezpečujú, že dobrovoľníci sú riadne informovaní o svojich právach a povinnostiach, a že organizácia má jasne definované pravidlá pre riadenie dobrovoľníkov.
Zmluvy o Odpade
Nakladanie s odpadom je dôležitou súčasťou prevádzky každej organizácie. Zmluvy o zbere, odvoze a zneškodňovaní komunálneho odpadu zabezpečujú, že organizácia dodržiava všetky platné environmentálne predpisy a že odpad je likvidovaný v súlade s najlepšími postupmi.
Darovacie Zmluvy
Darovacie zmluvy sú pre charitatívne organizácie dôležitým zdrojom príjmov. Je dôležité, aby darovacie zmluvy boli jasné a transparentné, a aby obsahovali informácie o účele daru, podmienkach použitia daru, a o právach a povinnostiach darcu a obdarovaného.
Kúpne Zmluvy
Kúpne zmluvy sa týkajú nákupu rôzneho majetku alebo služieb potrebných pre prevádzku organizácie. Je dôležité, aby kúpne zmluvy boli riadne pripravené a aby obsahovali všetky potrebné informácie, ako je popis tovaru alebo služby, cena, dodacie podmienky, platobné podmienky a záručné podmienky.
Zmluvy o Spolupráci
Zmluvy o spolupráci upravujú spoluprácu s inými organizáciami alebo inštitúciami. Je dôležité, aby zmluvy o spolupráci boli jasné a transparentné, a aby obsahovali informácie o cieľoch spolupráce, úlohách a zodpovednostiach jednotlivých strán, a o spôsobe riešenia prípadných sporov.
Význam Auditu Zmlúv
Audit zmlúv Spišskej Katolíckej Charity je dôležitý pre zabezpečenie transparentnosti a efektívneho hospodárenia s verejnými prostriedkami. Audit by mal zhodnotiť, či sú zmluvy uzatvárané v súlade s platnými právnymi predpismi, či sú podmienky zmlúv výhodné pre organizáciu, a či sú zmluvy riadne plnené. Audit by mal tiež zhodnotiť, či sú zmluvy riadne zverejnené v CRZ, a či sú informácie v CRZ úplné a presné.
Transparentnosť a Verejná Kontrola
Zverejňovanie zmlúv v CRZ je dôležitým krokom k zvýšeniu transparentnosti a verejnej kontroly nad hospodárením Spišskej Katolíckej Charity. Verejnosť má právo vedieť, s kým a za akých podmienok organizácia uzatvára zmluvy, a ako sú vynakladané verejné prostriedky.
Slovenská katolícka charita vydala stanovisko k medializovaným obavám, ktoré sa týkajú jej vnútorného fungovania. Slovenská katolícka charita si je vedomá obáv, ktoré boli v poslednom období medializované v súvislosti s jej vnútorným fungovaním. Slovenská katolícka charita sa riadi rešpektom k dôstojnosti každého človeka. Z tohto dôvodu a z úcty k spravodlivosti voči všetkým zúčastneným sa verejne nevyjadrujeme k individuálnym obvineniam alebo tvrdeniam bývalých zamestnancov, ani ich verejne nehodnotíme.
Ako už bolo komunikované prezidentom Slovenskej katolíckej charity, Jeho Excelenciou Mons. Tomášom Galisom, Slovenská katolícka charita plánuje realizovať externý audit svojich organizačných procesov a systémov. Tento audit bol iniciovaný Slovenskou katolíckou charitou na základe požiadavky Konferencie biskupov Slovenska, ktorá je zriaďovateľom organizácie a vykonáva nad ňou dohľad. Audit bude vykonaný nezávislou zahraničnou auditorskou organizáciou.
Slovenská katolícka charita nakladá s finančnými prostriedkami výlučne v súlade s úmyslom darcov. Slovenská katolícka charita zostáva plne oddaná svojmu poslaniu pomáhať ľuďom v núdzi na Slovensku aj v zahraničí a v tejto službe pokračuje s podporou svojho zriaďovateľa. Tieto interné procesy sú realizované s náležitou starostlivosťou a dôslednosťou, aby bolo zabezpečené ich zodpovedné a dôkladné posúdenie. Takáto práca si nevyhnutne vyžaduje čas, aby mohla byť vykonaná správne.
Bývalý policajný vyšetrovateľ Filip Macák je od marca generálnym sekretárom Slovenskej katolíckej charity (SKCH). V rozhovore vysvetľuje, ako sa dostal ku charitatívnej práci aj do čela charity, hoci si ho diecézni šéfovia nevybrali ako prvého. Popri riadení SKCH pôsobí aj v občianskom združení OZ Misie, ktoré s charitou spolupracuje. Konflikt záujmov v tom nevidí. „Ja budem ten prvý, ktorý ukáže na netransparentnosť, ak by sa objavila,“ tvrdí. Kam chce posunúť charitu? Aká je jeho vízia pomoci? A ako ju prijali zamestnanci?
