Každá spoločnosť s ručením obmedzeným (s. r. o.) musí mať aspoň jedného konateľa. Ide o špecifický orgán s.r.o., ktorý má nielen rozsiahle právomoci, ale aj značnú zodpovednosť. Jeho postavenie (vrátane jeho odmeňovania) je preto pomerne prísne regulované. Vzťah medzi konateľom a s.r.o. by mal byť podľa slovenských súdov vždy obchodno-záväzkovým, čo vyplýva zo zmyslu § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka.
Konateľ a spoločník: Rozdielne úlohy
Aby sme správne pochopili zodpovednosť konateľa, je potrebné si vymedziť pojmy konateľ a spoločník. Spoločník je majiteľom firmy. Medzi základné práva spoločníka patrí právo na podiel zo zisku spoločnosti, právo hlasovať na valnom zhromaždení firmy a iné. Konateľ je štatutárnym orgánom firmy. Ide o osobu, ktorá koná v mene spoločnosti navonok, podpisuje zmluvy, má prístup k firemnému účtu a podobne. Pri jednoosobových s.r.o., je rovnaká osoba v pozícii spoločníka aj v pozícii konateľa. Spoločník teda môže byť aj konateľom a konateľ môže byť aj spoločníkom. Pri iných štruktúrach firmy môže byť napríklad jedna osoba spoločníkom a iná osoba konateľom. Vždy musí mať firma aspoň jedného alebo viacerých spoločníkov a aspoň jedného alebo viacerých konateľov. Najčastejšie je spoločník zároveň aj konateľom eseročky.
Vzťah konateľa so spoločnosťou: Obchodnoprávny základ
Slovenské súdy zastávajú názor, že vzťah medzi s.r.o. a jej konateľom musí byť vždy obchodnoprávny. Činnosti vyplývajúce z konateľskej funkcie teda nie je možné vykonávať na základe pracovnej zmluvy (bližšie napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 7Sžo/17/2016). Ak je osoba ustanovená do funkcie konateľa, mala by byť medzi ňou a s.r.o. vždy uzatvorená minimálne zmluva o výkone funkcie. Pokiaľ sa konateľ a s.r.o. nedohodnú o konkrétnych otázkach ich vzťahu inak, bude sa primerane spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve. Zmluvu o výkone funkcie je potrebné uzatvoriť písomne a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti. Okrem zmluvy schvaľuje valné zhromaždenie s.r.o. aj iné záležitosti.
Možné režimy pôsobenia konateľa
Judikatúra ale zároveň pripúšťa, aby bol konateľ v spoločnosti aj zamestnaný; pracovnoprávny pomer ale nesmie byť uzatvorený na druh práce, ktorý by zahŕňal aktivity spadajúce pod pôsobnosť konateľa ako orgánu spoločnosti. V praxi teda môže konateľ s.r.o. fungovať v dvojakom režime:
- Kombinovaný režim - obchodnoprávna zmluva a pracovná zmluva: V kombinovanom režime bude mať konateľ so spoločnosťou uzatvorenú obchodnoprávnu zmluvu o výkone funkcie, ktorá bude upravovať jeho práva a povinnosti súvisiace s výkonom funkcie konateľa a zároveň pracovnú zmluvu s druhom práce vymedzeným činnosťami, ktoré nie sú náplňou konateľskej funkcie (napr. programátor v IT spoločnosti alebo kuchár v spoločnosti prevádzkujúcej reštauráciu).
- Obchodnoprávny režim - vzťah konateľa a s.r.o. sa bude riadiť len obchodnoprávnou zmluvou: Pri obchodno-právnom režime bude vzťah konateľa riadiť len obchodná zmluva. Konatelia, ktorí majú na výkon funkcie uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie, resp. mandátnu zmluvu a činnosti spojené s výkonom funkcie vykonávajú bezodplatne (uvedené je zmluvne upravené), sa nepovažujú za zamestnancov na účely sociálneho poistenia, a vtedy zamestnávateľovi registračná povinnosť zamestnancov do registra poistencov SP nevzniká.
