V tomto článku sa pozrieme na základné pravidlá pre poskytovanie mzdy či náhrady mzdy v súkromnej sfére za dni pripadajúce na sviatok. Tieto dni sú obvykle farebne vyznačené v plánovacom kalendári.
Čo sú sviatky a dni pracovného pokoja?
Pre pracovnoprávne účely považujeme za „sviatky“ štátne sviatky a aj ostatné sviatky. Presné vymedzenie týchto dní nájdeme v zákone č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Prácu v dňoch pracovného pokoja a vo sviatok upravuje okrem zákona č. 241/1993 Z. z. aj Zákonník práce. Sviatky sú v zásade dňami pracovného pokoja a väčšina zamestnancov v tieto dni nepracuje. Zamestnávateľ má len obmedzené možnosti nariadiť prácu, povolené sú iba práce podľa § 94 Zákonníka práce, napríklad v nepretržitej prevádzke, pri strážení objektov, zdravotníctve, doprave a podobne.
Výnimky zo sviatkov
Z tohto pravidla existujú 2 výnimky - 1. september a 28. október. Hoci sú podľa zákona o štátnych sviatkoch tieto dni zaradené medzi štátne sviatky, pre účely Zákonníka práce takýto status nemajú. Z pohľadu miezd a dochádzky ide o dni, ktoré sa považujú za pracovné. Nemajú status sviatku a zároveň nie sú považované za dni pracovného pokoja.
Napríklad, 1. september (Deň Ústavy SR) si väčšina ľudí spája s predĺženým víkendom či posledným voľným dňom. Vďaka zmene v § 2 ods. 3 zákona o štátnych sviatkoch nie je tento deň od roku 2024 považovaný za deň pracovného pokoja a ani za sviatok v zmysle ustanovení Zákonníka práce. Rovnaký status má aj 28. október.
V mzdovej agende sa tento deň eviduje ako pracovný deň, nevzniká nárok na príplatok za sviatok ani na náhradu mzdy za sviatok.
Vláda SR v rámci konsolidácie verejných financií schválila zmeny, ktoré zasiahnu ďalšie sviatky. Nejde o rušenie samotných sviatkov v kalendári, ale o zrušenie ich statusu ako „dňa pracovného pokoja“, napríklad 15. september (Sedembolestná Panna Mária).
Preplatenie sviatku - kedy vzniká nárok?
Pokiaľ má zamestnanec na deň sviatku plánovanú zmenu a neodpracuje ju z dôvodu sviatku, vzniká mu nárok na náhradu mzdy. Ak zamestnanec odpracuje sviatok, ktorý pripadol na jeho bežný pracovný deň, bude mať tento deň preplatený zložkou mzdy 10 - mesačná mzda (odmeňovaný mesačnou mzdou) alebo zložku mzdy 360 - osobné prekážky platené priem. (paragraf) (odmeňovaný hodinovou mzdou).
Zamestnanci odmeňovaní mesačnou mzdou
U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň a zamestnanec v tento deň v dôsledku sviatku nepracuje, považuje za odpracovaný deň. Takémuto zamestnancovi patrí nekrátená mzda, aj napriek tomu, že v tento deň v dôsledku sviatku nepracoval. Ak odpracuje zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou plný fond pracovného času na uvedený mesiac znížený o dni sviatkov, počas ktorých z dôvodu sviatku nepracoval, patrí mu mesačná mzda v nekrátenej výške.
V kolektívnej alebo pracovnej zmluve však môže byť dohodnuté, že aj zamestnancovi, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, patrí za sviatok náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. V takom prípade sa bude mzda u mesačne odmeňovaných zamestnancov krátiť podľa neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku.
Pellegrini ROZHODOL o referende, Naď a spol budú PLAKAŤ
Príklad č. 1: Mesačná mzda a sviatok
Zamestnanec pracuje v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase na 5 dní v týždni po 7,5 hodiny má dohodnutý mesačný plat 600 eur. Fond pracovného času v mesiaci december 2012 vrátane troch dní sviatkov predstavuje 157,5 hodiny. Zamestnanec počas Vianočných sviatkov nepracoval; ak odpracoval všetky ostatné pracovné dni v mesiaci december, vznikne mu nárok na plný mesačný plat vo výške 600 eur.
Príklad č. 2: Krátenie mesačnej mzdy
Zamestnanec pracujúci v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase 37,5 hodiny týždenne s mesačným platom 600 eur má v pracovnej zmluve dohodnuté krátenie platu v prípade, ak nepracoval vo sviatok. Za tri neodpracované vianočné sviatky sa jeho mesačný plat zníži o podiel zodpovedajúci pomeru 22,5 / 157,5 hodiny, čo zo 600 eur predstavuje 85,71 eura. Jeho mesačný plat za december bude predstavovať 514,29 eura; k tejto sume za dni sviatkov dostane náhradu ušlej mzdy vo výške svojho priemerného zárobku za 22,5 hodiny vianočných sviatkov.
