Komplexný pohľad na telesné postihnutia a ich aspekty

Ťažké zdravotné postihnutie (ŤZP) predstavuje komplexnú problematiku, ktorá zasahuje do rôznych oblastí života jednotlivca. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na definíciu ŤZP, jeho druhy, ako aj na možnosti kompenzácie a podpory, ktoré sú osobám s ŤZP dostupné na Slovensku.

Definícia ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP)

Za osobu s ŤZP sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.

Dôležitým aspektom je sociálny dôsledok ŤZP, ktorý predstavuje znevýhodnenie v porovnaní s osobami bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je osoba s ŤZP schopná prekonať sama.

Integrovaná posudková činnosť

Proces posudzovania ŤZP prešiel reformou s cieľom odstrániť nejednotnosť, zlepšiť koordináciu a zefektívniť posudzovanie. Posudzovanie zabezpečujú výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík.

Dôležitou zmenou je zavedenie integrovanej posudkovej činnosti, ktorá je upravená v zákone č. 376/2024 Z. z. a ktorej podrobnosti výkonu sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z. Táto činnosť zahŕňa sociálnu a lekársku posudkovú činnosť, pričom ako prvá sa vykonáva sociálna posudková činnosť, zameraná na posúdenie sociálnej situácie a potrieb človeka, a až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav. Závery vyplývajúce zo sociálnej posudkovej činnosti sú obsiahnuté v integrovanom posudku.

Druhy postihnutí

Postihnutia sa dajú rozdeliť do nasledovných skupín:

• Telesné postihnutie: Obmedzená hybnosť alebo úplná imobilita, ktorá bráni fyzickému vykonávaniu činností.
• Zdravotné postihnutie: Stavy, ktoré súvisia s inými funkciami tela, než je pohybový aparát.
• Mentálne postihnutie: Poškodenie mentálnych (rozumových) schopností alebo psychické problémy.
• Viacnásobné postihnutia: Kombinácia viacerých súbežných postihnutí u jednotlivca.
• Staroba ako špecifická forma postihnutia: S pribúdajúcim vekom často ubúda síl a pridružujú sa rôzne chronické ochorenia.

Telesné postihnutie podrobnejšie

Telesným postihnutím sa zvyčajne rozumie stav, kedy človek nemôže fyzicky vykonávať nejaké činnosti. Môže ísť o poruchu pohybového ústrojenstva. Neskúma sa, či je to porucha svalov, skeletu, alebo ide o neurologické (a teda zdravotné) poškodenie. Telesne postihnutý môže byť človek nielen v dôsledku ochorenia (napríklad obrna), ale aj z dôvodov úrazu (napríklad miechy). Postih môže mať rôzny rozsah a od istého rozsahu poškodenia je taký človek úplne odkázaný na pomoc druhých.

Príčiny telesných postihnutí môžu byť rôzne:

• Vrodené: Môže ísť o geneticky zdedené poškodenie alebo vzniknuté ešte počas tehotenstva, trebárs vplyvom toxínov, či radiácie. Medzi vrodené telesné postihnutia vznikajúce v dôsledku mozgového poškodenia patrí Detská mozgová obrna (DMO), ktorá je najčastejšou príčinou telesného postihnutia. Dysmélie sú poruchy vo vývine končatín, ktoré vznikajú medzi 20. až 46. dňom tehotenstva pôsobením vonkajších činiteľov ako žiarenie, lieky, nedostatok kyslíka. Rázštep chrbtice je porušenie uzáveru embryonálnej neurálnej trubice, ktoré vedie k narušeniu obalu miechového nervu a kože.
• Získané: Vzniká niekedy u detí počas pôrodu, alebo ako dôsledok ochorenia ako encefalitída, či meningitída. Môže vzniknúť aj v dôsledku amputácie končatiny (úrazy, nádory, chorobné zmeny), svalových ochorení (progresívna svalová dystrofia) alebo Perthesovej choroby (zápalové poškodenie hlavice stehennej kosti). Telesné postihnutie vzniká aj v dôsledku poškodenia CNS v priebehu života, napríklad úrazy miechy (sprevádzané zníženou mobilitou až imobilitou, parézami, plégiami) alebo úrazy mozgu (otras mozgu, pomliaždenie mozgu, krvácanie do mozgu).