K téme pracovných vzťahov sa vyjadril aj Ladislav Kerekeš, hovorca Národného inšpektorátu práce. „Obchodná spoločnosť je právnickou osobou, ktorej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov. Vloženie vkladu do spoločnosti nezbavuje spoločníka možnosti vykonávať pre spoločnosť prácu, a to buď v pracovnoprávnom vzťahu (ak činnosť napĺňa znaky závislej práce), alebo bez neho.“
Činnosti, ktoré konateľ nemôže vykonávať v pracovnoprávnom režime
Funkcia konateľa je spojená s dvoma skupinami základných oprávnení:
- Oprávnenia navonok spoločnosti (voči 3. osobám): Konateľ je v prvom rade štatutárnym orgánom spoločnosti. Znamená to, že v mene eseročky koná voči 3. osobám, ktorými sú typicky obchodní partneri či zákazníci. Konateľské oprávnenie konateľ síce nemôže vykonávať v pracovnoprávnom pomere, môže ho však do určitej miery preniesť na inú osobu, a to napr.:
- formou poverenia zamestnanca s.r.o. určitou činnosťou (ak napr. s.r.o. podniká v oblasti maloobchodného predaja, budú kúpne zmluvy uzatvorené so spotrebiteľmi v predajni platné aj vtedy, keď ich uzatvorí predavač; nemusí ich dojednávať konateľ),
- udelením plnomocenstva na zastupovanie v určitej záležitosti (napr. advokátovi),
- udelením prokúry ako špeciálneho obchodnoprávneho plnomocenstva pre všetky úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku. Dodajme, že konateľ nesmie plnomocenstvo udeliť tak, aby bola splnomocnená osoba oprávnená za spoločnosť konať vo všetkých veciach (tzv. generálne plnomocenstvo). Takéto plnomocenstvo by bolo neplatné, pretože by tým konatelia podľa súdov neprípustne prenášali svoje právomoci na inú osobu (rozhodnutie Ústavného súdu, sp.zn. III. ÚS 353/2012).
- Oprávnenia dovnútra spoločnosti: Okrem najrôznejších práv a povinností, ktoré majú konatelia voči iným orgánom spoločnosti (napr. zvolávanie valného zhromaždenia) im náleží aj tzv. obchodné vedenie spoločnosti. Do obchodného vedenia patrí napr. rozhodovanie o:
- organizačných otázkach súvisiacich s fungovaním s.r.o.
- veciach vnútornej prevádzky podniku ako celku,
- podnikateľských zámeroch s.r.o.
S ohľadom na to môže byť problematické určiť, či platnosť pracovnej zmluvy konateľa nie je napadnuteľná práve kvôli tomu, že druh práce zahŕňa aj činnosti spojené s obchodným vedením.
Kedy by mal konateľ uvažovať nad pracovnou zmluvou
V niektorých prípadoch bude kombinovaný režim pôsobenia konateľa v s.r.o. nevyhnutný. Presvedčili sa o tom napríklad cudzinci vykonávajúci funkciu konateľov s.r.o. prevádzkujúcej reštauračné zariadenie, ktorí sa v nej zároveň podieľali na príprave jedál. Absencia pracovnej zmluvy na druh práce „kuchár“ mala za následok udelenie pokuty za nelegálne zamestnávanie. O uzatvorení pracovnej zmluvy by mal uvažovať aj konateľ, ktorý:
- pre s.r.o. vykonáva aj činnosti nad rámec konateľskej funkcie a
- nie je ani spoločníkom spoločnosti, ani sa na neho nevzťahuje výnimka z nelegálneho zamestnávania pre vymedzených rodinných príslušníkov.
Príklad: S.r.o. má troch konateľov; dvaja sú aj jej spoločníkmi a tretí je len konateľom a zároveň pre s.r.o. vykonáva aj iné pracovné činnosti. V takom prípade hrozí, že aktivity vykonávané nad rámec konateľskej funkcie môžu byť úradmi posúdené ako nelegálne zamestnávanie.
Odvody konateľa/spoločníka s.r.o.
Odvody konateľa, resp. spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) sú rozdielne podľa toho, akým spôsobom je odmeňovaný. Konateľ spoločnosti môže vykonávať funkciu bez nároku na odmenu alebo môže dostávať pravidelné, alebo nepravidelné odmeny. Prípadne môže byť v s.r.o. aj zamestnaný (aj keď to nie je povinné). Všetky tieto aspekty ovplyvňujú výšku odvodov.
Konateľ/spoločník bez odmeny
Zrejme najčastejším prípadom, najmä pri menších firmách, bude situácia, kedy konateľ/spoločník nedostáva za svoju činnosť žiadnu pravidelnú ani nepravidelnú odmenu. Pri odvodoch do Sociálnej poisťovne je v tomto modeli situácia rovnaká aj pri spoločníkovi, aj konateľovi. Ak je osoba konateľom s.r.o. (pričom je jedno, či je zároveň aj spoločníkom, alebo je len konateľ bez funkcie spoločníka), odvádza do zdravotnej poisťovne mesačne minimálny preddavok na zdravotné poistenie, ktorý je pre rok 2025 vo výške 107,25 eur (pre porovnanie v roku 2024 boli min. mesačné zdravotné odvody 97,80 eur). Uvedené čísla platia, ak spoločník/konateľ nemá žiadnu odmenu za svoju činnosť.
