Vysoké školy sú tradične vnímané ako inštitúcie, ktoré majú za úlohu poskytovať kvalitné vzdelanie a pripravovať študentov na ich budúce povolania. V dnešnej dobe sa však čoraz viac hľadajú nové a inovatívne spôsoby, ako zaujať študentov a priblížiť im realitu súčasného sveta. Jednou z týchto metód sú aj sociálne experimenty, ktoré môžu priniesť cenné poznatky o fungovaní spoločnosti a komunikácii medzi ľuďmi. Avšak, využívanie sociálnych experimentov vo vzdelávaní môže byť spojené s kontroverziami a etickými otázkami, ktoré je potrebné dôkladne zvážiť.
Kontroverzné prednášky a ich cieľ
Nedávny prípad prednášky influencerky Zuzany Strausz Plačkovej na súkromnej vysokej škole University College Prague (UCP) vyvolal vlnu diskusií a kontroverzií. UCP sa k tomuto kroku rozhodla ako k sociálnemu experimentu, ktorý mal za cieľ analyzovať online marketing, sociálne siete a online médiá. Škola argumentovala tým, že tzv. guerilla marketing, ktorý je v zahraničí populárny, sa na Slovensku takmer vôbec nevyužíva.
Rozhodnutie UCP pozvať Plačkovú na prednášku bolo spojené s rizikami pre reputáciu školy, avšak vedenie sa rozhodlo ísť do toho s cieľom realizovať sociálny experiment, ktorý nemá na Slovensku obdobu. Po zverejnení pozvánky na prednášku sa objavili negatívne reakcie zo strany študentov a verejnosti, ktorí poukazovali na Plačkovej kontroverznú minulosť. Napriek tomu sa prednáška uskutočnila.
Podobný prípad sa stal aj na Prešovskej univerzite, ktorá si na prednášku pozvala Noru Kabrheľovú (Mojsejovú). Témou boli „píplmetre“, ktoré slúžia na meranie sledovanosti pre zadávateľov reklamy. Kabrheľová študentom vysvetľovala, ako využíva sociálne siete na prezentáciu svojho života a ako sa snaží ukazovať len pozitívne veci. Študenti sa jej pýtali na skúsenosti z natáčania rôznych relácií.
Sociálne experimenty v širšom kontexte
Sociálne experimenty môžu mať rôzne formy a ciele. Okrem analýzy marketingových stratégií môžu slúžiť aj na pochopenie hlbších spoločenských javov.
Experimenty na pochopenie ľudského správania
Milgramov experiment patril medzi kontroverzné experimenty. Profesor sociálnej psychológie z Yale University Stanley Milgram chcel posúdiť, či by ľudia skutočne robili činy, ktoré by boli v rozpore s ich svedomím, ak by im to nariadila autorita. Experiment ukázal alarmujúcu mieru poslušnosti voči autorite, aj keď to znamenalo spôsobiť bolesť inej osobe.
Stanfordský väzenský experiment patrí k najzaujímavejším (a najkontroverznejším) experimentom na poli sociálnej psychológie. Sociálny psychológ Philip Zimbardo sa vo svojom experimente zameral na to, ako veľmi človeka dokáže zmeniť moc a či je možné, že sa ľudia dopúšťajú hrozných činov preto, lebo boli vystavení mimoriadnemu tlaku okolností. Dôležitým prvkom skúmania bolo, akú rolu hrajú pravidlá, symboly, skupinová identita a sila autority. Experiment sa odohral na pôde vysokej školy Stanford University, kde Zimbardo a jeho pomocníci vytvorili simulované väzenie. Následne prostredníctvom inzerátu našli 24 dobrovoľníkov z radov študentov. Tí za svoju účasť dostali zaplatené a náhodne boli rozdelení medzi dozorcov a väzňov. Dôraz sa kládol na to, aby účastníci nemali žiadne psychické ochorenia či problémy so zákonom. Dozorcovia mali vo svojom „väzení“ udržiavať poriadok. Za žiadnych okolností ale nemohli použiť fyzické násilie. Samotný Zimbardo hral rolu riaditeľa väznice a počínanie študentov so svojím tímom sledoval prostredníctvom videokamier. Celý experiment mal trvať dva týždne. Počas experimentu došlo k výraznému odosobneniu účastníkov. Postupom času všetci prijali svoje úlohy a väzni si vôbec neuvedomovali, že nie sú v žiadnom väzení a majú právo kedykoľvek odísť. Svoje tu zohrala aj sila anonymity, deindividuálizácie a dehumanizácie väzňov. Samotný Zimbardo usúdil, že vojnové zločiny a genocídy tak nie sú páchané žiadnymi sadistickými psychopatmi, ale normálnymi ľuďmi, ktorí boli vystavení obrovskému tlaku okolností.