Telesné postihnutia sú obvykle pre okolie dobre rozpoznateľné, viditeľné, často nápadné. V niektorých kultúrach žiaľ ešte aj dnes sú ľudia s telesným postihnutím vnímaní ako príťaž spoločnosti, nemajú ľahké postavenie a spoločnosť sa k nim často nespráva najláskavejšie. Deťom v niektorých kultúrach je ešte aj dnes odopieraný prístup k vzdelávaniu či k primeranej zdravotnej starostlivosti. U nás je našťastie v tomto smere situácia priaznivejšia. Aj keď napr. nechodiace dieťa na vozíčku v škole bezpečne upúta pozornosť, má prístup k vzdelávaniu s ohľadom na svoje postihnutie.

Zdravotné postihnutie podrobnejšie

Zdravotným postihnutím sa zvyčajne rozumejú stavy, ktoré súvisia s inými funkciami tela, než je pohybový aparát. Z toho dôvodu sa pri opatrovaní stretnete s niektorými len zriedkakedy (napríklad s hluchotou) a s inými často (slepota). Choroby môžeme rozdeliť na viacero skupín: choroby tráviaceho systému, choroby dýchacieho systému, choroby srdcovo-cievneho systému, choroby pohybového systému, choroby nervového systému, choroby pohlavného systému, choroby žliaz s vnútornou sekréciou, choroby kožné, krvné, onkologické a podobne. Chorý jedinec potrebuje predovšetkým zdravotnícku starostlivosť. Táto sa často nedá poskytnúť ambulantne, ale vyžaduje si hospitalizáciu. Tu sa spolu s liečbou poskytuje aj špeciálna výchova. Zdravotne oslabený jedinec je jedinec v stave rekonvalescencie alebo má zníženú odolnosť voči chorobám, tendenciu k ich recidivite alebo je jeho zdravotný stav ohrozený pre nevhodný životný režim alebo nesprávnu výživu.

• Zrakové postihnutie: Ak je zrak narušený alebo chýba, postihnutý je najmä spočiatku úplne odkázaný na pomoc ošetrovateľov. Sú rôzne stupne poškodenia zraku: miernejšie sú stavy s poruchami bipolárneho videnia a čiastočne nevidiaci. Horšia je slabozrakosť a najhorším stavom je slepota.
• Sluchové postihnutie: V závislosti od stupňa poruchy môže ísť o nedoslýchavosť, čiastočnú alebo úplnú stratu sluchu. Nepočujúci sa málokedy kvôli svojmu hendikepu dostane do situácie, kedy potrebuje opatrovanie.
• Postihnutie ďalších orgánov: Postihnutie ďalších orgánov (hmat, chuť, čuch) sú zvyčajne bez potreby opatrovania.
• Chronické ochorenia: Väčšinou ide o nevyliečiteľné choroby, alebo o choroby, ktoré sa liečia mimoriadne dlho. Mnohé dlhodobé ochorenia nevyžadujú žiadnu starostlivosť opatrovateľa (napríklad astma, celiakia, či cukrovka). Iné môžu spôsobovať progresívne zhoršovanie stavu.

Mentálne postihnutie podrobnejšie

Mentálne postihy sa radia do zdravotných problémov, ale pre prehľadnosť ich dávam do samostatnej kategórie. Často vyžadujú celkom odlišný prístup práce ošetrovateľa. Môžeme ich rozdeliť do dvoch podkategórií:

• Poškodenie mentálnych (rozumových) schopností: Spravidla ide o trvalú poruchu. Sem patria rôzne druhy demencie, alebo mentálnej retardácie. Intelekt je v týchto prípadoch veľmi znížený, ale citová zložka, prežívanie a reakcie môžu byť prakticky normálne. Porušenie mentálnych funkcií zhoršuje komunikáciu s okolím a v horších prípadoch môže byť postihnutý neschopným zvládať aj základnú samoobslužnú činnosť. Potom je plne odkázaný na pomoc opatrovateľa, často 24 hodinovú.
• Psychické problémy: O tomto stave hovoríme vtedy, keď mentálne funkcie môžu byť síce blízko normy, ale človek trpí niektorou nevyliečiteľnou psychickou chorobou. Intelektuálne funkcie teda sú zachované, poškodená však je zložka citov, prežívania, či správania. Sem sa dajú zaradiť rôzne psychické stavy ako schizofrénia, depresia, či rôzne psychopatie.