Živnosť alebo s.r.o-čka v roku 2025? Dane a odvody #51
Konateľ/spoločník s odmenou
Častým prípadom je situácia, kedy má spoločník/konateľ uzatvorenú so svojou firmou zmluvu o výkone funkcie, prípadne mandátnu zmluvu. V takýchto zmluvách sa upravuje aj výška odmeny za výkon činnosti. Môže ísť o odmenu pravidelnú (napr. mesačne) alebo nepravidelnú. Konatelia a spoločníci s nárokom na odmenu nadobúdajú postavenie zamestnanca a z vyplatenej odmeny im vzniká zákonná povinnosť odvádzať odvody na zdravotné a sociálne poistenie. Okruh zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje povinné sociálne poistenie nie je v zákone taxatívne vymenovaný. Ak spoločník a konateľ spoločnosti poberá za výkon svojej funkcie odmenu, ide o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP. Tento druh príjmu sa na účely povinného sociálneho poistenia považuje za príjem zo zárobkovej činnosti, a preto osoby poberajúce tento príjem nadobúdajú postavenie zamestnanca na účely povinného sociálneho poistenia. Postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia nadobúda aj ten konateľ spoločnosti bez účasti na jej základnom imaní, ak mu je vyplatený podiel na zisku, nakoľko tento druh plnenia sa u neho považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.
Konateľ/spoločník ako zamestnanec s.r.o.
Konateľ/spoločník môže byť zároveň aj zamestnancom vo vlastnej firme. Z hľadiska výšky odvodov je to najmenej výhodná varianta, nakoľko odvody platí spoločník/konateľ v rovnakej výške ako akýkoľvek iný zamestnanec. V tomto prípade má konateľ, resp. spoločník nárok na mzdu, ktorú treba dodržiavať pri odmeňovaní zamestnancov, t.j. nárok na minimálnu mzdu, mzdové nároky podľa stupňov náročnosti práce, atď.
Odvody dôchodcu-konateľa/spoločníka
V prípade, že konateľ alebo spoločník bude poberať odmenu za výkon funkcie a súčasne je dôchodcom, uplatnia sa pri platbe poistného výnimky, ktoré sú ustanovené v zákone o sociálnom poistení:
- Poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku alebo ak je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek, a invalidné poistenie neplatí ani zamestnávateľ za tohto zamestnanca [§ 128 ods. 2 zákona o sociálnom poistení].
- Poistné na poistenie v nezamestnanosti neplatí fyzická osoba, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a fyzická osoba, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek, a poistenie v nezamestnanosti neplatí ani zamestnávateľ za tohto zamestnanca [§ 19 ods. 3 zákona o sociálnom poistení].
Podiel na zisku a odvody
Každý spoločník (bez ohľadu na to, či je, alebo nie je zároveň konateľom) má nárok na podiel na zisku. Nárok na podiel na zisku má aj spoločník, ktorý je konateľom spoločnosti a poberá odmenu za výkon funkcie konateľa. Podiely na zisku sa vyplácajú z už zdaneného zisku s.r.o. po skončení účtovného obdobia. Podiel na zisku vyplatený spoločníkovi, nie je vymeriavacím základom na platenie poistného na sociálne poistenie, t.j. neplatia sa z neho žiadne sociálne odvody. Z takto vyplatenej dividendy spoločník už neplatí žiadne odvody do Sociálnej poisťovne ani odvody do zdravotnej poisťovne. Zisk môže byť spoločníkom vyplatený najskôr v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom zisk bol vytvorený. Napríklad zisk z roku 2025 môže byť vyplatený najskôr v roku 2026. Uvedené platí k podielom na zisku vytvorenom od roku 2017 a neskôr. Z podielu na zisku vyplateného v roku 2025 ešte za rok 2016 sa platia odvody na zdravotné poistenie a to vo výške 14 %, pričom výška maximálneho vymeriavacieho základu je 60-násobok priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.
Môže nastať aj taká situácia, že spoločnosť vyplatí podiel na zisku konateľovi, ktorý nie je spoločníkom spoločnosti, čiže nemá podiel na základnom imaní spoločnosti. V tomto prípade platí, že podiel na zisku vyplatený konateľovi v roku 2025 ešte za rok 2016 nie je predmetom dane z príjmov fyzickej osoby, t.j. podiel na zisku v tomto prípade zdaneniu nepodlieha. Avšak pokiaľ by sa jednalo o podiel na zisku vyplatený konateľovi bez účasti na základnom imaní v roku 2025 za rok 2017 až 2024, považuje sa za príjem zo závislej činnosti (§ 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov) a konateľ ho musí zdaniť spoločne so svojimi ostatnými príjmami. Ak konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným nemá účasť na základnom imaní, čiže nie je v spoločnosti zároveň aj jej spoločníkom, vyplatené podiely na zisku za rok 2017 až 2024 sa považujú za príjem zo závislej činnosti (§ 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov) a konateľ z nich musí zaplatiť odvody do Sociálnej poisťovne a aj do zdravotnej poisťovne spoločne so svojimi ostatnými príjmami.