Experiment s bábikou Bobo demonštroval, ako deti napodobňujú agresívne správanie, a prispel k pochopeniu vplyvu médií a prostredia na rozvoj agresivity.
V susednej Českej republike sa uskutočnil netradičný sociálny experiment. Štyridsiatim vybraným jednotlivcom, ktorí sa ocitli na ulici, odovzdali pracovníci sumu 100-tisíc korún (asi 4 085 eur). Cieľom bolo počas jedného roka sledovať, ako sa táto finančná pomoc prejaví na ich životnej situácii a každodennom fungovaní. Výsledky tejto štúdie priniesli konkrétne dáta o tom, kam peniaze smerovali.
Digitálna závislosť ako novodobý sociálny experiment
Závislosť ľudí na sociálnych sieťach či videohrách je problém, o ktorom sa veľmi nehovorí. No je skutočný. Podávajú o tom svedectvá tí, ktorí si prešli procesom odvykania, a rovnako i odborníci-lekári, ktorí sa so závislými osobami stretávajú takmer denne. Medzi nich patrí aj MUDr. Renáta Lošková, ktorá v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici vedie Pracovisko liečby nelátkových závislostí. Odborníčka v rozhovore pre našu redakciu potvrdila, že závislosť od moderných technológií, ktorá sa označuje aj pojmom „digitálna“, sa nevyhýba ani Slovensku. Má pritom stúpajúcu tendenciu.
„Je dokázané, že digitálne technológie majú škodlivý vplyv na mozog - narastá úzkosť, depresie, samovraždy, rozpadajú sa medziľudské vzťahy. Používaním digitálnych technológií alebo médií sa niektoré schopnosti mozgu oslabujú,“ vysvetľuje psychiatrička.
Nebezpečenstvo číha najmä na tých najzraniteľnejších - deti. Tie niekedy nedokážu rozlišovať medzi virtuálnym svetom a skutočnosťou. Lekárka to ilustruje na prípade, ktorý sa stal na jednej nemenovanej škole, priamo tu na Slovensku. Lekárka spomína, ako členovia neziskovej organizácie Chameleón, ktorí sa zaoberajú aj prevenciou nelátkových závislostí priamo na školách, raz v triede na tabuľu napísali číslicu 100 000. Žiakom a žiačkam povedali, že podľa ich odpovedí na konci besedy vyberú jedného alebo jednu z nich a týchto 100 000 ako finančnú čiastku dostane. „Každý sa prihlásil a každý niečo povedal. Vybrali jedného žiaka a povedali mu: ‚tu máš svojich 100 000, sú tvoje‘. Dieťa nepochopilo, že je to len číslo, že je to niečo nereálne. Vzhľadom na to, že reálne chcelo 100 000, tak vytrhlo krídlo tabule, vybehlo z triedy, […] pričom utekalo celou chodbou a nieslo si svojich 100 000. Personál bol nútený zavolať záchranku,“ spomína lekárka. Podľa psychiatričky deti niekedy celkom nechápu, že virtuálna mena v skutočnosti neexistuje.