Človek s mentálnym postihnutím má k dispozícii viacero možností, ktoré môže využiť pre úspešné začlenenie sa do spoločnosti, vzdelávacieho procesu, zamestnania. Jednou z nich je osobná asistencia, prostredníctvom ktorej sa zvyšuje kvalita života ľudí so zdravotným postihnutím tým, že v dospelosti môžu viesť relatívne samostatný život.

Staroba ako špecifická forma postihnutia

Staroba sama o sebe nemusí byť dôvod na to, že niekto bude postihnutý, alebo že by potreboval opatrovateľa. S pribúdajúcim vekom často ubúda síl. Preto niektorí starí ľudia postupne slabnú, neraz sa pridružia rôzne chronické ochorenia, mozgové či srdcové príhody a podobne.

Medzi najčastejšie stavy, ktoré si u starších ľudí vyžadujú opateru patria:

• Onkologické ochorenia: Kedy je častým javom progresívne zhoršovanie sa celkového stavu pacienta.
• Stavy po cievnych príhodách, či trombózach: Kedy môže nastať porucha niektorej časti mozgových funkcií.
• Stavy po úrazoch: Ktoré sú u starších ľudí často sprevádzané zlomeninami a dlhodobou imobilitou.
• Rôzne druhy demencií: Ako napríklad Alzheimerova choroba.

Viacnásobné postihnutia

Pojem viacnásobné postihnutia označuje rôznu kombináciu viacerých súbežných postihnutí u jednotlivca. Často sa za najzávažnejšie považujú rôzne druhy telesného alebo zmyslového postihnutia v kombinácii s mentálnym postihnutím (nevidiaci s mentálnym postihnutím, nepočujúci s mentálnym postihnutím a pod.).

Ale aj bez prítomnosti mentálneho postihnutia sú rôzne kombinácie postihnutí veľmi závažné z pohľadu výchovy, vzdelávania a spoločenského začlenenia: napríklad kombinácia zmyslových postihnutí (hluchoslepota), postihnutie reči v kombinácii so zmyslovým alebo telesným postihnutím, poruchy správania v kombinácii so zmyslovým alebo telesným postihnutím, telesné alebo zmyslové postihnutie v kombinácii s chronickou chorobou, alebo rôzne kombinácie telesného a zmyslového postihnutia. Variácií je veľké množstvo. Používa sa aj kategorizácia ľahko viacnásobne postihnutí a ťažko viacnásobne postihnutí. Medzi najzávažnejšie postihnutia sa radí hluchoslepota.

Vzdelávanie žiakov s viacnásobným postihnutím

Z pohľadu školského je najdôležitejšie určenie, ktorá diagnóza je primárnou, rozhodujúcou vzhľadom k možnostiam výchovy a vzdelávania dieťaťa. Takáto diagnostika patrí do rúk odborníkov - psychológa a špeciálneho pedagóga v poradni, samozrejme na základe lekárskych vyšetrení.

Proces výchovy a vzdelávania je následne založený na takých metódach a formách práce so žiakom, ktoré rešpektujú jeho postihnutia, jeho možnosti a schopnosti, individuálne danosti a predpoklady, ale aj jeho potreby smerom k budúcemu životu. Vzdelávanie žiakov s viacnásobným postihnutím sa teda riadi najmä primárnou diagnózou a stupňom závažnosti postihnutí a obmedzení. Dieťa s viacnásobným postihnutím sa môže vzdelávať:

• v špeciálnej škole - obvykle podľa druhu primárnej diagnózy (tu má do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety)
• v špeciálnej triede - obvykle podľa druhu primárnej diagnózy - zriadenej v bežnej škole (ak ju škola má zriadenú)
• v bežnej škole formou školskej integrácie, ak to charakter kombinácie postihnutí dovoľuje a ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané jemu potrebné podmienky

Viacnásobne postihnutý žiak môže mať do svojho vzdelávania zaradené akékoľvek špecifické predmety, ktoré potrebuje z dôvodu jednotlivých svojich postihnutí, ochorení alebo oslabení. Ak však je kombinácia postihnutí taká vážna, že zdravotný stav dieťaťu neumožňuje zaradenie do špeciálnej školy, triedy alebo ani vzdelávanie formou integrácie s vypracovaným IVP, po odporúčaní lekára a poradne môže byť takýto žiak oslobodený od povinnosti dochádzať do školy (nie však oslobodený od povinnej školskej dochádzky). K žiakovi môže domov dochádzať učiteľ alebo školský špeciálny pedagóg na niekoľko hodín týždenne a učiť ho v domácom prostredí, alebo sa mu vzdelávanie až do pominutia dôvodom neposkytuje.