Myslí si tiež, že by charitu malo byť vo verejnom priestore viac počuť, nechce to však robiť na úkor názoru biskupov či šéfov diecéznych charít. „Skôr ako forma rebelovania je v tomto smere dôležité zachovanie jednoty a hierarchie,“ tvrdí.
„Nie som „šéfom charity“. Slovenská katolícka charita, v ktorej som generálnym sekretárom, je dáždnikom nad arcidiecéznymi a diecéznymi charitami, ktoré fungujú ako samostatné organizácie s nezávislým riadením,“ uvádza Filip Macák.
Svoju kariérnu cestu nepokladá za náhodnú, vníma pri nej Božie vedenie. Aj keď stať sa generálnym sekretárom, keď predtým pôsobil v iných štruktúrach, sa môže niekomu zdať nie úplne štandardné. Samozrejme, vždy však inklinoval k zraniteľným, veď z toho pramení aj práca pre políciu.
Ako uviedol, začínal ako vyšetrovateľ v Trnave a potom pracoval na špecializovanom pracovisku v Bratislave. Následne sa dostal ku charitatívnej práci. Zlomovým momentom bola pre mňa návšteva Afriky. Do Tanzánie išiel prvýkrát ešte v čase covidu spolu s dvoma kňazmi - Benjamínom Kosnáčom a Pavlom Gajdošom. Otec Benjamín tam začal dielo pred veľa rokmi, ešte keď pôsobil ako kňaz slovenskej farnosti v americkom Detroite. Otec Pavol mu vypomáhal. Počas mojej prvej návštevy sme navštívili aj otca Petra Majerníka, ktorý už v tom čase pôsobil v Tanzánii.
Po návrate to v ňom zostávalo, vracal sa k tomu a každodenne to riešil aj morálne, akoby sa s tým musel vyrovnať. Navštíviť rozvojovú krajinu, vidieť hlad po pomoci a čo všetko sa dá pre tých ľudí urobiť, to ním pohlo. Inšpirovala ho zanietenosť a oddanosť ľudí, ktorí pomáhajú deťom. Tanzánia je krajinou detí, ktoré tvoria viac ako päťdesiat percent obyvateľstva. Keď sa teda druhý raz vrátil z Tanzánie domov, s Benjamínom Kosnáčom rozmýšľali, ako im pomôcť individuálnejšou formou. Tak vzniklo občianske združenie OZ Misie.
Slovenskú katolícku charitu spoznal prostredníctvom spolupráce s projektom Adopcia na diaľku, ktorý oslovili ako dlhodobo etablovaný projekt s programom podobným tomu, ktorý chceli realizovať v OZ Misie. Chceli získať skúsenosti a poradiť sa, ako takýto projekt efektívne viesť.
V tom čase sa otvárala kresťanská škôlka financovaná vďaka dobrým ľuďom na Slovensku, do ktorej začalo chodiť približne sedemdesiat detí. Rozhodli sa, že vo farnostiach, ktoré poznajú, nebude problém tieto deti „adoptovať na diaľku“ a podporiť ich vzdelávanie, a tak sa obrátili na projekt Adopcia na diaľku. Pôvodne mysleli, že zostanú pri menšom projekte, no manažér Adopcie na diaľku Peter Knapík bol veľmi ochotný a navrhol spojiť sily, aby sa spolupráca mohla rozšíriť a realizovať ešte intenzívnejšie.
Filip Macák sa zúčastnil na druhom kole výberového konania. Verí, že výberová komisia zohľadnila všetky kritériá výberu kandidátov. „Neviem, čo sa dialo v zákulisí. Ja som sa zúčastnil na procese štandardným spôsobom, prihlásil som sa cez Profesiu a šiel som rýchlo na druhé kolo pohovoru, kde som predstavil svoju víziu riaditeľom diecéznych charít,“ uviedol.
S odstupom času mu bolo povedané, že bol zvolený, a nomináciu prijal. Následne sa zúčastnil na plenárnom zasadnutí Konferencie biskupov Slovenska a po krátkom híringu ho vymenovali.
Filip Macák naďalej pôsobí v OZ Misie. „Nejde o žiadny konflikt záujmov. Ide o spoluprácu dvoch charitatívnych organizácií, ktoré majú nezávislé financovanie, no spájajú ich spoločné projekty a predovšetkým entuziazmus pomáhať ľuďom,“ vysvetľuje.
„Ja budem ten prvý, ktorý ukáže na netransparentnosť, ak by sa objavila,“ tvrdí Macák. Objasnil, že Slovenská katolícka charita finančne nepodporuje OZ Misie; v rámci projektu Adopcia na diaľku SKCH zabezpečuje podporu vzdelávania detí, pričom OZ Misie pôsobí ako partnerská organizácia a pomáha zastrešovať túto podporu priamo na mieste.