Zamestnanci odmeňovaní hodinovou mzdou
Ak deň sviatku pripadne na obvyklý pracovný deň zamestnanca a tento v dôsledku sviatku nepracoval, zamestnancovi, ktorý nie je odmeňovaný mesačnou mzdou, nevznikne nárok na mzdu. Aby však z tohto dôvodu nebol poškodený na výške zárobku, zamestnávateľ mu poskytne za čas, kedy v dôsledku sviatku nemohol pracovať, náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.
Príklad: Hodinová mzda a sviatok
Zamestnanec s týždenným pracovným časom 40 hodín je odmeňovaný hodinovou tarifnou mzdou 3 eurá za hodinu a jeho priemerný zárobok je 3,7525 eura na hodinu. V mesiaci s 22 pracovnými dňami jeden sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň. Zamestnanec odpracoval 168 pracovných hodín, za ktoré mu vznikol nárok na tarifnú mzdu vo výške 504 eur. Za 8 hodín sviatku, za ktoré mu ušla mzda, dostane náhradu mzdy za sviatok 30,02 eura (3,7525 x 8 hodín).
Práca vo sviatok a mzdové zvýhodnenie
Minimálne nároky zamestnancov za prácu vo sviatok upravuje § 122 Zákonníka práce. Uvedené ustanovenie garantuje zamestnancovi v prípade práce vo sviatok nárok na mzdu za vykonanú prácu + mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v minimálnej výške 100% priemerného zárobku (od 1. mája 2018), pokiaľ sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok.
Výška mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok uvedená v Zákonníku práce je minimálna, t.j. v kolektívnej, resp. v pracovnej zmluve je možné dohodnúť vyššiu sadzbu mzdového zvýhodnenia, horná hranica nie je v Zákonníku práce stanovená.
Náhradné voľno za prácu vo sviatok
Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť aj na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, nemôže ho ale nariadiť. Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, zamestnanec jeho vyčerpaním stratí nárok na príslušné mzdové zvýhodnenie. Nárok na dosiahnutú mzdu za prácu vo sviatok mu samozrejme ostáva zachovaný.
Za každú hodinu práce vo sviatok patrí zamestnancovi jedna hodina náhradného voľna. Spojenie „jedna hodina“ vyjadruje len časový ekvivalent medzi dobou práce vo sviatok a trvaním čerpaného náhradného voľna. Ak napríklad bude zamestnanec vo sviatok pracovať 7,5 hodiny, má možnosť vyčerpať náhradné voľno v plnej dĺžke 7,5 hodiny.
Za čas čerpania náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. V prípade zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou sa čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok považuje za odpracovaný čas, za ktorý zamestnancovi patrí mzda (nie náhrada mzdy).
Príklad: Náhradné voľno
Zamestnanec odpracoval v deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň 7,5 hodiny. Uvedený zamestnanec sa ale so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, náhradné voľno si vyčerpá v priebehu toho istého mesiaca. Za deň, keď bude čerpať náhradné voľno mu prislúcha náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.
Obmedzenie práce vo sviatok
V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12,00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác s výnimkou maloobchodného predaja na čerpacích staniciach, v lekárňach, na letiskách, v prístavoch, v zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, predaj cestovných lístkov, suvenírov, kvetov (8. mája, 1. septembra, 1. novembra) a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta (1. novembra).
Kedy nevzniká nárok na preplatenie sviatku?
Pokiaľ zamestnanec v deň sviatku nemal pracovať, to znamená, že mu v uvedený deň nepripadla smena podľa rozvrhu pracovných zmien (uvedená situácia môže vzniknúť predovšetkým u zmenárov a pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase), v tomto prípade nemohla zamestnancovi z dôvodu sviatku ujsť mzda a tak nemá nárok na mzdu, resp. náhradu mzdy za sviatok. Takáto situácia môže nastať aj u zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom a to vtedy, ak pripadne sviatok na sobotu alebo nedeľu, napríklad zamestnanec má rozvrhnutý pracovný čas od pondelka do piatku a sviatok pripadne na sobotu, resp. nedeľu.
Tiež zamestnanec vykonávajúci práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemá nárok na náhradu za sviatok, ktorý pripadol na zamestnancov obvyklý pracovný deň, ak zamestnancovi ušla mzda pre sviatok.
Sviatky a vedúci zamestnanci
V zmysle § 122 ods. 5 Zákonníka práce je možné dohodnúť s vedúcim zamestnancom v pracovnej zmluve mzdu s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Uvedené ustanovenie je možné uplatniť len voči vedúcim zamestnancom. Ak sa s vedúcim zamestnancom dohodla mzda v takto uvedenom zmysle, daný vedúci zamestnanec nemá za prácu vo sviatok nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a nemá ani možnosť čerpať náhradné voľno za prácu vo sviatok.
Vedúci zamestnanci sú definovaní ako tí zamestnanci zamestnávateľa, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.