Pomoc a kompenzácie pre osoby s ŤZP

Štát poskytuje osobám s ŤZP pomoc vo forme peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Kompenzácia sociálneho dôsledku ŤZP je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z.

Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €. Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive, či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €.

Rovnako je tomu tak aj pri vyhotovovaní preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. V konaní o parkovacom preukaze pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím posudkový lekár posudzuje, či osoba je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a či má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Špecifické aspekty edukácie telesne postihnutých

Predmetom špeciálnej pedagogiky sú ciele, obsah, metódy a prostriedky edukácie jedincov s chybami pohybového, nosného a nervového ústrojenstva a jedincov so zmenami v zdravotnom stave so zreteľom na špecifické osobitosti ich postihnutia. Telesne postihnutý jedinec sa vyznačuje chybami pohybového, nosného a nervového ústrojenstva, ktoré sú príčinou poruchy jeho hybnosti. Patria sem aj všetky odchýlky od normálneho tvaru tela a končatín, teda deformity, abnormality a anomálie.

Pohybová výchova

Špecifické postavenie u detí s DMO má pohybová výchova, ktorá vychádza z kinezioterapie (z gr. kinézis - pohyb). Pohybová výchova je zameraná na:

• rozvoj jemnej motoriky (rúk, prstov, manipulačná schopnosť)
• rozvoj hrubej motoriky (sedenie, lezenie, otáčanie, státie, chôdza)
• koordináciu pohybových návykov

Zásady pohybovej výchovy:

• Zásada vývinu: Rešpektovať prirodzený rozvoj hybnosti (napr. nenútime dieťa stáť a chodiť, ak ešte nevie sedieť).
• Zásada reflexnosti: Pri nácviku pohybových zručností treba upraviť polohu dieťaťa tak, aby bolo pri všetkých úkonoch uvoľnené.
• Zásada rytmizácie: Rytmus má priaznivý vplyv pri nácviku pohybových aj rečových zručností. Je vhodné rytmizovať pohyby aj reč pomocou riekaniek, spevu, hudby a pod.

Rozvoj poznávacích procesov a sebaobslužných návykov

• Rozvoj poznávacích procesov - pociťovanie, vnímania
• Rozvoj psychických procesov - pamäť, pozornosť, predstavivosť, myslenie, reč
• Rozvoj sebaobslužných návykov a manipulačných schopností

Sebaobsluha zahŕňa:

• Sebaobsluha pri stolovaní (jedenie, pitie)
• Sebaobsluha pri obliekaní
• Hygienické návyky (napr. umývanie, utieranie rúk, tváre)
• Manipulačné schopnosti - uchopiť, položiť predmet, ukladať predmet, presýpať, vysýpať drobný materiál, prelievať tekutinu

Výchova rozvíjania hudobných a výtvarných schopností

• Hudobná výchova: Má zdravotný význam (pomáha uvoľňovať svalové napätie, aktivizuje dieťa k pohybu) a výchovný význam (umožňuje rozvíjať hudobnosť dieťaťa, sluchové vnemy, pozornosť).
• Výtvarná výchova: Rozvíja spontánnu tvorivosť, vyvoláva radosť z výtvarného prejavu. Súbežným cieľom je rozvoj vnímania, myslenia a motoriky ruky. Uplatňuje sa čmáranie, maľovanie, modelovanie.

Výchova k citovej a sociálnej adaptácii dieťaťa

• posilňovať pocit istoty
• rozvíjať vzťah k deťom, ku kolektívu
• pestovať lásku a sympatiu k človeku

Výchova k akceptovaniu telesného obmedzenia so snahou o jeho prekonanie

Akceptovanie postihnutia vedie postihnutého k praktickému využitiu všetkých zostávajúcich životných možností a obmedzení. V rodinách s postihnutým dieťaťom sa veľmi často uplatňuje nadmerne ochranný štýl výchovy. Dieťa z takejto rodiny je nesamostatné, ťažko prispôsobivé a pasívne. Najvhodnejšie je, ak rodičia dokážu akceptovať jeho postihnutie, majú k nemu láskyplný a primerane vyžadujúci prístup.

tags: #co #patri #medzi #telesne #postihnutia