Je preto dôležité o problémoch hovoriť. Ľudia by mali poznať riziká. A začína to u rodičov. No ako expertka z vlastnej skúsenosti hovorí, dospelí svoje deti často nekontrolujú, hrozby nepoznajú, prípadne ich podceňujú alebo ignorujú. Dodajme však, že nadmerné používanie telefónu, sociálnych sietí či hranie hier ešte automaticky neznamená závislosť. Treba rozlišovať medzi excesívnym používaním a skutočnou závislosťou.
„S dieťaťom, dospievajúcim mladým človekom, je potrebné komunikovať v reálnom, nie virtuálnom svete. To znamená z očí do očí. Súčasne je potrebné mu vysvetľovať, prečo nemôže byť na mobile a prečo je to nebezpečné. Je síce fajn, že si môžem niečo pozrieť, ale je potrebné vedieť aj to, čo všetko môže internet obsahovať a ako mi môže uškodiť,“ približuje odborníčka.
Predpokladom pre úspešné zvládnutie novodobých výziev je však i spolupráca rodiny a školy, ktorá by v tomto smere mala deti vzdelávať. V rámci primárnej prevencie by preto mala byť samozrejmosťou informovanosť o danej problematike aj v rámci procesu vyučovania. Psychiatrička zdôrazňuje, že deti by mali poznať nástrahy online sveta tak, ako sa učia iné veci. „Je potrebné zaviesť finančnú gramotnosť do škôl alebo sa jej intenzívnejšie venovať, lebo deti nepoznajú hodnotu peňazí. V prípade, keď už niekto závislý je, tak aby mal dostatok informácií, kde a na koho sa môže obrátiť a kde môže vyhľadať odbornú pomoc,“ hovorí Lošková. Práve finančné problémy sú však aj častou črtou už skutočne závislých. Je to pritom stav, keď si už človek sám pomôcť nedokáže a potrebuje podporu druhých.
Fotografia ako komunikačný prostriedok
Okrem sociálnych experimentov je dôležité venovať pozornosť aj iným formám komunikácie, ako je napríklad fotografia. V súvislosti s vnútornou štruktúrou média fotografie hovoríme o troch základných zložkách - technologickej, obrazovej a ideovej. Pri fotografovaní ide o percepciu reality, čítanie obrazu a vizuálny jazyk, ktorý pracuje so symbolom, metaforou, dramaturgiou, rytmom a protikladom.
Fotografia môže vstupovať ako významný neverbálny komunikačný prostriedok medzi ľudí, meniť hodnoty, vzťahy, analyzovať problémy a kultivovať estetické a etické myslenie. Projekt KEGA sa zameriava na podporu výskumu a metodiky poznávania média fotografie, kreativitu, imagináciu, sociálnu senzibilitu a empatiu k nepopulárnym témam a hlbším hodnotám.
Intermediálny rozmer fotografie sa stáva veľmi populárnym u mladej generácie ľudí, ktorá uvažuje globálnejšie a je zručná v digitálnych a komunikačných technológiách. S dynamickým procesom edukácie média fotografie a dejinami fotografie sa stretávame vo viacerých akreditovaných programoch univerzít a odborných škôl.
Podpora vedeckého výskumu a zapojenie študentov
Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity a Slovenské elektrárne organizujú súťaž Misia Mars pre stredné a vysoké školy. Úlohou študentov je vytvoriť projekt vedecko-technického experimentu, ktorý uskutoční medzinárodný kolektív pod vedením slovenskej vedkyne Dr. Michaely Musilovej.
Súťaž Misia Mars predstavuje pre študentov unikátnu príležitosť zapojiť sa do prestížnej medzinárodnej spolupráce a zrealizovať vlastný výskum v Marťanskej púštnej výskumnej stanici.
Misia Mars - Biologická ochrana pred radiáciou
tags: #komunikacia #socialny #experiment #pre #vysoke #skoly