„Spoločnosť je omnoho rýchlejšia a aj charita sa musí zmodernizovať. Musíme ísť s trendom, vedieť pomáhať a držať krok s dobou. V tomto chcem charitu posunúť dopredu,“ hovorí Macák o svojej vízii.
„Štruktúra Slovenskej katolíckej charity, konkrétne autonómia jednotlivých celkov a diecéz, ide trochu na úkor jednoty. Často nemáme v niektorých momentoch absolútnu synergiu. Preto považujem za dôležité vystupovať absolútne jednotne, tak ako vystupuje jednotne cirkev v skoro všetkých veciach. Cieľ je nastaviť procesy, aby sa to v charite darilo. V pripomienkovaní zákonov musíme byť proaktívnejší. Charita potrebuje silnejší hlas v spoločnosti,“ dodal.
„Na úrovni Slovenskej katolíckej charity sme si do nejakej miery už audit urobili, ešte to musíme dokončiť, lebo záber činnosti je veľký. Uvedomujeme si totiž, že pravdivosť a transparentnosť sú pri našej práci absolútne kľúčové. Je na to naviazané naše meno, práca a v konečnom dôsledku aj meno cirkvi ako takej. Nemôžeme riskovať meno nášho zriaďovateľa,“ vysvetlil Macák.
„Vnímam veľkú synergiu a porozumenie. Zahraničná pomoc bude vždy agendou národnej kancelárie, pretože medzinárodná pomoc je bezodná, ale rozvoj a pomoc doma sú rovnako dôležité. Hoci som sám vzišiel zo zahraničnej rozvojovej pomoci, oveľa viac vnímam potrebu u nás na Slovensku robiť to, čo vieme, tam, kde sme prítomní. Keď budeme pracovať ešte intenzívnejšie, môžeme na tejto pôde dosiahnuť oveľa viac a efektívnejšie,“ uviedol.
„Rád by som posunul dopredu najmä tri oblasti. Ako prvé farské charity, ktoré sú najnižším článkom a najbližším komunitným prvkom, kde ľudia najlepšie poznajú svoje potreby a dokážu si aj vďaka tomu najefektívnejšie pomáhať. V budovaní siete farských charít chceme preto intenzívnejšie pracovať, aby sme ju čo najviac rozšírili. Je to tá najefektívnejšia a v konečnom dôsledku aj najlacnejšia forma pomoci,“ načrtol priority.
„Veľký priestor vidím v rozvoji dobrovoľníctva. Mladí dnes žijú emočne veľmi impulzívne, čo ich však aj rýchlo unavuje, preto im vo vytvorení priestoru v konaní dobra pre druhých chceme ukázať, že dobrovoľníctvo poskytuje aj formu stabilizácie a vnútorného ukotvenia. Posunúť sa od zamerania na seba k niekomu inému, núdznemu. Boli by sme radi, keby práve charita vytvárala takýto priestor aj pre firmy, ktoré si uvedomujú svoj dlh voči spoločnosti, aby využili naše aktivity na realizáciu seba i svojich zamestnancov. A do tretice by sme chceli posilniť našu značku, identitu aj hlas voči štátu. Stojíme pred veľkou reformou financovania sociálnych služieb. Slovenská katolícka charita je najväčším neverejným poskytovateľom týchto služieb a tento návrh sa nás výrazne dotkne,“ dodal.
„V pripomienkovaní zákonov musíme byť proaktívnejší. Pôsobíme vo verejnom priestore dlhé roky, no malo by nás v ňom byť viac počuť, minimálne v odborných témach, ktoré sa nás týkajú. Musíme viac prispievať v rámci pracovných skupín legislatívneho procesu, v ktorých pôsobíme, aby sme naďalej dokázali robiť to, na čom nám v charite záleží. Charita potrebuje silnejší hlas v spoločnosti,“ zdôraznil.
„So zamestnancami charít vedieme pravidelný dialóg. Počas rád charít si vymieňame názory a diskutujeme postupy. Som otvorený hľadať konsenzus, pretože si veľmi vážim dlhoročnú prácu a výsledky svojich kolegov. Charita je veľká organizácia a chce to čas, pochopiť a uchopiť jednotlivé témy,“ povedal Macák na margo prijatia jeho vízie zamestnancami.
„S príchodom nového vedenia prichádza aj nový spôsob riadenia a ten môže mať za následok aj personálne zmeny. Je to absolútne prirodzené. Sme stabilizovaní a našou absolútnou prioritou je posúvať veci a rozvíjať sa. Všetko je v úplnom poriadku,“ uviedol k odchodom zamestnancov z bratislavskej centrály.
